Karl Marx predpokladal, že kapitalistický systém ukončí revolúcia. Dnes môžeme pozorovať, ako sú základy trhového systému postupne demontované sériou rozhodnutí, ktoré – na rozdiel od revolúcií – unikajú pozornosti väčšiny ľudí.
Príkladom takéhoto nenápadného rozhodnutia je rozsudok z Veľkej Británie, ktorý ukončil šesťročný súdny spor zamestnancov spoločnosti Next s ich zamestnávateľom o rovnaké odmeňovanie. Pracovný tribunál rozhodol, že zamestnanci obchodov, medzi ktorými sú prevažne ženy, nemali byť odmeňovaní nižšou mzdou ako zamestnanci v skladoch. Tam medzi pracovníkmi o málo prevažujú muži.
Nejde pritom o drobné. Viac ako 3 500 súčasných a bývalých zamestnancov získalo rozsudkom nárok na náhradu mzdy, ktorá bude spoločnosť Next stáť viac než 30 miliónov libier (35,6 milióna eur). Prípad navyše vytvára precedens pre ďalšie prípady. Podobný spor vedú aktuálne so svojimi zamestnávateľmi napríklad aj zamestnanci piatich najväčších britských obchodných reťazcov.
Mzdy nemôže určovať trh
Podstata sporu mieri do srdca trhového ekonomického systému. Ide v ňom o to, kto má určovať mzdy – dohoda medzi zmluvnými stranami alebo tretia strana – a či je zisk prípustným motívom ekonomickej činnosti.
Prekvapivo v tomto prípade napokon nejde o genderovú ideológiu. Tribunál uznal, že systém odmeňovania Nextu nebol založený na rodových motiváciách. Napokon by to bolo dosť nezmyslené – v obchodoch síce prevažovali ženy (77,5 percenta), v skladoch však mali muži len nevýraznú väčšinu (52,8 percenta).
Spoločnosť ponúkala skladníkom vyššie mzdy jednoducho preto, že potrebovala obsadiť voľné pozície v skladoch a na tomto trhu sú mzdy vyššie. Z nejakého dôvodu je táto práca menej atraktívna, či už je to kvôli fyzickej náročnosti, horšej pracovného času alebo z nejakej inej príčiny.
Hoci uvedené dôvody boli uznané, podľa legislatívy o rovnakom odmeňovaní za rovnakú prácu – respektíve podľa jej interpretácie zo strany tribunálu – nie sú dostatočné, aby zdôvodnili rozdielne mzdy medzi pracovníkmi v predajniach a v skladoch.
Next mal zaplatiť predavačkám vyššie mzdy na úkor svojho zisku, aj keď to nebolo potrebné na obsadenie voľných pozícií na predajniach. Podľa advokátky žalujúcich predavačiek tribunál spoločnosť Next „mohla dovoliť platiť vyššiu sadzbu, ale rozhodla sa tak neurobiť a dôvodom boli čisto finančné dôvody.“ Nuž áno, podnikatelia sa usilujú maximalizovať zisk a nerozhadzujú peniaze len preto, že nejaké majú.
Advokátka žaloby tiež tvrdí, že argument o trhových mzdových sadzbách je podstate „kruhový“. Spoločnosť sa podľa nej hájila tým, že ženy by mali byť platené menej, pretože už v súčasnosti sú platené menej inde. Tento pohľad ukazuje úplne nepochopenie toho, ako fungujú konkurenčné trhy.
Čo je rovnaká práca, to vedia len experti
Pozorného čitateľa možno zarazí, že v príbehu sa porovnávajú pracovníci v predajniach a v skladoch. Ak by išlo o rozdiely medzi predavačmi a predavačkami, alebo medzi skladníkmi a skladníčkami, azda by bolo namieste uvažovať o nespravodlivej diskriminácii. Ale ako možno porovnávať mzdy medzi rôznymi profesiami?
Tu sa skrýva ďalší krok k plánovanej ekonomike. O tom, ktoré pracovné pozície sú a nie sú rovnaké, nerozhodujú zamestnávatelia a zamestnanci, ale tretia strana. Britský zákon vyžaduje rovnosť v odmeňovaní nielen pri rovnakej pracovnej pozícii, ale aj podobnej, ak rozdiely nemajú praktický význam vo vzťahu k podmienkam práce, a tiež ak „štúdia hodnotiaca prácu“ dáva rovnakú hodnotu pozíciám z hľadiska požiadaviek kladených na pracovníka.
V uvedenom prípade experti hodnotili a porovnávali niekoľko reprezentatívnych pracovníkov z predajne a zo skladu. V deviatich z jedenástich arbitrárne stanovených kritérií ukázali, že práca na predajni je náročnejšia ako práca v sklade. Len v dvoch kritériách je menej náročná – neprekvapivo ide o fyzickú náročnosť a pracovné podmienky.
Tento prístup je zjavne absurdný. Jednak voľba kritérií jednoznačne predurčuje výsledky, jednak takéto porovnávanie popiera samotný výsledok. Ak je v niektorých kritériách náročnejšia jedna práca a v iných kritériách druhá, nemožno predsa uzavrieť, že tieto práce sú rovnaké. Napokon posudky, o ktoré sa opiera tribunál, sa ani nepokúsili ukázať matematickú rovnosť. Vypočítané skóre náročnosti je výrazne vyššie u predavačiek ako u skladníkov, čo posudzovatelia okamžite interpretujú ako rovnosť.
Nečakaná pointa: Ani žalobkyne porovnávané pozície zjavne nepovažovali za rovnocenné. Spoločnosť Next v snahe zaplniť voľné miesta v skladoch ponúkala pracovníkom v predajniach možnosť prejsť na lepšie platenú prácu v sklade. Žalobkyne túto možnosť nevyužili. Pri krížovom výsluchu jedna z nich priznala, že vzhľadom na nepríjemné podmienky sa jej práca v sklade „nezdala byť obzvlášť atraktívna“ v porovnaní s väčšou samostatnosťou a atraktívnejším prostredím práce v maloobchode, a že o práci v sklade by uvažovala len vtedy, keby za ňu dostávala „oveľa viac peňazí“.
Starý dobrý marxizmus
V dobe progresivistických výstrelkov by sa mohlo zdať, že marxizmus sa plne transformoval do iných sfér politiky a ekonomickú základňu ponechá v rukách kapitalistov. Po fiasku centrálne plánovaných ekonomík sovietskeho bloku by to znelo ako rozumná stratégia.
Spory ako ten, ktorému čelila spoločnosť Next, však ukazujú, že snaha riadiť hospodárstvo podľa netrhových princípov je stále prítomná. Prípad Nextu je pritom len jedna malá epizóda. V podobnom spore čelí napríklad reťazec supermarketov Asda žalobám v mnohonásobne vyššej hodnote, až 1,2 miliardy libier (1,4 miliardy eur).
A nejde len o súkromné firmy. Birmingham čelil finančným problémom po tom, čo musel zvýšiť odmeňovanie upratovačiek, kuchárok a ďalší profesií, v ktorých dominujú ženy. Tie zvíťazili v spore o to, či je ich práca rovnaká ako práca smetiarov či zametačov ulíc.
Aj keď takéto rozhodnutia nezruinujú ekonomiku, sú pieskom v súkolí trhového systému. Výsledkom je, že podnikatelia venujú viac a viac energie snahe vyhnúť sa podobným nástrahám, namiesto toho, aby sa venovali produktívnej činnosti. V konečnom dôsledku na to doplatia aj tie predavačky z Nextu, ktoré si teraz polepšili.