Adopcia detí je vždy citlivou témou, no keď ide o adopciu detí homosexuálnymi pármi, do diskusie sa pridáva aj rovina práv sexuálnych menšín. V nedávnom prelomovom rozhodnutí súdu v Londýne sa vo veci posudzovalo právo dvoch mužov vychovávať adoptované dieťa v súlade s ich presvedčením o rodine zloženej iba z dvoch otcov a právo matky mať styk so svojím biologickým potomkom.
Vzhľadom na citlivosť témy a najlepší záujem dieťaťa súd nezverejnil mená ani iné detaily z prejednávaného sporu, a strany v ňom vystupujú anonymne. Náhradná matka, ktorá použila vlastné vajíčko na počatie dieťaťa, pôvodne súhlasila, že dieťa odovzdá homosexuálnemu páru, pričom dohoda zahŕňala jej možnosť udržiavať kontakt s dieťaťom. Matka bola s párom mužov v priateľskom vzťahu a náhradným materstvom sa snažila vyhovieť ich snahe mať vlastné dieťa.
Matka mala s oboma mužmi podpísanú dohodu o náhradnom materstve a odovzdaní svojho dieťaťa po narodení do ich starostlivosti, pričom táto dohoda vyslovene hovorila o pravidelnom styku matky s jej dieťaťom, ktoré malo trvalo žiť s homosexuálnym párom.
Uzavretie dohody o náhradnom materstve v Spojenom kráľovstve je legálne a Zákon o náhradnom materstve v tejto krajine stanovuje, že náhradná matka musí plne a slobodne súhlasiť s takouto dohodou, pričom obe strany dohody musia dodržiavať všetky dohodnuté podmienky v zmluve.
Pár obvinil matku z homofóbie
Počas tehotenstva sa vzťahy medzi matkou a párom výrazne zhoršili, čo viedlo k právnym sporom. Pár tvoriaci dvojicu adoptívnych otcov údajne podľa žaloby po narodení dieťaťa v roku 2020 náhradnú matku postupne obmedzoval v jej možnosti vídať dcéru a nakoniec jej k dieťaťu úplne zakázal prístup.
Ako dôvody uviedli, že dieťa by bolo zmätené, ak by videlo svoju biologickú matku, pretože ho vychovávajú v komunite LGBTI a ako pár dvoch otcov. Pravidelný kontakt s matkou podľa ich názoru v dieťati vyvolával dojem, že jeho rodina je neúplná.
Adoptívni otcovia matke odkázali, že pre ňu nie je v tomto vzťahu miesto, a jej snahy o kontakt so svojím biologickým dieťaťom označili za homofóbne a nevhodné. Pri dohode o náhradnom materstve však muži súhlasili so stykom dieťaťa s matkou, čo týmto konaním porušili.
Prvý prípad tohto druhu
V prvom prípade tohto druhu musel súd zvážiť, či sa má vydať rozhodnutie o adopcii dieťaťa v prospech homosexuálneho páru, čím by sa zrušili väzby medzi dieťaťom a matkou. V prípade adopcie sa biologické práva a zodpovednosť náhradnej matky môžu preniesť na nových adoptívnych rodičov, čo znamená, že náhradná matka nemá automatické právo na ďalší kontakt s dieťaťom.
Sudkyňa Theisová napokon rozhodla, že nevydá príkaz na adopciu nevlastným rodičom, čo znamená, že náhradná matka si ponecháva zákonné rodičovstvo a rodičovskú zodpovednosť za dieťa. Sudkyňa ďalej nariadila, že dieťa bude naďalej žiť s homosexuálnymi rodičmi na základe dohody a vydala príkaz v prospech náhradnej matky, ktorým určila jej právo tráviť čas so svojím biologickým dieťaťom.
V tomto spore zohralo dôležitú úlohu nielen porušenie dohody zo strany adoptívneho páru, ktorý obmedzoval styk dieťaťa s matkou, ale aj vyjadrenie psychológa. Ten v súdnom konaní poskytol stanovisko, že pokus mužov o vymazanie biologickej matky zo života svojho dieťaťa nebol v jeho najlepšom záujme.
Odborník poukázal na to, že úplné odstránenie matky zo života dieťaťa by mohlo mať negatívne dôsledky na jeho psychologický vývoj. Súd sa preto rozhodol priznať matke právo na kontakt s dieťaťom, čím podporil princíp, že biologické puto medzi matkou a dieťaťom má nezastupiteľný význam, pokiaľ je to v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
Záujem dieťaťa je na prvom mieste
Práve najlepší záujem dieťaťa je v podobných súdnych sporoch vždy prvoradý a súd naň musí prihliadať ako na oporný bod svojho rozhodovania. Európsky súd pre ľudské práva sa v mnohých prípadoch zaoberal otázkami práv matky na dieťa, najmä v prípadoch, keď došlo k sporom o opatrovníctvo, adopciu alebo obmedzenie styku.
Súd v týchto konaniach pripomína, že práva matky na dieťa, zakotvené v medzinárodnom práve, sú neoddeliteľnou súčasťou ochrany rodinného života. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že právo matky udržiavať kontakt so svojím dieťaťom musí byť rešpektované, pokiaľ je to v záujme dieťaťa.
Judikatúra je rovnako úplne jednoznačná v tom, že primárne chráni biologickú rodinu. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje podľa ESĽP závažný zásah do práva na rodinný život, a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Za relevantný dôvod na odobratie dieťaťa ESĽP nepovažuje ani zlú sociálnu situáciu (napríklad Wallová a Walla proti Českej republike), ani nedostatok intelektu zo strany rodičov vychovávať dieťa (napríklad Kutzner proti Nemecku, rozsudok z 26. februára 2002).
Práva matky na dieťa sú zakotvené v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Druhý bod tohto článku hovorí, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.
Biologickí rodičia na prvom mieste
Jedným z relevantných prípadov je rozhodnutie ESĽP z roku 1996 vo veci Johansen proti Nórsku. V ňom súd rozhodol, že štát má povinnosť zabezpečiť, aby biologickí rodičia, pokiaľ je to možné a v najlepšom záujme dieťaťa, mali možnosť udržiavať kontakt so svojimi deťmi.
V prípade E. B. proti Francúzsku, ktorý sa týkal práva na adopciu pre osoby zo sexuálnych menšín, súd ukázal, že pri rozhodovaní o adopcii musia byť rešpektované práva všetkých zúčastnených strán – tak sexuálnych menšín, ako aj biologických rodičov, no záujem dieťaťa je vždy prvoradý.
Dieťa má prirodzené právo poznať svojich biologických rodičov, pretože má silné emocionálne puto, ktoré sa vytvára počas tehotenstva s matkou, a to je následne zásadné pre jeho psychický a emocionálny vývoj.
Ak matka prejaví záujem byť súčasťou života dieťaťa, súd má povinnosť toto právo chrániť pre emocionálne blaho maloletého a vyradenie jej prítomnosti zo života dieťaťa môže byť umožnené iba v prípadoch veľmi jasne preukázateľných skutočností, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú zdravie a vývin dieťaťa.
Stabilita homosexuálnej rodiny nie je argument
Jeden z hlavných argumentov proti tomuto rozhodnutiu je, že udržiavanie kontaktu medzi biologickou matkou a dieťaťom môže narušiť stabilitu novej rodiny. Adoptívni rodičia, najmä v prípade homosexuálnych párov, sa obávajú, že prítomnosť biologického rodiča môže vytvárať zmätok v identite dieťaťa a oslabiť ich rodičovské väzby.
Tento argument však nemá opodstatnenie v objektívnej realite, pretože takto adoptované dieťa by podobné vzorce rodín tvoriacich muža a ženu videlo všade naokolo. Nemožno sa stotožniť so záverom, že dieťa by bolo zmätené prítomnosťou matky v prípade výchovy dvoch otcov, keď takýto model rodiny by bolo možné vidieť u väčšiny jeho rovesníkov, či už v školách, iných zariadeniach alebo pri inom sociálnom kontakte.
Ak sa pár rozhodne pre netradičný spôsob života, je potrebné tomu prispôsobiť aj vysvetlenie pre deti, prečo je tomu tak. To bude pritom kľúčové pre ich ďalší vývin a psychologické nastavenie, keďže nevyhnutne budú časom samy vidieť odchýlky od modelov iných rodín.
Rovnako argument o zmätenosti v prípade absencie matky by u dieťaťa neobstál, keďže v pomerne krátkom čase by dieťa bolo zvedavé, odkiaľ vlastne prišlo, keďže nemá matku, ale iba dvoch otcov. Biologické nezrovnalosti by tak vyvolávali oveľa väčšiu zmätenosť u dieťaťa, než to, že rodinnú jednotku tvoria dvaja otcovia a jedna matka.
Snaha o netradičnú rodinu prirodzene prichádza s netradičnými výzvami a problémami, ktoré sa nedajú vymazať odstránením pre dieťa najprirodzenejšieho puta s matkou. Ako jednoznačne určuje judikatúra najvyššej autority v oblasti ľudských práv, prioritou je zabezpečiť čo najlepší vývoj maloletého. A matka a jej prítomnosť v živote dieťaťa vždy bola a vždy bude patriť k najdôležitejším aspektom jeho života.