Košice sa v posledných mesiacoch dostávajú do povedomia slovenskej verejnosti aj v negatívnom zmysle slova. Rukolapným príkladom sú stavebné akcie mesta, ktoré počas pôsobenia primátora Jaroslava Polačeka nemá veľmi šťastnú ruku pri výbere dodávateľov stavebných prác. Dokonca sa to už akoby stalo pravidlom. Mnoho Košičanov na sociálnych sieťach pri rozbehnutých projektoch žartuje, aké bude meškanie, navýšenie rozpočtu či ďalšie nedostatky.
Týka sa to viacerých stavieb či rekonštrukcií, pri ktorých vždy nastal problém. Preto už ani neprekvapuje, že v uplynulých dňoch si zobrali na mušku zrekonštruovanú športovú halu Stará jazdiareň. S veľkou slávou ju otvorili v júni minulého roka. Treba dodať, že o tri mesiace skôr, ako bol pôvodne stanovený termín. To je v prípade košického magistrátu unikát. Ale poďme pekne poporiadku.
Po roku začalo „pozlátko“ v podobe omietky a farby z múrov haly opadávať. Aj laikovi je jasné, že priskoro. O to viac, že rekonštrukcia stála 3,1 milióna a okrem mesta na ňu sumou 1,25 milióna eur prispel aj Fond na podporu športu (FPŠ).
Lucia Antolová z FPŠ Štandardu odpovedala, že priebežne monitorujú plnenie zmluvných podmienok počas doby udržateľnosti projektov, avšak komunikácie o nedostatkoch medzi prijímateľom prostriedkov a dodávateľom sú v kompetencii prijímateľov príspevku. Teda v tomto prípade mesta Košice.
Mesto nám ani za týždeň nebolo schopné odpovedať, či a kedy si uplatní reklamáciu.
Magistrát tak pokračuje v trende z minulých rokov, keď stavby v jeho réžii buď meškali, alebo stáli viac, ako bolo naplánované. Prípadne oboje. Viď príklady ako Slanecká cesta, schody na magistráte či rekonštrukcia vstupu Verejného cintorína Košíc, ktorý je mimochodom najväčší na Slovensku. Inak, vstup na cintorín síce s niekoľko mesačným meškaním slávnostne otvorili, no vzápätí začalo reštaurovanie kríža pri vstupe, čo zase obmedzuje pozostalých, ktorí chcú ísť na hroby. Vyvstáva otázka, prečo nebolo možné urobiť práce na kríži súčasne s rekonštrukciou.
Ďalší problém sa týka rekonštrukcie krytej plavárne, z ktorej sa má stať Národné olympijské centrum plaveckých športov. Už počas kontrolných dní na jar tohto roka mesto priznalo časový sklz dva mesiace. Rozpočet sa pritom navýšil zo 16,7 milióna na vyše 18 miliónov eur. Aj tu prispel Fond na podporu športu sumou 8,34 milióna eur. Primátor Polaček zdôrazňoval, že v auguste budúceho roka sú v olympijskom centre naplánované majstrovstvá Európy v plávaní do 23 rokov.
Ako sa dalo čakať, nakoniec nebudú. Mesto ich napokon odrieklo. Presúvajú sa do XBS Šamorín. Oficiálnym dôvodom tohto kroku je, že Košice budú v rovnakom termíne hostiť aj majstrovstvá Európy vo futbale do 21 rokov, aj konanie Art Film Festu. Tým pádom by nebolo možné garantovať bezproblémovú organizáciu plaveckých majstrovstiev. Vraj kvôli obsadenosti hotelov. Trochu zvláštne, keďže o všetkých podujatiach vedel magistrát vopred a doteraz to nebol problém. Ten tkvie v časovom sklze, pre objektivitu treba povedať, že Európska plavecká federácia rozhodla o časovom presune majstrovstiev z augusta na jún budúceho roka. Ak by ale rekonštrukcia nemeškala, Košice by mohli hostiť plavecké podujatie.
Pokiaľ ide o zábavu, ani niektoré košické mestské časti neostávajú bokom. Napríklad Staré mesto. Čo sa týka fungovania samosprávy, malo by byť vzorom. Lenže nie je. 11. septembra podvečer zvolali desiati z trinástich miestnych poslancov tlačovku, kde informovali o praktikách starostu. Už v marci tohto roka mu vyslovili nedôveru. Starosta vtedy kontroval, že je to pomsta za to, že im siahol na poslanecké odmeny. On zase žiadal preplatenie dovolenky, čo predstavuje sumu takmer 7 400 eur v čase, keď mestská časť nemala schválený rozpočet.
Prekáža im, že na poslanecké odmeny siahol počas troch mesiacov tohto roka, no zamestnancom miestneho úradu schválil odmeny vo výške 13 600 eur. A takto by sa dalo pokračovať ďalej.
Dianie v mestskej časti kopíruje prestrelky medzi mestským zastupiteľstvom a primátorom Jaroslavom Polačekom. Lenže to ustalo. Jeden z opozičných klubov urobil zázračný obrat o 180 stupňov a odrazu je na strane primátora.
O dôvodoch možno polemizovať, no záhadne sa tak stalo v letnom období, keď sa najprv neformálne a potom na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva rozhodovalo o dotáciách pre športové kluby. Čistou zhodou náhod sú niektoré poslankyne a poslanci viac-menej zaangažovaní na ich fungovaní. Odrazu neprekážajú doterajšie prešľapy.
Celý „Absurdistan“ podčiarkuje 22 mestských častí, čo nemajú ani svetové metropoly. Tak či onak, niektorí volení zástupcovia v košickej samospráve sa starajú o obraz mesta na celom Slovensku. A nie vždy je dobrý. Im to ešte nedochádza, Košičanom už áno.