Koniec veľkorysej nemeckej migračnej politiky

Nemecko prekvapilo nielen svojich európskych susedov. Aj v krajinách, ktoré sú od nás trochu ďalej, sa zdajú byť Nemci čudní. Naivní vo svojej dobromyseľnosti. Odtrhnutí od sveta a reality vo svojom úsilí zlepšovať svet. Samovražední pre zničujúcu priemyselnú politiku.

To všetko sa totiž netýka len Nemecka. Ak krajina schudobnie, padne najväčší čistý prispievateľ do pokladnice EÚ. To nemôže uvítať nikto, kto profituje z fondov EÚ. Zelená energetická politika zaťažuje európsku sieť: buď preto, že Nemecko dodáva príliš veľa veternej a solárnej energie, alebo preto, že potrebuje príliš veľa energie od svojich susedov. Nemecko nakupuje francúzsku energiu z jadra, pretože nemecké reaktory boli vypnuté - veď „atóm“ je nebezpečný. Plyn alebo ropa ťažené frakovaním, ktorých je v Nemecku tiež dostatok, sa môžu využívať len vtedy, ak sa neťažia v Nemecku. Nech si ostatní znečisťujú svoje podzemné vody!

Nemecko nie je v migračnej kríze úplne bez viny. No naši susedia si môžu povedať, že pokiaľ ľudia prúdia do Nemecka, pretože tam sú lákavé pečené holuby rovno do úst, je nám to jedno. Ale čo ak sa Nemecko vzdá svojho zvláštneho prístupu otvorených hraníc? Dánsko a Švédsko ukázali, že počet uchádzačov o azyl sa dá drasticky znížiť. Minulý rok požiadalo v Dánsku o azyl 2 355 ľudí. V Nemecku to bolo 329 035 ľudí, väčšinou ide o mladých mužov. Prvé miesto v celej EÚ.

V Dánsku každý žiadateľ dostáva len materiálne dávky. V žiadnej štvrti nemá bývať viac ako 30 % „nezápadných“ obyvateľov. „Willkommenskultur“, ako ju vyhlásili v Nemecku v roku 2015? Ani náhodou.

Aj Švédsko bolo jednou z hlavných destinácií migrantov ešte v roku 2015, ale v roku 2016 sa to zmenilo. V minulom roku bolo ešte 12 644 žiadostí o azyl. V prvej polovici roka 2024 viac migrantov krajinu opustilo než sa do nej prisťahovalo.

Maďarsko provokuje a chce poslať migrantov do Bruselu

Rakúsko a Holandsko už dávnejšie sprísnili hraničné kontroly a rýchlejšie deportujú odmietnutých žiadateľov o azyl. Maďarsko vyzýva ostatné krajiny, aby odstúpili od migračnej politiky, keďže obdobie od roku 2014 je „procesom rozpadu Európskej únie“. Pre pretrvávajúce porušovanie azylových pravidiel EÚ Európsky súdny dvor odsúdil Maďarsko na zaplatenie pokuty vo výške 200 miliónov eur a dodatočnej platby vo výške jeden milión eur denne, kým krajina neuvedie svoju politiku do súladu s právom EÚ. Odpoveď Maďarska: „Ak chce Brusel nelegálnych migrantov, nech si ich vezme.“ Prepravíme ich tam autobusmi bez spiatočného lístka, oznámil námestník maďarského ministra vnútra Bence Rétvári.

Mnohí ľudia v Nemecku si teraz pravdepodobne myslia, že je to príkladné. Je to preto, že nemecká vláda doteraz robila úplný opak. Ministerstvo zahraničných vecí zelenej ministerky Annaleny Baerbockovej zjavne systematicky nekontroluje Afgancov, ktorí chcú vstúpiť do krajiny - alebo ľudí, ktorí sa za Afgancov vydávajú. Na druhej strane ministerstvo vnútra ministerky za SPD Nancy Faeserovej poskytuje online tipy, ako si migranti môžu zabezpečiť, aby mohli zostať v krajine napriek zamietnutiu ich žiadosti o azyl, a ako sa čo najlepšie vyhnúť deportácii. Viem si dobre predstaviť, ako sa ľudia v Afganistane smejú z toho, že nemecká vláda dokázala deportovať len 28 afganských kriminálnikov, a to ešte s „vreckovým“ 1 000 eur na hlavu. To zločincom určite uľahčuje návrat do Nemecka po prepustení z afganskej väzby.

Precitnutie alebo strach z ďalších krajinských volieb?

Určite nebolo náhodou, že táto mediálne zinscenovaná deportácia sa uskutočnila krátko pred dvoma dôležitými krajinskými voľbami v Durínsku a Sasku, v spolkových krajinách, kde je Alternatíva pre Nemecko (AfD), vystupujúca proti nekontrolovanej migrácii a zároveň ostrakizovaná ako krajne pravicová, mimoriadne úspešná. A možno nie je náhoda, že teraz, len niekoľko dní pred krajinskými voľbami v Brandenbursku, kde bude AfD tiež úspešná, počujeme úplne nové tóny: hraničné kontroly sa predsa len zavedú, ale, samozrejme, až po voľbách v Brandenbursku.

AfD sa pravdepodobne stane najsilnejšou stranou aj v Brandenbursku a Zelení, ktorí sú jednou z vládnych strán, by sa tam dokonca nemuseli dostať do parlamentu.

Každý deň nové útoky nožom spôsobené migrantmi

Čo robiť? pýtajú sa koaličné strany, ktoré spolu už zrejme takmer nehovoria. Urobili snáď výnimočne správne a rozumné riešenie? V minulom roku došlo k približne 15 000 útokom nožom, pričom väčšina páchateľov mala „imigrantský pôvod“.

Vraždy nožom, ktoré nedávno otriasli krajinou, boli zrejme terorizmom inšpirovaným islamistami. V Mannheime bol pri útoku na kritika islamu Michaela Stürzenbergera dobodaný policajt, ktorý utrpel vážne zranenia. To podnietilo politikov, aby vyzvali na zákaz nožov - akoby nože začali žiť vlastným vražedným životom. Problémom nie sú nože, ale tí, ktorí ich používajú na vraždenie.

Najnovší prípad je obzvlášť šokujúci. Na mestskom festivale v Solingene, ktorý sa volal „festival rozmanitosti“, zahynuli traja ľudia a osem bolo zranených, z toho štyria ťažko. Krátko nato bol ako podozrivý zatknutý 26-ročný Sýrčan. V dôsledku toho zrušili oslavy aj ďalšie mestá. Štát už nemôže zaručiť bezpečnosť svojich občanov.

Človek by si myslel, že to malo konečne viesť k precitnutiu. Zdá sa však, že až krajinské voľby s brutálnou porážkou vládnych strán prinútili politikov k prehodnoteniu.

Teraz sa má všetko udiať veľmi rýchlo - vrátane všetkého, čo sa predtým údajne nedalo urobiť. Napríklad hraničné kontroly - počas majstrovstiev Európy vo futbale sme videli, aké účinné môžu byť. Uvažuje sa aj o vrátení migrantov rovno na štátnych hraniciach - hoci susedné krajiny z toho pravdepodobne nebudú nadšené. Na druhej strane, tí, ktorí budú vrátení, by nemohli byť poslaní naspäť do Nemecka, pretože ešte ani nevstúpili do krajiny, ale bolo im zabránené v nelegálnom prekročení hraníc.

Koniec nemeckých pečených holubov!

Nemecko však musí predovšetkým zrušiť všetky stimuly, ktoré z neho urobili obľúbenú destináciu pre prisťahovalectvo. Experiment s poskytovaním platobných kariet namiesto hotovosti už ukázal, že to mnohých migrantov odradí (kartami možno platiť v obchodoch, neplatia pre online nákupy, sú platné len vo vnútrozemí a mesačne možno vybrať hotovosť vo výške 50 Eur, pozn. prekl.). V súčasnosti sa dokonca hovorí o zásade postele, chleba a mydla: nelegálni migranti by nemali dostávať hotovosť ani platobnú kartu, ale len nocľah, stravu a hygienické potreby.

Pravdepodobne však z toho nič nebude. Ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD) aspoň blahosklonne nariadila celoštátne stacionárne hraničné kontroly, ktoré sa začnú 16. septembra a budú trvať spočiatku šesť mesiacov. Ešte v júli sa proti tomu ostro stavala.

Na takzvanom migračnom samite medzi kancelárovou stranou SPD a opozíciou pod vedením Friedricha Merza z CDU sa však nepodarilo dosiahnuť dohodu o odmietnutí vstupu na hraniciach. Hoci je odmietnutie vstupu nežiaducich migrantov do krajiny úplne právne prípustné, strany vládnej koalície tento krok blokujú. Najmä Zelení sú proti akýmkoľvek obmedzeniam prisťahovalectva. Nemali by sme však zabúdať na to, že katastrofa sa začala v roku 2015 rozhodnutím kancelárky Angely Merkelovej z CDU, ktorá odmietla zavrieť hranice. 

Frustrovaní občania sú naďalej nedôverčiví a nenechajú sa viac ukolísať. Aktuálne prieskumy ukazujú, že tri vládne strany majú spolu len 28 percent hlasov a viac ako dve tretiny Nemcov už túto vládu nechcú. Je celkom zrejmé, že semaforová koalícia je teraz taká slabá, že opozícia na ňu môže vyvíjať tlak. A ukazuje sa tiež, že voliť AfD pomáha! Nárast hlasov pre AfD zvyšuje tlak na vládu, aby v otázke migrácie konala.

Dôveru stratenú v posledných rokoch však nebude také ľahké obnoviť. Koniec koncov, ak sa hraničné kontroly predsa len zavedú, obyvatelia boli počas deviatich rokov klamaní všetkými stranami okrem AfD, keď boli presviedčaní, že hranice Nemecka nemôžu a ani nesmú byť z právnych dôvodov zavreté.