My chceme vojnu!

Radosław Sikorski by zvyšok EÚ rád získal pre návrh koordinovane odoprieť ukrajinským občanom mužského pohlavia a v mobilizačnom veku sociálnu podporu. Konkrétne hovoril o sociálnom poistení, ktoré Poľsko Ukrajincom v odvedeneckom veku už neprepláca.

Keby sa od Poľska zvyšok EÚ inšpiroval, viac Ukrajincov by sa voľky-nevoľky vrátilo domov. Tam im teda hrozí nezanedbateľné riziko, že budú odvedení, keď nie po predvolaní na odvodovú komisiu, tak na ulici napchatím do prechádzajúcej armádnej dodávky.

Sikorského ukrajinský náprotivok Andrij Sybiga, samozrejme, tento nápad víta. V cudzine sa zdržiava – čiže vojne vyhýba – na milión Ukrajincov schopných odvodu. S nimi by sa dala viesť vojna, to už sa domýšľame my, ďalšie dva až tri roky.

Slúži ku cti českej vláde, že tak radikálne až neľudské úvahy zostávajú na okrajoch jej poslaneckého tábora (predovšetkým Ondřej Kolář z TOP 09, nový poslanec v europarlamente) a neprenikli do exekutívy, že vláda „našich“ Ukrajincov do tohto mlynčeka na mäso vlastnoručne tlačiť nechce.

Druhá správa dokumentuje zúfalstvo už nielen Kyjeva, ale aj jeho patrónov, ktorými sú USA a Veľká Británia. Tieto dve krajiny od roku 2008 vehementne presadzovali vstup Ukrajiny do NATO a po začiatku plnohodnotnej vojny v zime 2022 prezidenta Zelenského a jeho ľudí odrádzali, odrádzali, až odradili od mierových rokovaní s Ruskom (ďalšie potvrdenie tohto bohvieprečo spochybňovaného momentu novo poskytla bývalá americká námestníčka ministra zahraničia Victoria Nulandová.) Teraz Británia, jej bývalá kolónia Kanada a polovica americkej vlády na čele s ministrom zahraničia Anthonym Blinkenom chcú Volodymyrovi Zelenskému dodať rakety dlhého doletu. S tými by sa dali ostreľovať ciele hlboko v Rusku. A to by bolo vážne.

U nás, dokonca aj na týchto stránkach [Echo24 pozn. red.], sa občas hrá ťažko pochopiteľný šport: Ukážeme, že Putin blafuje. Avšak situácia s americkými strelami ATACMS je nová v tom zmysle, že bez ohľadu na to, kto stláča joystick, ten systém stojí a padá s čerstvými údajmi z amerických vojenských satelitov, bez nich ho nemožno prevádzkovať. Takže budeme hmatom zisťovať, či červené čiary Putina ležia v nejakom veľkom ruskom meste, alebo len v Kremli?

Uvedomme si, ako sme sa sem dostali – od sporu o to, či má mať Ukrajina, s ktorou dvadsať rokov po rozpade Sovietskeho zväzu nikto nič nerobí, právo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. V ideálnom svete má každý štát právo vstúpiť, kam chce, v reálnom svete jadrové veľmoci neznesú inú jadrovú veľmoc (a NATO rovná sa USA) na svojich hraniciach.

Joe Biden zatiaľ tlaku na darovanie ATACMS s maximálnym doletom (a fakticky aj britských rakiet Storm Shadow, v nich sú totiž americké diely) odoláva.

Muž, ktorému sme sa niektorí posmievali pre senilitu dlho a nanovo sa mu pre senilitu posmievajú všetci, zatiaľ ukazuje viac zodpovednosti ako jeho okolie.

Ak vydrží vzdorovať do jesene (za predpokladu, že voľby v novembri vyhrá Donald Trump), bude sa o Bidenovi raz písať, že zachránil ľudstvo.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.