Spiaci obor
Po ôsmich z 18 zápasov má na konte už štyri prehry. Získala len desať bodov, jasne zaostáva za finalistami tohtoročnej Copa America: má o osem bodov menej ako úradujúci majster sveta Argentína a o šesť menej ako zatiaľ nezdolaná Kolumbia. Aj Uruguaj, omladzujúci a napredujúci tím trénerského velikána Marcela Bielsu, má o päť bodov viac!
Neúčasť na MS si, samozrejme, nikto v Brazílii nepripúšťa. Z desiatich juhoamerických tímov má prvá šestka garantovaný priamy postup a ďalší tím pôjde do interkontinentálnej baráže.
Brazília sa však zmieta v hlbokej kríze. Potvrdili ju septembrové zápasy: upracované víťazstvo 1:0 nad Ekvádorom a prehra 0:1 v Paraguaji. Selecao chradne, jeho hra je zmätená, málo agresívna, v útočnej produkcii chabá. Pri prehre v Asuncióne nemala Brazília za prvý polčas strelu na bránu a za 90 minút si nevypracovala žiadnu príležitosť.
Nečakaná trénerská voľba
Pokles sa začal nešťastným záverom predĺženia a pokazeným rozstrelom v štvrťfinále MS 2022 proti Chorvátsku. Po vyše šiestich rokoch odišiel tréner Tite, mužstvo prebral Fernando Diniz. Ale iba dočasne.
Futbalová federácia (CBF) totiž dvanásť mesiacov, až do decembra 2023, čakala na vyjadrenie Carla Ancelottiho. Tréner Realu Madrid pôvodne prejavil záujem viesť Brazíliu do MS 2026, ale pred Vianocami sa rozhodol zotrvať pri bielom balete.
Začiatkom tohto roka sa CBF rozhodla angažovať Dorivala Juniora. V Brazílii menil pôsobisko počas 22-ročnej trénerskej kariéry 25-krát. S tromi klubmi (Santos, Flamengo a Sao Paulo) vyhral trikrát pohár, s Flamengom pred dvoma rokmi aj Copa Libertadores, nikdy sa však nestal ligovým majstrom.

Dorivalova voľba bola prekvapujúca. Počiatočnú skepsu vystriedal pozitívny ohlas po marcových zápasoch vo Wembley (Anglicko 1:0) a v Madride (Španielsko 3:3). V júni však nasledovali rozpačité výkony v príprave na Copa America, na ktorej mužstvo vyhralo len jeden zo štyroch zápasov. Nevyhralo nad Kostarikou, remizovalo aj s Kolumbiou a v štvrťfinále s Uruguajom, s ktorým prehralo rozstrel. V posledných dvoch zápasoch bilo do očí, ako si nevedelo vypracovať poriadnu šancu.
Prvé kvalifikačné vystúpenia pod Dorivalovým vedením sú len pokračovaním negatívneho trendu. Po tesnej výhre nad Ekvádorom sa snažil tréner zastaviť kritiku a pred zápasom v Asuncióne vyhlásil, že je presvedčený o tom, že „Brazília bude hrať vo finále MS 2026“. Nasledovalo však 90 minút, ktoré toto tvrdenie postavili na hlavu.
Dorival získal v Brazílii meno vďaka tomu, že najmä v Santose, Flamengu a naposledy v Sao Paule sa nebál odvážneho futbalu. Rád riskoval, jeho mužstvá útočili, dominovali, spoliehali sa na priamočiaru hru s nápaditými prechodmi a s výborným vírivým pohybom.
Teraz je však hra strnulá, neinšpiratívna. V rozostavení 4 – 3 – 3 zatiaľ Dorivalov model zlyháva. Chýbajú silné kraje obrany, ktoré boli vždy ozdobou brazílskej hry, stačí spomenúť mená ako Nilton Santos, Carlos Alberto, Junior, Jorginho, Cafú, Roberto Carlos, neskôr Dani Alves a Marcelo. Dnešní hráči sú od ich úrovne na míle vzdialení.
Fanúšikovia zúfajú nad hrou stredu poľa, ktorému môžu ťažko niečo vyčítať smerom dozadu, ale pri podpore ofenzívy je ničotný, bezduchý, bez inšpirácie a kreativity. Vpredu nemá Brazília stredného útočníka svetového formátu. Tým pádom chýba ukotvenie útokov a ešte viac efektívne napádanie. Bez kvalitného pressingu niet šance na využitie rýchlosti a šikovnosti útočníkov. Ak máte v zostave Rodryga, Endricka a Viníciusa, troch ofenzívnych hráčov Realu Madrid, je ťažko predstaviteľné, že si mužstvo nevie vypracovať gólovú príležitosť.

Vinícius terčom kritiky
Nespokojnosť a šípy kritiky mieria najmä na Viníciusa. S tradičným odôvodnením, že v národnom tíme hrá slabšie ako v Reale Madrid.
„Zápasy v Európe sú oveľa rýchlejšie. Lopta prichádza do útoku skôr. Aj v reprezentácii musíme hľadať podobný spôsob, inak nebudeme vyhrávať,“ reagoval krídelník. Kým v klubovom drese ho častokrát vidíme, ako sa zasúva z čiary smerom do stredu, aby mohol rýchlo kombinovať, aby sa dostával do pozície útočníka, v brazílskom tíme operuje takmer výlučne na krídle a málokedy preniká do nebezpečných priestorov.
Ancelotti ho využíva oveľa účinnejšie ako Dorival. V zápasoch s Ekvádorom a Paraguajom stratil loptu 31-krát (!) a vyhral len štyri z dvanástich osobných súbojov.

Brazília nemá lídra a ani priehrštie superhráčov, ktorí boli kedysi samozrejmosťou takmer v každej jednej garnitúre. Sama hľadá odpoveď na otázku, či má čakať na návrat Neymara, ktorý sa zranil pred jedenástimi mesiacmi a odvtedy nehral.
Dorival absolvoval v Paraguaji desiaty zápas na lavičke Selecaa, prvýkrát prehral a 200-miliónový národ čaká, kedy prvýkrát presvedčí, že je schopný viesť pozitívnu evolúciu tímu. Šancu na nový nádych prinesie október a zápasy s Čile a Peru, priebežne najslabšími tímami kvalifikácie. Brazília už nie je mužstvom permanentne ponúkajúcim dôraz na futbalovú krásu, na majstrov lopty, pôvabných technikov pozerajúcich sa dopredu a hľadajúcich cestu k súperovej bráne. Stratila identitu, futbal už nehrá inak ako ostatní.