Opozícia sa zbláznila, hovorí Bugár o jej návrhu mať vlastného šéfa parlamentu

Parlamentné rokovania by tak po novom mohli riadiť len traja ľudia. Konkrétne Peter Žiga (Hlas), Tibor Gašpar (Smer) a Andrej Danko (SNS). Zvýšil by sa tým tlak na ich pracovné vyťaženie.

Nehovoriac o tom, že pomery vo vedení by sa zhoršili napríklad služobnou cestou niektorého z nich do zahraničia. Niečo podobné sa už v minulosti stalo, keď vedenie schôdzí mali istý čas na starosti dvaja ľudia. Pre denník Štandard o tom porozprával bývalý podpredseda parlamentu Béla Bugár. Ten svojho času viedol parlament po odstúpení predsedu Pavla Hrušovského.

Koalícia sa zatiaľ nevie dohodnúť na voľbe riadneho šéfa poslaneckej snemovne. O tento post sa usiluje predseda SNS a súčasný podpredseda parlamentu Andrej Danko. Naopak, Hlas presadzuje za nového predsedu Richarda Rašiho. Keďže nová voľba by nebola úspešná, koalícia ju odložila.

Nemá význam to šponovať, mieni expolitik

Poverený vedením parlamentu je jeho podpredseda Žiga. Expolitik Bugár upozornil, že v prvom rade táto situácia nie je dobrá, lebo druhý najvyšší ústavný činiteľ v Slovenskej republike je predseda parlamentu.

„Ja som takto zastupoval pol roka neexistujúceho predsedu, keď Pavol Hrušovský odstúpil. Parlament funguje. Len smerom von vysiela signál, že vo vládnej koalícii je napätie a nevedia sa dohodnúť na tomto poste. A ten signál je zlý,“ vysvetlil Bugár.

Otázkou je, dokedy bude trvať situácia bez riadneho predsedu. Premiér a šéf Smeru Robert Fico cez víkend v relácii Sobotné dialógy naznačil, že to môže byť aj do konca volebného obdobia.

Bugár na otázku, či by SNS mala ustúpiť od požiadavky, aby parlament viedol Danko, odpovedal, že by tak mala urobiť. „Myslím si, že áno. Nemá význam to šponovať. Radšej sa majú dohodnúť inak. Neviem, akým spôsobom. Predpokladám, že oni rokujú, ale nie o všetkom informujú,“ priblížil expolitik.

Na čo bude treba myslieť

Vedenie rokovaní poslaneckého pléna sa môže sťažiť práve po prípadom odvolaní Šimečku z postu podpredsedu. Je pravdepodobné, že PS nenavrhne nového kandidáta a toto kreslo zostane prázdne. Spravidla ho obsadzuje kandidát najsilnejšej opozičnej strany.

Béla Bugár spomenul, že v jednom období boli k dispozícii len dvaja podpredsedovia parlamentu. „Jeden viedol schôdzu a druhý bol v strehu. Musel som ísť na toaletu a podpredseda Marián Andel, tuším, prijímal nejakú delegáciu, tak som musel odovzdať slovo rečníkovi. Vybehol som von z rokovacej sály. Novinárom, ktorí ma obkľúčili, som povedal, že nie. Dokonca jedného som musel chytiť a dať ho nabok. Nechceli rozumieť, že je to situácia, ktorá je nezvládnuteľná. Áno, dvaja sme vtedy viedli parlament. Už si presne nepamätám, prečo sme ostali dvaja,“ povedal Bugár.

Ak by parlament odvolal Šimečku, pre ostatných podpredsedov by nastalo zložité obdobie. Na stoličke predsedajúceho by sa tak striedali iba traja koaliční politici.

Bugár si myslí, že opozícia by mohla takúto situáciu využiť a „znervózňovať“ toho, kto práve schôdzu vedie. „A keď sa predsedajúci naježí, musia ho vymeniť. Napätie v parlamente vzniká niekedy aj účelovo. V tom bol majstrom Igor Matovič. Vyvolať napätie, dobre nahnevať predsedajúceho a potom musí nastúpiť iný predsedajúci. Môže sa stať taká situácia a treba aj na toto myslieť,“ zhodnotil Bugár.

Opozičný predseda parlamentu? Zvykové právo hovorí niečo iné

S návrhom, ktorý takmer isto nemôže mať šancu na úspech, prišiel šéf opozičnej strany SaS Branislav Gröhling. Cez víkend prezradil, že kandidátom opozície na predsedu parlamentu by mal byť poslanec KDH František Mikloško. Opozícia má tak dokázať, že sa vie zjednotiť.

Béla Bugár však nepovažuje za dobrý nápad, aby opozícia prišla s vlastným kandidátom. „Opozícia sa zbláznila. Ako môže byť predsedom parlamentu opozičný politik, keď tento post patrí koalícii? Zvykové právo je, že druhá najsilnejšia strana vládnej koalície navrhuje predsedu parlamentu,“ zhodnotil Bugár.

Podľa neho namiesto toho, aby sa v opozícii „upokojili a robili normálnu politiku, vymýšľajú si ,idiotiny‘“. Dodal, že predseda parlamentu rozhoduje, kedy čo zaradí do programu. „Dokonca v sporných otázkach rozhoduje predseda parlamentu,“ uzavrel Bugár.