Čo vás na Nóroch môže zaskočiť alebo čo si nechali patentovať
Pri komunikácii s Nórmi vás môže zaskočiť napríklad hlasitý pazvuk. Keď Nóri nepochopia, prípadne dobre nepočujú vetu, otázku, dosť často vybafnú hlasité až nepríjemné "Hæææ?" (čítaj häää). V preklade: "Čooo?" Len v menšine reagujú otázkou: "Hva sa du?" (Čo si povedal/a?)
Môže vás prekvapiť aj ich štýl konzumácie alkoholu, presnejšie odvahy alkohol miešať, najmä keď majú k nemu voľný prístup na svadbe alebo oslave. Domáca, whisky, pivko, vínko... og en gang til (a repete). V kontexte s tým, že majú údajne ako Indiáni oslabený gén na štiepenie alkoholu, je táto ich odvaha vášnivo miešať alkohol naozaj obdivuhodná.
Nóri majú radi výzvy
Nóri milujú "utfordring" čiže akúkoľvek výzvu. Myslím si, že tak sa postavili aj k elektromobilite, ktorej sľúbili priam vernosť. Elektromobilite sa zatiaľ darí v tejto krajine najmä vďaka dotáciám pri kúpe automobilu a početným vodným elektrárňam. Tie dokážu v čase dostatočných zrážok vyrobiť elektrinu aj za takzvanú „zápornú“ tržnú cenu. V prípade suchšieho obdobia však musia aj oni elektrinu nakupovať zvonka. Jeden diplomat raz poznamenal, že si myslí, že Nórsko sa stalo pokusným experimentom pre zvyšok Európy. "Ak elektromobilita skolabuje tu, za týchto optimálnych podmienok, zvyšok Európy to vzdá. A verte, že skolabuje," dodal na záver. Rovnako si to prajú aj mnohí pragmatici a realisti.
Ostaňme ešte chvíľu pri tejto nórskej vášni. Trpkú príchuť v oblasti elektromobility zanecháva v mnohých nedávna informácia, že sa súčasná ľavicová vláda pohráva s návrhom spoplatniť vodičom odjazdené kilometre. Kilometrovné by sa malo líšiť podľa druhu pohonu - najviac dieselové, najmenej čisto elektrické, logicky. Ako čiastočnú kompenzáciu vláda navrhuje zrušiť spotrebné dane na pohonné hmoty. Ako chce vláda najazdené kilometre merať, nie je zatiaľ celkom jasné. Len improvizujem: jazdy automobilov budú pod digitálnou kontrolou? Alebo vodiči budú mať v prenájme "taxameter" prepojený s GPS? Toto už hádam preberie nejedného fanúšika e-mobilu a naštartuje v ňom ostražitosť...
Prekvapiť vás napríklad môže, že keď niektorí Nóri prídu do kaviarne či bufetu, pod stolom si vyzujú obuv. Zažila som to neraz, keď som robila ako baristka v kaviarni v Osle. Vraj "endelig" (konečne) povedala, vyzula si topánky a spokojne sa na mňa usmiala staršia pani.
Pozitívna diskriminácia
Ak hľadáte kandidáta do súťaže "krajina s najvyššou pozitívnou diskrimináciou", Nórsko by bezpochyby nemalo chýbať. Na jednej strane, vychádzajúc z výčitiek zo svojho ropného bohatstva a z mentality: bohatší by mali pomáhať tým, ktorí sú na pomoc odkázaní, naďalej finančne veľkoryso podporujú emigrantov a utečencov mimo Európy. Ale kto skutočne potrebuje pomoc a prichádza s dobrými úmyslami a ochotou pracovať ako väčšina Európanov, ktorí prišli do Nórska, aby splatili svoje hypotéky, úvery alebo exekúcie?
Keď to zažijete na vlastnom príbehu, zrazu nechápete, čo je na tej diskriminácii "pozitívne". Pani na úrade práce (NAV) mi vysvetlila, že je im ľúto, ale napriek tomu, že ma konkrétna materská škola, v ktorej som praxovala, chce zamestnať a mám záujem v nej pracovať, toto miesto je v tabuľke rezervované pre utečenca. „Je to smutné,“ zareagovala som.
"Politika vlády. My sme vás sem nevolali," dodala asertívne pani z úradu práce na záver.
Z pohľadu turistického je Nórsko zaujímavá turistická destinácia, aj keď pre väčšinu dovolenkárov celkom drahá. Do Nórska pricestujú najmä pre nádherné až dych vyrážajúce fjordy, vodopády, kamenné útvary (Preikestolen - Kazateľňa), Trolltunga (Jazyk trola) či Trolskú cestu a mnoho ďalších. Ale aj pre rybolov či adrenalínové športy a možno aj rybie špeciality ako klippfisk (solená, sušená ryba) alebo lutefisk (treska naložená v lúhu). Obidva druhy rýb sa musia dôsledne, aspoň na 24 hodín naložiť do piva alebo mlieka.

Lutefisk je súčasťou starodávnej nórskej kuchyne a dôležitou súčasťou nórskych predvianočných tradícií. Pred varením sa kúsky lutefisku osolia a upečú v rúre. Tradičnými prílohami sú pečená anglická slanina, zemiaky, hrachová kaša, pripadne špargľa. Chutí zaujímavo a dobre.
Klippfisk sa využíva často na prípravu tradičného jedla bacalao, ktoré s jemne upravenými názvami poznajú v Taliansku, Portugalsku, Španielsku i ďalších krajinách. Ide o príjemné ochutenú tresku v osviežujúcej paradajkovej omáčke. Z celkovej svetovej produkcie 94 percent sušených solených tresiek (klippfisk) pochádza z Ålesundu v Nórsku.

Viete, čo si nechali patentovať Nóri?
Presnejšie Thor Bjørklund. Hoblík na syr. Chcel dodať porciovaniu syra eleganciu, ľahkosť a zabrániť pri krájaní zbytočným stratám. Thor Bjørklund (1889 – 1975), stolár z nórského Lillehammeru, podal patent s technickým nákresom hoblíka 27. februára 1925. O dva roky neskôr založil firmu Thor Bjørklund & Sønner AS (Thor Bjørklund a synovia), ktorá vyrába hoblíky na syr dodnes. V roku 2010 sa výroba presunula z Lillehammeru do Ringebu, kde úspešne pokračuje. Ročne vyrobia okolo 200-tisíc kusov hoblíkov s rôznymi rúčkami a v niekoľkých dizajnoch podľa kolekcií, ktorých súčasťou je aj nôž na maslo a iné elegantné príbory. Nórske hoblíky sú exportované k zákazníkom po celom svete. Okrem Nórska sú najväčšími odberateľmi Švédsko, Holandsko a USA.

Lyže, lyžovanie a Nóri patria neoddeliteľne k sebe, rovnako ako k nim patria ryby a fjordy, troll či škriatok nisse. O titul "vynálezcov lyží" sa Nóri asertívne uchádzajú už desaťročia. Podľa mytológie severský boh Ull a jeho žena Skade priniesli Škandinávcom ako dary tajomstvá lyžiarskeho umenia, aby mohli v zime ľahšie loviť a prekonávať veľké vzdialenosti. Nóri podľa objavených jaskynných kresieb lyžujú už takmer päťtisíc rokov. Kresba lyžiara je súčasťou petroglyfov v jaskyni v meste Nordland. Ide o typický lovecký výjav z doby kamennej a pozostáva zo štyroch kresieb. Lyžiar je jedným z nich. Čo je smutné, v roku 2016 utrpeli tieto vzácne kamenné kresby, staré štyri- až päťtisíc rokov, nenapraviteľné škody spôsobené vandalmi.
S prvenstvom vo veci vynálezu lyží a lyžovania by Nóri mohli byť opatrní. Čína sa síce nemôže pochváliť nálezom lyží, ale v altajskom pohorí na čínskej strane objavili archeológovia nástenné maľby, ktoré jasne zobrazujú lyžiara z doby asi pred 10-tisíc rokmi.

Prvenstvo v súvislosti v lyžovaním však Nórom v určitom kontexte patrí. Lyžiarske múzeum na Holmenkollene (neďaleko Osla) je najstaršie múzeum na svete, ktoré sa špecializuje na históriu lyží a lyžovania. Múzeum sa nachádza vo vnútri skokanského mostíka a ponúka okrem zaujímavej expozície aj pekný výhľad na Oslo. Toto nedávno zrekonštruované múzeum pútavým spôsobom ilustruje štyri- až päťtisícročnú históriu lyžovania aj v podobe skalných rytín z doby Vikingov. Nechýbajú ručne vyrobené lyže z rôznych častí Nórska, ktoré sú výsledkom šikovnosti miestnych remeselníkov.

Pri téme typických symbolov by sme, samozrejme, nemali zabudnúť na nórskeho trolla a vianočného škriatka Nisseho. Nisse je vianočný škriatok a od 1. decembra deťom prináša malé darčeky, ktoré vtipne skrýva. Červená čiapka, občas akoby nedbalo skĺznutá až na malý nos, červený kabátik - to je Nisse, ktorý podľa legendy rád prespáva na farmách. Ak je hospodár dobrý človek, Nisse mu rád pomôže. Je to akoby škandinávska verzia Santa Clausa, ale zmienka o ňom siaha omnoho ďalej, a to až do doby pred naším letopočtom. V zime je možné si kúpiť napríklad aj Nisse latte za sedem eur s karamelovým sirupom a koriandrom. Hm. Cena akoby z filmu "To nemyslíš vážne!". Ale je chutné.

Troll na rozdiel od Nisseho naháňa občas strach. Vzhľad trolla aj vlastnosti sa môžu líšiť. Ako sa dozvedáme z legiend a povestí, sú to zvyčajne veľké, nebezpečné a múdrosťou neobdarené bytosti. Majú tendenciu žiť v divočine a oblastiach neprístupných pre človeka, ako sú horské jaskyne a husté lesy. Majú byť postrachom pre zlých ľudí a boja sa svetla. Odtiaľ údajne pochádza zvyk Nórov celodenne a celoročne svietiť pri dverách alebo aj v oknách domov, bytov. Troll sa bezpochyby zaraďuje medzi symboly Nórska, a preto ho často nájdeme na tričkách a iných darčekových predmetoch. Ak chcete pochopiť, ako ho vidí a vníma časť Nórov, pozrite si nórsky film Troll.