Pôdu pod baterkárňou Číňanom nepredáme, tvrdia majitelia. Štát uvažuje o jej vyvlastnení

Investori z konzorcia čínskej skupiny Gotion a slovenskej firmy InoBat, ktorí vystupujú pod doménou Gotion InoBat Batteries (GIB), plánujú v Šuranoch postaviť fabriku na výrobu batérií pre elektromobily. Projekt, ktorý bude stáť viac ako 1,2 miliardy eur, má vstúpiť do plnej prevádzky v roku 2027.

Ide o jednu z top zahraničných investícií v histórii Slovenska. Projekt však narazil na odpor zo strany miestnych obyvateľov. Priemyselný areál Šurany Industrial Park, ktorý má pre investorov zabezpečiť štátna spoločnosť MH Invest, má totiž stáť na úrodnej pôde a navyše na území takzvanej Levickej kryhy známej pre rozsiahlu prítomnosť podzemnej vody.

„Nechceme nijaké peniaze, chceme mať pokoj. Svoju zem si nepredáme! Vy by ste si predali to, čo vás živí?“ povedal pre Štandard rozhorčený poľnohospodár Ján Šimunek, ktorý využíva tri hektáre šurianskej pôdy na poľnohospodársku činnosť. „To, čo nám chcú vyvlastniť, je čiernozem, ktorá má najvyššiu bonitu,“ rozčuľuje sa poľnohospodár.

Podobne ako on sú rozhorčení aj ďalší. Ide o približne tri desiatky ľudí z okolia Šurian a Bánova, ktorí odmietli svoju časť pôdy predať investorom. Tento týždeň sa preto na pôde Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky v Nitre stretli so zástupcami štátu, aby sa bránili voči vyvlastneniu ich pozemkov, na ktorých má stáť megabaterkáreň.

Štát všetkým v rámci vyvlastnenie ponúka 11,62 eura za jeden štvorcový meter. „Oni ju však neskôr preklasifikujú na stavebný pozemok, takže tá pôda bude mať oveľa vyššiu hodnotu, napríklad 50 eur. A predajú to súkromnej čínskej spoločnosti. Toto je normálne?“ krúti hlavou z celej situácie znechutený Šimunek, ktorý vo svojej firme produkuje ročne deväť miliónov litrov mlieka.

„A čo keď mi jeho kvalita bude zásluhou zamorenej pôdy a ovzdušia klesať a odberatelia mi povedia, že takéto mlieko odo mňa už nechcú? Čo potom? Baterkáreň zničí nielen mňa, ale aj ďalších naokolo,“ hovorí rázne poľnohospodár.

Oprávnenosť vyvlastňovania je otázna

Podľa informácií, ktoré získal na mieste pojednávania redaktor Štandardu, je predmetom vyvlastňovania zhruba sto hektárov pôdy, celý projekt má mať však rozlohu približne 375 hektárov. Pravdepodobne to znamená, že zvyšnú časť – 275 hektárov – už spoločnosť MH Invest nadobudla.

Na ilustráciu, 375 hektárov predstavuje rozlohu o veľkosti 525 futbalových ihrísk a cesta autom okolo jednej zo strán pozemku po ceste I/64 (na obrázku vyznačená červenou) by pri rýchlosti 90 kilometrov za hodinu trvala zhruba dve minúty.

„Spoločnosti so stopercentnou účasťou štátu – MH Invest – bolo vydané osvedčenie [o významnej investícii, pozn. red.] v roku 2022, ktoré podľa všetkého v roku 2023 stratilo platnosť, pretože počas 12 mesiacov nezačali so stavebnými prácami v zmysle významnej investície," vysvetlila rozhorčene jedna z účastníčok stretnutia o vyvlastnení pozemkov.

„Neviem, na základe čoho nás vyvlastňujú, keď mali pridelený štatút významnej investície s podmienkou začatia výstavby do jedného roka. To však nesplnili, navyše to nemali predĺžené,“ pohoršovala sa ďalšia.

Námietky zúčastnených z tohtotýždňového stretnutia v Nitre sa vyhodnotia a posúdia do 30 dní, po ktorých by malo padnúť rozhodnutie o ďalšom postupe.

Jednou z možností je úplné zastavenie vyvlastňovacieho konania alebo jeho prerušenie a vyzvanie spoločnosti MH Invest na odstránenie nedostatkov. Celá záležitosť sa však môže uzatvoriť aj tak, že príslušný regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu rozhodne o vyvlastnení pozemkov majiteľov, ktorí s ich predajom nesúhlasia.

Štandard požiadal o vyjadrenie aj štátnu firmu MH Invest. Tá však do uzávierky vydania tohto článku neodpovedala.

Ľudia vypískali primátora aj investora

V stredu 4. septembra podvečer sa v Šuranoch uskutočnilo prvé stretnutie občanov Šurian a okolia s vedením mesta a ľuďmi, ktorí stoja za výstavbou megabaterkárne, vrátane čínskych investorov. Podujatie, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 300 rozvášnených občanov, bolo plné emócií a ľudia si servítky pred ústa nedávali.

Prítomní vypískali nielen primátora Šurian Marcela Filagu či jeho zástupkyňu Miroslavu Zahorákovú, ale aj všetkých predstaviteľov spoločností, ktorí stoja za plánovanou výstavbou baterkárne.

Zaujať dav sa usiloval aj konateľ spoločnosti Ekokonzult-enviro Vladimír Žubor, ani on však nepochodil a prítomní ho vypískali, pričom hromadne kričali „stačilo“ či „zmizni“. K mikrofónu sa po ňom postavil generálny riaditeľ InoBat Marián Boček, ktorý priznal, že to bol práve on, kto priniesol celý projekt na Slovensko.

Ani jeho však prítomní nenechali hovoriť, a tak si postupne k sebe volal občanov s cieľom diskusie. Ľudia, medzi ktorými bol aj člen hnutia Republika a bývalý poslanec Národnej rady Miroslav Suja, sa síce pýtali, strohé odpovede ich však nepresvedčili.

O zlyhaní komunikácie zo strany vlády a doslova až o arogancii moci hovoril na stretnutí s občanmi poslanec nitrianskej župy Juraj Šimunek, ktorý žije v neďalekom Bánove a k výstavbe baterkárne sa stavia negatívne. Za svoje vystúpenie si ako jeden z mála vyslúžil od nespokojných ľudí potlesk.

Podobne dav reagoval aj na vystúpenie právničky Kataríny, ktorá prišla z Bratislavy. „Máme plno nevyužitých priemyselných parkov, pričom tu je agrárne územie so vzácnou čiernozemou I. bonity. Tak prečo práve tu? Táto investícia nie je pre nás výhodná a nič týmto ľuďom neprinesie. Naopak, vplyv na životné prostredie bude katastrofálny. Baterkáreň tu rozhodne nie,“ povedala.

„Prišli sme sem s cieľom zodpovedať otázky, ktoré vzniesli vo veci podzemnej či pitnej vody, ale aj potenciálneho znečisťovania, bola tu však silná emócia. Chápeme obavy ľudí a verím, že v druhom kole nášho stretnutia sa dostaneme aj na konkrétnu prezentáciu faktov a odpovedí. Je dobré, že sme sem prišli, a chceme sa spoločne posúvať a zlepšiť našu vzájomnú komunikáciu,“ povedal po stretnutí Boček.

Proti výstavbe baterkárne spísali občania petíciu

Ľudia už podpisujú petíciu proti výstavbe baterkárne, ktorá má vyrásť na úrodnej pôde. Na internete má už viac ako 3 600 podpisov, pričom jej iniciátori deklarujú, že vo fyzickej forme majú ďalších viac ako 7-tisíc podpisov.

„Primátor Šurian ľudí klame, že proti baterkárni je iba veľmi málo ľudí, pretože my máme na petícii v Šuranoch podpisy už od viac ako pätiny oprávnených voličov a v susednom Bánove dokonca od viac ako polovice. Momentálne je teda v Šuranoch a okolí viac ako 7-tisíc ľudí, ktorí sú podpísaní pod papierovou petíciou proti baterkárni,“ prezradil Štandardu člen iniciatívy Chránime si naše Stanislav.

V petícii jej organizátori žiadajú o "prejavenie solidarity a podpory v boji proti výstavbe chemickej továrne
– baterkárne, ktorá sa má postaviť len niekoľko stoviek metrov od našich obydlí." Fabrika má podľa ich tvrdení stáť na 500 hektároch ornej pôdy s najvyššou bonitou a bude mať zásadný vplyv na kvalitu ovzdušia, spodnej vody a pôdy.

Organizátori sú presvedčení, že fabrika negatívne ovplyvní nielen zdravie obyvateľov Bánova a Šurian, ale aj zdravie ľudí z okolitých obcí.

„Investičný zámer Šurany Industrial Park a v rámci neho baterkáreň bol podľa nášho názoru vypracovaný účelovo, tendenčne a nekvalitne, s množstvom podhodnotených chemických vstupov. K zámeru bolo podaných množstvo kvalifikovaných pripomienok – zo strany MsÚ Šurany, ObÚ Bánov, jednotlivcov aj rôznych organizácií, no na väčšinu z nich kompetentní nedokázali uspokojivo odpovedať,“ tvrdia v petičnej výzve jej iniciátori.

Nepostupuje sa v súlade s legislatívou, tvrdí odborníčka

Na riziká spojené s novou baterkárňou upozorňuje aj bývalá inšpektorka životného prostredia Monika Medovičová. Je presvedčená, že vybudovanie závodu porušuje legislatívu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, teda nie je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – takzvaným zákonom o EIA.

„Limitným faktorom určujúcim, že musí prebehnúť povinné hodnotenie (veľká EIA), je v tomto prípade množstvo používaných rozpúšťadiel. Zámer pri Šuranoch by ich mal spotrebovať viac ako dvetisíc ton za rok, pričom povinné hodnotenie sa musí vypracovať už pri množstve viac ako 200 ton ročne. Z toho vyplýva jasný rozpor s legislatívnou požiadavkou zákona EIA,“ vysvetlila Medovičová.

Podľa nej bol v zámere chybne určený aj povoľujúci orgán – všeobecný stavebný úrad spolu s okresným úradom, pričom správne by ním mala byť Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP).

[link url = https://standard.sk/743542/potrebuje-slovensko-investorov-z-ciny-sakova-a-lexmann-sa-sporia-o-baterkarni-v-suranoch]

„Ak nebude povoľovacím orgánom SIŽP, znamenalo by to, že výroba 60 miliónov batériových článkov za rok by nepodliehala integrovanému povoľovaniu, nemala by vydané integrované povolenie a táto prevádzka by nebola pravidelne kontrolovaná SIŽP,“ dodala.

Ďalším problémom podľa Medovičovej je, že v zámere chýbajú aj informácie o následnom spôsobe nakladania s odpadmi. Poukazuje pritom aj príklad z Maďarska, kde má tiež vyrásť čínska továreň na batérie do elektromobilov, dokonca najväčšia v Európe.

Tam podľa nej už teraz majú negatívne skúsenosti s existujúcimi prevádzkami čínskych a juhokórejských prevádzok na výrobu batérií, ako aj s prevádzkami na recykláciu týchto batérií.

„V jednej z existujúcich tovární na výrobu batérií boli napríklad zistené nadlimitné koncentrácie emisií toxických prchavých organických látok, v inej recyklačnej prevádzke bola okrem zvýšeného znečistenia ovzdušia zistená aj kontaminácia vody a pôdy,“ upozornila Medovičová.

Zákon dodržiavame, bránia sa investori

"Vždy postupujeme v súlade so zákonom, odmietame však účelové obvinenia, ktoré nemajú oporu v faktoch. Povoľovací proces bude pokračovať podľa platných pravidiel, pričom hlavnou povoľovacou autoritou je príslušný stavebný úrad, nie Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP)," tvrdí spoločnosť GIB.

Investori zároveň zdôrazňujú, že hodnotenie EIA momentálne pripravuje spoločnosť MH Invest a je pre infraštruktúru strategického parku a generického investora. "My ako investor GIB už paralelne pracujeme na veľkej EIA, ktorú plánujeme podať koncom tohto roka 2024," dodáva konzorcium GIB.

Čo sa týka obáv o zhoršenie zdravotného stavu obyvateľov v okolí vplyvom znečistenia ovzdušia, tie sú podľa spoločnosti GIB neopodstatnené. Prízvukujú aj to, že ani jednu z emitovaných látok nebudú vypúšťať v koncentrácii, ktorá by zvyšovala mutácie u živých organizmov alebo zvyšovala riziko výskytu nádorov v oblasti.

"Projekt baterkárne je navrhnutý tak, aby neohrozoval existujúce systémy napojené na zdroje podzemnej vody. Počas prevádzky sa nepočíta s využívaním podzemnej vody, čo minimalizuje akékoľvek riziká jej kontaminácie – podzemná voda sa neprojektuje, prípojka nebude realizovaná," deklaruje spoločnosť.

Na výrobu a podporné systémy má byť podľa GIB využitá len technická voda z rieky Nitra.

Čo sa týka úrodnej pôdy, ktorá sa nachádza na mieste plánovanej výstavby, bonitná orná pôda sa má ponúknuť miestnym poľnohospodárom a družstvám na jej ďalšie zužitkovanie. "Týmto spôsobom sa zachová jej hodnota a bude môcť byť naďalej využívaná na poľnohospodárske účely," uvádza GIB.

Spor Tarabu a Becíka

Zámer výstavby baterkárne v Šuranoch bude riadne posúdený v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Na sociálnej sieti o tom tento týždeň informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba. Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík tvrdí, že v prípade baterkárne žiadajú vykonať proces EIA a ich žiadosť bola odignorovaná.

Envirorezort nie je vo fáze posudzovania tohto projektu. "Doposiaľ investor nič na ministerstvo nepredložil, a preto sa odborne nemáme k čomu vyjadriť. Ak akákoľvek žiadosť príde na ministerstvo, budem prvý, kto s ňou oboznámi ľudí a jasne sa k nej vyjadríme," deklaroval Taraba.

Minister podľa vlastných slov nedopustí, aby projekt svojimi parametrami predstavoval ohrozenie pre život ľudí. "Preto bude posudzovanie otvorené verejnosti, bude zákonné a v súlade s prísnymi zákonmi a aj smernicami Európskej únie," doplnil.

Ak je Becík proti baterkárni, Taraba mu odporúča kontaktovať ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, ktorá investíciu na Slovensko priniesla a má o nej najviac informácií.

V Šuranoch má vzniknúť továreň na batérie do elektromobilov s kapacitou výroby 20 gigawatthodín batérií ročne s možným rozšírením kapacity produkcie až na dvojnásobok. S plným spustením výroby sa ráta v roku 2027 a zamestnať má 1 500 pracovníkov.