Kyjev sníva o veľkej vojne Ruska s NATO. PR kampaň po ukrajinsky

Rusko v posledných mesiacoch zaznamenáva na Donbase úspechy a na celom území Ukrajiny ničí ako vojenské ciele, tak aj energetickú infraštruktúru. Ukrajine dochádzajú vojaci, mladí robia všetko pre to, aby sa vyhli vojne, ktorá pre nich stratila zmysel. Bohatší podplácajú verbovačov, chudobní sa skrývajú. Celá krajina smeruje do ťažkej zimy bez svetla, bez tepla a s ubúdajúcou silou čeliť ruskému postupu. Vláda v Kyjeve reaguje vnútornou represiou, pokusmi vyprovokovať Rusko k úderu proti členskému štátu NATO a čudnou PR kampaňou.

Poslednou obeťou represií sa stala domáca pravoslávna cirkev moskovského patriarchátu. Po dlhom období šikany bola jednoducho zakázaná. Medzitým už všetky médiá ovládla Zelenského propaganda a Ukrajinci sa boja aj v súkromí povedať čokoľvek, čo by jej odporovalo. Sú zastrašovaní prípadmi tých, ktorí skončili pred súdom po tom, čo ich niekto tajne nahral, keď obhajovali mier prostredníctvom ústupkov. Oficiálny Kyjev totiž odmieta realistický mier, ktorý by znamenal stratu územia a záväzok neutrality.

Snaha o eskaláciu konfliktu za každú cenu

Namiesto toho v Kyjeve snívajú o svetovej vojne Ruska s NATO. Preto naliehajú na Američanov, aby umožnili útoky americkými raketami a stíhačkami z ukrajinského územia na ciele hlboko vo vnútri Ruska. Takéto útoky by neviedli ani k ochromeniu Ruska, ani k oslabeniu Putinovho režimu. Naopak, Putin by sa dostal pod tlak radikálov volajúcich po úderoch proti tým, ktorí tieto útoky riadia a ktorí nie sú na Ukrajine, ale na vojenských základniach NATO. Rusko by tiež mohlo reagovať väčšou sabotážou proti infraštruktúre štátov NATO; po zničení Nordstreamu by to ani nikoho nemohlo prekvapiť. A potom by prišiel krok z druhej strany. Napríklad dosť vplyvných Poliakov dnes napriek domácej verejnej mienke čaká na príležitosť na Rusko priamo zaútočiť. Na Ukrajine ich už podľa ruských zdrojov bojujú tisícky. Eskalačná špirála k veľkej vojne, žiaľ, nie je nijakou fantáziou, ale celkom reálnym scenárom.

Ak by údery proti cieľom vo vnútri Ruska neviedli k eskalácii, v Kyjeve by ich aspoň využili na mediálnu propagáciu. Zapadalo by to do zvrátených predstáv Zelenského tímu o PR. Posledné mesiace prinášajú čudesné akcie, ktorými sa Zelenskyj snaží západným médiám dokázať, že ešte nie je úplne na odpis. Začiatkom augusta ukrajinská armáda začala inváziu do Kurskej oblasti. Niekoľko tisícok ukrajinských vojakov so zámerom roztiahnuť pozície ruskej armády, obsadilo za pomerne krátky čas vyše tisíc štvorcových kilometrov ruského územia a veľkú časť tohto územia zatiaľ drží.

Ak by bolo cieľom Ukrajincov ubrániť Donbas, kde už stratili pravdepodobne niekoľko stotisíc vojakov, bol vpád do Kurskej oblasti nezmyselný. Skúsení vojaci, ktorých Kyjev zúfalo potrebuje práve na Donbase, boli poslaní obsadiť územie za hranicami, ktoré nemá strategický význam a ktoré Rusi pravdepodobne čoskoro dobyjú späť. A predovšetkým od začiatku kurského dobrodružstva Ukrajinci na Donbase ustupujú a Rusi sa blížia k pokrovskému strategickému uzlu. Mediálne však dopadla invázia do Kurska pre Ukrajinu úspešne. Po dlhej dobe mohli Ukrajinci predviesť niečo, čím sa možno médiám pochváliť, bez ohľadu na to, čo bude o pár mesiacov. Zriadením okupačnej správy na ruskom území sa im tiež podarilo Putina ponížiť.

Bezradnosť, rozvrat a falošné mierové iniciatívy

Oveľa spornejšia aj z mediálneho hľadiska je nedávna obmena vlády. Začiatkom septembra skončilo viacero ukrajinských ministrov vrátane šéfa diplomacie Kulebu, vicepremiérky pre integráciu so Západom, vicepremiéra pre okupované územia, ministra strategického priemyslu, ministra spravodlivosti a mnohých ďalších. Podľa propagandistov tým Zelenskyj vraj dáva najavo svoju silu a kontrolu nad situáciou. Skôr sa však javí ako výraz bezradnosti a rozvratu. Podčiarkujem „javí“, pretože naozaj nie je vôbec jasné, čo bolo cieľom personálneho zemetrasenia a prečo odchádza taký Kuleba, ktorý kyjevskému režimu slúžil pomerne profesionálne.  

Vyslovene smiešne sú ukrajinské „mierové“ iniciatívy. Majú vo verejnej mienke korigovať oprávnené presvedčenie, že Ukrajina sa pokúša zatiahnuť svet do veľkej vojny. Ich absurdita spočíva v tom, že Kyjev na jednej strane volá po mieri a na druhej strane nenaznačuje, že by bol pripravený k akýmkoľvek ústupkom. Hovorí o tom, že Rusi sa musia stiahnuť zo všetkých ukrajinských území a zmieriť sa so vstupom Ukrajiny do NATO. Na mierových rokovaniach by sa podľa Kyjeva zrejme malo hovoriť len o výške ruských reparácií a potrestaní ruských vojnových zločinov. V júni Ukrajinci v tomto duchu zvolali s podporou Američanov do Švajčiarska globálny mierový samit, samozrejme, bez ruskej účasti. Samotní Američania tam na najvyššej úrovni zastúpení neboli a aj krajiny, ktoré sú voči Ukrajine priateľsky naladené, dávali najavo, že rokovania o mieri bez Ruska nedávajú zmysel. Dobrá propaganda musí vychádzať z určitej reality; bezpodmienečná kapitulácia Ruska nie je reálnou možnosťou.

Dnes hovorí ukrajinský premiér o ďalšom globálnom mierovom samite. Poučený z predchádzajúcej skúsenosti chce tentoraz pozvať so stovkou ďalších krajín už aj Rusko. Ale aj to je nezmysel. O mieri sa nebude rozhodovať na žiadnom veľkom multilaterálnom fóre. Rozhodnú o ňom USA a Rusko. Dohodu môžu sprostredkovať či garantovať niektoré z veľmocí globálneho Juhu. A Európa, ktorá nesie najväčšie náklady celého dobrodružstva? Keď sa to celé oznámi, bude s Ukrajinou sedieť medzi divákmi. Určite to nejako propagandisticky ošetrí. Možno si spomenú na Obamov výrok, že síce nesedí za volantom, ale všetko riadi zo zadného sedadla. A ako vždy tomu dosť ľudí uverí.