„Rozprávali sme sa so zástupcami všetkých opozičných strán, je tam zhoda,“ uviedol v utorok Majerský.
Mikloško sa poďakoval KDH za nomináciu. Spomenul nedávne vyjadrenie premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica, že stav, kedy nebude riadne zvolený predseda Národnej rady, môže trvať do konca volebného obdobia. Podľa Mikloška ide o signál, ktorý bude dehonestovať štát v zahraničí.
„Bol so prvým predsedom slobodného parlamentu slobodného Slovenska. Verím, že nebudem posledným predsedom parlamentu slobodného Slovenska a slobodného parlamentu,“ vyhlásil Mikloško.
Exminister spravodlivosti Viliam Karas z KDH poznamenal, že v poslednom období si „zvykáme na to, že na všetko si máme zvyknúť". „My si ale nemáme zvykať, sme občania Slovenskej republiky. Máme právo žiadať si od volených zástupcov, aby si svoje povinnosti plnili," spresnil.
Opozícia má dohromady k dispozícii 71 hlasov. Na zvolenie by Mikloško potreboval aspoň 76 hlasov zo 150-členného parlamentu. Znamená to, že by musel v tajnom hlasovaní získať prinajmenšom päť hlasov koaličných poslancov.
Zvolenie Mikloška je však veľmi nepravdepodobné a išlo by výnimočnú vec. Nebýva zvykom, aby druhú najvyššiu ústavnú funkciu v štáte zastával nominant opozície.
Jeden precedens, aj keď za iných pomerov, sa už v slovenskej politike udial v 90-tych rokoch, keď padla vláda Vladimíra Mečiara a moci sa ujal kabinet Jozefa Moravčíka. Vtedajšia väčšina ponechala vo funkcii šéfa parlamentu Ivana Gašparoviča z HZDS už ako človeka z opozície.
Post predsedu parlamentu sa uvoľnil v apríli po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta. Právomocami predsedu je poverený podpredseda parlamentu Peter Žiga z Hlasu. Podľa koaličnej dohody miesto šéfa poslaneckej snemovne patrí druhej najsilnejšej koaličnej strane Hlas.
Nárok na toto miesto si robí líder SNS Andrej Danko. Hlas však trvá na naplnení koaličnej dohody. Keďže v koalícii nepanuje zhoda, tak voľbu predsedu parlamentu odložila. Líder Smeru Fico vyhlásil, že jeho strana do neúspešnej voľby nepôjde.
(su, max)
