Cora Stephan

Nemecko prekvapilo nielen svojich európskych susedov. Aj v krajinách, ktoré sú od nás trochu ďalej, sa zdajú byť Nemci čudní. Naivní vo svojej dobromyseľnosti. Odtrhnutí od sveta a reality vo svojom úsilí zlepšovať svet. Samovražední pre zničujúcu priemyselnú politiku.

To všetko sa totiž netýka len Nemecka. Ak krajina schudobnie, padne najväčší čistý prispievateľ do pokladnice EÚ. To nemôže uvítať nikto, kto profituje z fondov EÚ. Zelená energetická politika zaťažuje európsku sieť: buď preto, že Nemecko dodáva príliš veľa veternej a solárnej energie, alebo preto, že potrebuje príliš veľa energie od svojich susedov. Nemecko nakupuje francúzsku energiu z jadra, pretože nemecké reaktory boli vypnuté - veď „atóm“ je nebezpečný. Plyn alebo ropa ťažené frakovaním, ktorých je v Nemecku tiež dostatok, sa môžu využívať len vtedy, ak sa neťažia v Nemecku. Nech si ostatní znečisťujú svoje podzemné vody!

Nemecko nie je v migračnej kríze úplne bez viny. No naši susedia si môžu povedať, že pokiaľ ľudia prúdia do Nemecka, pretože tam sú lákavé pečené holuby rovno do úst, je nám to jedno. Ale čo ak sa Nemecko vzdá svojho zvláštneho prístupu otvorených hraníc? Dánsko a Švédsko ukázali, že počet uchádzačov o azyl sa dá drasticky znížiť. Minulý rok požiadalo v Dánsku o azyl 2 355 ľudí. V Nemecku to bolo 329 035 ľudí, väčšinou ide o mladých mužov. Prvé miesto v celej EÚ.

V Dánsku každý žiadateľ dostáva len materiálne dávky. V žiadnej štvrti nemá bývať viac ako 30 % „nezápadných“ obyvateľov. „Willkommenskultur“, ako ju vyhlásili v Nemecku v roku 2015? Ani náhodou.