Mimoriadne vážna situácia v Bratislave: Hladina Dunaja stúpa rýchlejšie, než sa čakalo

Dunaj mal podľa predpovede kulminovať v utorok ráno na úrovni 936 centimetrov, no už v čase písania tohto článku [v pondelok na poludnie, pozn. red.] hladina rieky dosahuje výšku asi 920 centimetrov.

SHMÚ približne v čase vydania tohto článku predpoveď zmenil a aktuálne odhaduje maximálnu výšku na 952 centimetrov s tým, že túto métu dosiahne približne o piatej ráno v utorok.

Za poslednú hodinu v rozmedzí 10:00 až 11:00 Dunaj stúpol až o 17 centimetrov, pričom v hlavnom meste vytrvalo husto prší. Samozrejme, toto tempo dvíhania hladiny sa dlhodobejšie udržať nemôže.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike povedal, že Dunaj by mal začať kulminovať v pondelok na úrovni 930 centimetrov.

Ľudia by sa k Dunaju nemali približovať

Bratislavská polícia v nedeľu varovala pred takzvanou povodňovou turistikou. Apelovala na ľudí, aby sa k Dunaju nepribližovali. Informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.

„Chvíľka nepozornosti pri snahe o čo najlepší záber vás môže stáť život. Bratislavskí policajti apelujú na občanov, aby sa nepribližovali k vodnému toku rieky Dunaj na Tyršovom, Fajnorovom nábreží, prípadne na iných miestach v blízkosti vodného toku rieky. V prípade pádu do rieky by mohli byť následky fatálne,“ poznamenal.

Mimoriadne vážna situácia

Situácia v Bratislave je v súvislosti s počasím naďalej mimoriadne vážna. Najkritickejšia je v Devínskej Novej Vsi, kde sa na viacerých uliciach začalo s evakuáciou, prípadne s prípravami na ňu. Pre TASR to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla. Na území hlavného mesta pokračujú práce na odstraňovaní následkov počasia vrátane vyvrátených a polámaných stromov či poškodeného trakčného vedenia.

„Rozsah škôd po meste je rozsiahly a všetky následky určite nie je možné odstrániť hneď,“ skonštatoval Bubla.

Pripomína zároveň, že mnohé stromy už majú podmočenú koreňovú sústavu a môžu spadnúť aj pri slabšom vetre. Naďalej preto treba počítať s dopravnými obmedzeniami a v rámci možností minimalizovať pohyb po meste na nevyhnutný. Prioritizovaná je podľa neho sanácia kritických úsekov, postupne sa však dostane údržba všade.

„To, že niekde bude odlomený konár niekoľko dní, neznamená, že sa na ulicu zabudlo. V súčasnej situácii nie je však možné vyriešiť všetko hneď,“ poznamenal Bubla s tým, že obyvateľov prosia o trpezlivosť a zhovievavosť.

Mimoriadne vážna zostáva naďalej situácia v bratislavských mestských lesoch. Popadali tam stovky stromov, sú strhnuté a poškodené viaceré lávky a zaliata Partizánska lúka. Hlavné mesto opätovne vyzýva obyvateľov, aby do lesov v súčasnosti nechodili, ale zároveň aby sa vyhýbali aj verejným parkom. Aktuálne je to podľa magistrátu veľmi nebezpečné.

„Počítať treba s tým, že táto situácia istý čas potrvá aj potom, ako dažde ustanú, pretože stále tu bude hrozba pádu podmáčaných stromov,“ podotkol Bubla s tým, že niekoľko dní si vyžiada aj odstraňovanie všetkých následkov.

Na vyhýbanie sa pohybu v okolí stromov apeluje aj starosta Starého Mesta Matej Vagač. „Vyhýbajte sa pobytu v okolí stromov. Koreňové sústavy sú podmyté a mnohé z nich ešte môžu padnúť,“ vyzýva na sociálnej sieti.

V hlavnom meste sú podľa neho tisícky vyvrátených stromov, mestská časť i hlavné mesto pracujú na ich odstraňovaní. Cez víkend napríklad spadol strom na Hviezdoslavovom námestí. Stromy vyvrátilo na viacerých miestach, napríklad na Trnavskom mýte.

Mesto chránia zábrany

Pripomeňme, že slovenskú metropolu už pred najhorším scenárom chránia nainštalované protipovodňové zábrany, ktoré by mali byť schopné odolať takzvanej tisícročnej vode.

Tisícročná voda je voda, ktorá sa v dlhodobom rade môže teoreticky vyskytnúť s pravdepodobnosťou raz za tisíc rokov. Je však definovaná najmä veľkosťou prietoku a nie výškou hladiny, čo je veľmi relatívny údaj vzhľadom na premenlivosť koryta rieky na rôznych miestach.

Storočná voda na Dunaji v Bratislave je pri prietoku 11-tisíc metrov kubických za sekundu a tisícročná voda pri prietoku 13-tisíc metrov kubických za sekundu, podľa iných prepočtov dokonca až 14-tisíc metrov kubických za sekundu.

Ochranu zloženú z dielcov, ktoré sú mobilné a inštalované podľa potreby, dokončili v roku 2011. Práce na stavbe protipovodňovej ochrany trvali takmer štyri roky. Náklady na jej výstavbu boli vyše 31 miliónov eur. Vyše 85 percent z celkových nákladov 31,2 milióna eur na výstavbu hradila Európska únia.

(tod/tasr)