V stredu na to upozornil novinár nemeckého denníka Bild Julian Röpcke. Potvrdzuje sa tým dlhodobý trend, podľa ktorého (nie len) v tomto v konflikte určitú inováciu na bojisku často skôr či neskôr preberie aj protivník.
Ako už Štandard upozornil, bezpilotné lietadlá, ktoré rozprašujú termitové nálože, teda v podstate extrémne horúci roztavený kov, pred niekoľkými dňami prostredníctvom videa ukázalo aj ukrajinské ministerstvo obrany.
Podľa dobrovoľníckeho projektu GeoConfirmed, ktorý sa zameriava na lokalizovanie udalostí z bojov, sa minimálne jeden z incidentov uskutočnil v Záporožskej oblasti, no nie je známe kedy sa tak stalo.
„Toto sú naše krídla pomsty, ktoré nesú oheň priamo z neba! Stávajú sa skutočnou hrozbou pre nepriateľa a spaľujú jeho pozície s presnosťou, akú nedokáže dosiahnuť žiadna iná zbraň,“ uvádzalo sa vo vyhlásení 60. mechanizovanej brigády Ukrajiny, ktoré uverejnili na sociálnej sieti Telegram.
Ako píše katarská televízia Al Džazíra, predpokladá sa, že minimálne niektoré z dronov vyvinul ukrajinský startup Steel Hornets, súkromný výrobca bezpilotných zbraňových systémov.
A week later, Russia started using its “dragon drones”, armed with thermite, against Ukrainian positions. pic.twitter.com/opDNRwTI5M
— Julian Röpcke🇺🇦 (@JulianRoepcke) September 11, 2024
Prepáli kov aj betón
Termit spravidla obsahuje pyrotechnickú zmes kovu a oxidu železitého. Nie je výbušný, no má veľmi vysokú teplotu horenia, ktorá dosahuje až 2500 stupňov Celzia. Látku je veľmi ťažké uhasiť a dokáže prepáliť aj veľmi odolný kov alebo betón.
Termit bol prvýkrát vynájdený v Nemecku na konci 19. storočia. Látka sa dala ľahko syntetizovať z jednoduchých, lacných prvkov a používala sa v priemysle a napríklad pri stavbe železníc. Neskôr sa termit začal používať na pripojenie vodičov elektrického vedenia. Dodnes sa používa na rezanie a zváranie kovov. Vo vojenskom priemysle sa uplatnil počas oboch svetových vojen.
Okrem jeho samotného deštrukčného potenciálu môže armádam pomôcť pri prieskumných misiách, keďže účinne ničí stromy a vegetáciu, pod ktorými sa skrývajú nepriateľské jednotky.
Nevýhodou „dračích dronov“ je ich vysoká zraniteľnosť, keďže rovnako ako iné bezpilotné lietadlá nemajú prakticky žiadne pancierovanie a je možné zostreliť ich aj ručnými zbraňami. Ich zameranie a zostrelenie navyše zľahčuje to, že vďaka vypúšťaniu termitu zanechávajú výraznú tepelnú a vizuálnu stopu. Relatívne ťažká termitová nálož zas zhoršuje ich ovládateľnosť.
Ukraine's 'Dragon Drone' Rains Molten Metal On Russian Positions
— The NewsWale (@TheNewswale) September 7, 2024
V čom menia hru
Skôr ako pri fyzickej likvidácii cieľov je aj z týchto dôvodov podľa mnohých odborníkov „dračí dron“ účinný najmä pri vytváraní psychickej ujmy na mužov v prvej línii.
„Je to veľmi škaredá vec. Použitie dronu na jeho doručenie je celkom inovatívne. Ale ak sa použije týmto spôsobom, jeho účinok bude skôr psychologický ako fyzický,“ povedal o padajúcom termite analytik obranného priemyslu Nicholas Drummond.
V podobnom duchu sa vyjadril aj fínsky obranný expert a vojenský historik Emil Kastehelmi. „Predstavte si: z ničoho nič začne z neba pršať oheň a nemôžete ho zastaviť. Nemôžete to uhasiť vodou. Vaši druhovia kričia, zachvátení plameňmi ako ľudské fakle.“
Hrozba pre civilistov
Britská protivojnová skupina pre ľudské práva Action on Armed Violence (AOAV) pripravila na tému zhadzovania termitu z dronov správu. V tomto dokumente sa uvádza, že „na ukrajinskom bojisku sa objavila nová nebezpečná zbraň, ktorá ohrozuje nielen vojenské ciele, ale aj životy civilistov: termitové bomby dodávané dronmi“.
Výkonný riaditeľ AOAV pre ozbrojené násilie Ian Overton pred hroznými následkami varoval: „Rozšírené používanie termitových bômb zvyšuje pravdepodobnosť použitia týchto zbraní v obývaných oblastiach. Výsledok by mohol byť katastrofálny, s hroznými zraneniami a úmrtiami medzi civilistami.“
Podľa noriem medzinárodného práva môžu byť termitové bomby použité len mimo obývaných oblastí a ďaleko od miest, v ktorých sa nachádzajú civilisti.