Stovky miliónov. Čo má priniesť modernizácia prístavu v Bratislave

Umožňuje to zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Po pripomienkovaní návrhu, ktorý predložilo Ministerstvo dopravy SR, rozhodne o ňom vláda.

Modernizácia a rekonštrukcia infraštruktúry pre vodnú dopravu v nákladnom a osobnom prístave Bratislava je plánovaná na ploche viac ako milión štvorcových metrov. Predpokladané investičné náklady dosahujú 178 miliónov eur.

Realizácia projektu má podľa zámeru investora trvať päť rokov – predbežne od marca 2025 do marca 2030. Tento termín je veľmi ambiciózny, keďže potrebné je ešte majetkovo-právne vyrovnanie v nákladnom prístave a verejné obstaranie zhotoviteľa prác.

Lepšia dostupnosť vodnej dopravy

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Verejné prístavy Matej Danóci pre denník Štandard uviedol, že cieľom využitia formy strategickej investície je urýchliť predrealizačný proces spojený s majetkovo-právnym vysporiadaním v prístave, ako aj s prípravou projektovej dokumentácie a inžinieringu pre získanie stavebného povolenia a následnej realizácie.

„Zrýchlenie procesu prispeje ku kvalitnej príprave potrebných dokladov pre dotačné schémy EÚ, ktoré v najbližších rokoch budú poskytnuté práve na tento účel. Zároveň prístav Bratislava vnímame – z pohľadu budúcej povojnovej obnovy Ukrajiny – ako jeden z hlavných logistických uzlov prepájajúcich Európu s čiernomorskými prístavmi,“ očakáva Matej Danóci.

Projekt zahŕňa modernizáciu existujúceho nákladného a osobného prístavu v Bratislave vrátane obslužnej železničnej trate s úvraťovou železnicou, prechádzajúcou cez Zimný prístav na Ústrednú nákladnú stanicu. Investícia je prioritne zameraná na chýbajúcu infraštruktúru a nevyhovujúci technický stav infraštruktúry vodnej dopravy, zaradenej do základnej siete TEN-T.

„Dôraz sa bude klásť na moderné a ekologické riešenia v doprave a tiež na zvýšenie kapacity prístavu – vodná doprava je jedna z najekologickejších spôsobov dopravy. Modernizácia prispeje k zlepšeniu dostupnosti tohto módu dopravy,“ hovorí šéf Verejných prístavov.

Financovanie najmä zo zdrojov EÚ

Štátna akciovka pripomenula, že vo februári tohto roka podpísala so spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy (SPaP) memorandum o vzájomnej spolupráci pri vysporiadaní majetkovo-právnych vzťahov vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno. SPaP je dopravcom a operátorom v týchto nákladných prístavoch.

Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (SPaP-LOD), ktorá prevádzkuje plavby po Dunaji, nezasahuje majetkovo-právne do pripravovaného projektu. Cieľom modernizácie osobného prístavu je zlepšenie dostupnosti služieb pre výletné lode a jeho elektrifikácia. „V oboch prípadoch modernizáciu prístavu bude zabezpečovať výlučne spoločnosť Verejné prístavy,“ potvrdil Matej Danóci.

Spoločnosť chce investíciu realizovať formou nenávratných finančných prostriedkov EÚ, napríklad z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) v doprave. Z tohto programu idú financie na projekty v základnej sieti (TEN-T Core) – železnice, vnútrozemské vodné cesty a vnútrozemské prístavy, námorné prístavy, cestné spojenia a multimodálne nákladné terminály.

„Tu sa uvažuje s financovaním na úrovni 85 percent EÚ zdroje, štátny rozpočet 0 percent a 15 percent vlastné zdroje Verejných prístavov,“ spresnil Matej Danóci. „Verejné obstarávanie na dodávateľa a zhotoviteľa prác vyhlásime hneď ako budeme mať k dispozícii projektové dokumentácie a rozpočet stavby,“ dodal generálny riaditeľ.

Nejasná investícia, myslí si odborník

Štandard oslovil k téme aj dopravného experta i dve spoločnosti pôsobiace v nákladnom a osobnom prístave. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej sa vyjadril, že celá táto investícia je nejasná a nepodlieha ani hodnoteniu ekonomickej návratnosti.

„Podľa dostupných informácií táto investícia vychádza z predpokladu vybudovania širokorozchodnej trate cez Slovensko do Viedne s tým, že v Bratislave sa počítalo práve s terminálom na prekládku kontajnerov zo železnice na vodu. Z ekonomických dôvodov a z dôvodu vojny na Ukrajine stráca investícia širokorozchodnej trate význam a nikdy k nej nedôjde,“ tvrdí Ondrej Matej.

Na základe toho je podľa neho otázne, o aké tovary pri prekládke pôjde. Poukázal na to, že prudko klesá podiel substrátových tovarov ako je uhlie, ruda, koks. „Preto je otázne, či táto investícia má zmysel a z čoho sa bude financovať, keďže štátny rozpočet potrebuje konsolidáciu,“ myslí si riaditeľ inštitútu s tým, že pre osobnú dopravu tento projekt nemá žiaden zmysel.

Ako podotkol, majetkovo-právne vysporiadanie navyše prináša so sebou riziká. „Bude záležať od investora, ako sa s tým vysporiada, keďže v danej lokalite je viacero vlastníkov,“ upozornil Ondrej Matej.

Očakávania dopravcu a operátora

Vedenie SPaP očakáva od realizácie projektu modernizácie prístavu Bratislava rozšírenie možnosti poskytovania svojich služieb tak, aby vedeli flexibilnejšie reagovať na potreby trhu. Či už z pohľadu technológií, infraštruktúry, alebo disponibilných plôch. „Sme spoločnosť so 102-ročnou históriou. Už to napovedá, že chceme aj naďalej pokračovať v našej činnosti jednak z pohľadu plavby a taktiež ako prevádzkovateľ prístavov, to znamená subjekt zabezpečujúci prekládku tovarov, skladovanie a doplnkové služby,“ zareagovala firma.

Modernizácia prístavu je podľa spoločnosti technicky aj časovo náročný proces, ktorý musia skĺbiť s vlastnou činnosťou. Nie je totiž možné „zatvoriť“ prístav na niekoľko rokov. „To by viedlo k strate tovarových tokov, ktoré by definitívne skončili buď v konkurenčných prístavoch, alebo na ceste, prípadne železnici,“ uviedla spoločnosť. Keďže 80 až 90 percent jej kontraktov je dlhodobých, preto „zatvorenie“ prístavu by bolo nezodpovedné aj voči jej partnerom.

Samotný proces modernizácie, jeho etapy a možné zapojenie spoločnosti prídu podľa nej na rad až po ukončení procesu vysporiadania vzájomných vzťahov s Verejnými prístavmi tak, ako to deklarovali spoločne v memorande. „Toto je proces, ktorý práve prebieha a nie je jednoduchý, keďže obe strany musia rešpektovať právny stav daný privatizačnou dohodou niekedy v minulosti. Zároveň hovoríme o rozsiahlom majetku, ktorý je potrebné ohodnotiť,“ dodala SPaP s tým, že poskytuje maximálnu súčinnosť v danom procese, ale z jej pohľadu je zložité odhadnúť časový rámec.

Odstavenie dunajskej flotily

Rok 2024 považuje firma za veľmi komplikovaný a ťažký, čo je dané hlavne jej previazanosťou s oceliarenským priemyslom. Zaznamenáva prepad objemu v komoditách ako železná ruda a oceľ, či výrobky z ocele. Neočakávala ani výrazný prepad v objeme poľnohospodárskej produkcie. 

Aktuálny stav na celom úseku Dunaja viedol k odstaveniu značnej časti dunajskej flotily. „Pritom paradoxne pred 1 až 1,5 rokom sme boli konfrontovaní z rôznych strán, súkromných firiem aj štátnych zamestnancov, s potrebou stavania obilných síl a prekládkových kapacít na ukrajinské obilie, ktoré sa malo valiť cez Slovensko,“ ozrejmila SPaP.

Zároveň konštatovala, že pri kontajnerovom termináli je na hrane svojich kapacít a požiadavky jej partnerov sú minimálne dvojnásobné v porovnaní s aktuálnou kapacitou terminálu. „To nás samozrejme teší, ale zároveň je to aj výzva na rozšírenie, ktoré by malo nadväzovať na vysporiadanie našich vzťahov s Verejnými prístavmi,“ poznamenala spoločnosť. Tým, že má portfólio diverzifikované, dokáže prežiť aj takéto komplikované a ťažké roky, akým tento rok bezpochyby je.

Zatraktívniť srdce hlavného mesta

Lodná osobná spoločnosť víta kroky smerujúce k modernizácii osobného prístavu v Bratislave a jeho okolia. Sľubuje si od toho sprístupnenie Dunaja ešte vo väčšom rozsahu obyvateľom a návštevníkom hlavného mesta.

Zástupkyňa spoločnosti SpaP-LOD Ľudmila Masariková nás informovala, že modernizácia budovy osobného prístavu v hlavnom meste je pre nich strategický projekt, ktorému sa venujú už viac rokov a aktuálne riešia potrebnú dokumentáciu k realizácii modernizácie budovy.

„Myslíme si, že Bratislava si zaslúži reprezentatívnu vstupnú bránu do mesta zo strany Dunaja. Sme presvedčení, že v kontexte celej modernizácie územia verejného osobného prístavu tak aj my prispejeme k zatraktívneniu srdca mesta,“ povedala Ľudmila Masariková.

Záujem o plavby, vrátane tematických

Tohtoročnú sezónu, ktorá ešte neskončila, hoci pre rozvodnený Dunaj plavby dočasne do 20. septembra pozastavili, hodnotí veľmi pozitívne. Verejnosť má záujem o plavby, vrátane rôznych tematických. „Zaznamenali sme aj značný nárast zahraničnej klientely, ktorá využíva plavby na spestrenie svojej návštevy nášho hlavného mesta,“ priblížila zástupkyňa spoločnosti.

Výrazne rastie počet turistov z kabínových lodí, a to nielen z Európy, ale veľká časť prichádza aj z USA. „Naša spoločnosť im umožňuje spoznať Bratislavu a jej okolie prostredníctvom zabezpečenia rôznych výletov, pričom každý rok sa snažíme rozšíriť ponuku o nové autentické zážitky, ako napríklad rôzne ochutnávky lokálnych špecialít, vín, ukážky remeselnej výroby, hudobné a iné kultúrne predstavenia,“ pokračovala Ľudmila Masariková.

Ako dodala, napriek tomu, že Bratislava je voči metropolám ako Viedeň a Budapešť výrazne menšia a menej známa, dokáže v silnej konkurencii zaujať a pozitívne prekvapiť.