K nálezu ústavného súdu vo veci novely trestného práva
Profesor ústavného práva Tomáš Ľalík vysvetľuje, prečo sudcovia ústavného súdu vo veci novely trestného práva učinili spravodlivosti zadosť, vzhľadom na existujúce písané právo, doktrínu či svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť.
ustavny-sud-clanokW
Ústavný súd Slovenskej republiky.
Foto: TASR
Zaujímavá scéna sa odohrala vo Washingtone, keď bol sudcom Najvyššieho súdu USA O. W. Holmes, jeden z najvýznamnejších amerických právnikov a sudcov vôbec a keď ešte mladý L. Hand (tiež neskôr sudca na federálnych súdoch a slávny právnik) preňho pracoval ako poradca. Keď ho sudca viezol na svojom koči a rozlúčili sa, mladý L. Hand mu ešte zakričal: „Do justice, Justice.“ (Vykonávajte spravodlivosť, sudca.). O. W. Holmes prikázal zastaviť koč, vyklonil sa a zakričal späť svojmu poradcovi: „To nie je moja práca.“ Potom sa vrátil späť do práce.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to nie je odpoveď, ktorú by sme od sudcu očakávali. Veď predsa sudca, právo a spravodlivosť, patria akosi k sebe. Má vari sudca konať nespravodlivo?