Konsolidačný balík: DPH vzrastie, daňový bonus sa zníži, rodičovský dôchodok sa likviduje

Už krátko po prebratí kormidla sa stala jednou z najvážnejších tém súčasnej vlády konsolidácia verejných financií. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol v uplynulom roku mimoriadne vysoký, keď prekročil šesť miliárd eur, čo je takmer 4,9 percenta slovenského ročného hrubého domáceho produktu (HDP).

Hoci vláda avizovala, že chce deficit znížiť už v tomto roku, tohtoročný deficit bude pravdepodobne vyšší než vlani. Rozpočet ráta so schodkom na úrovni šiestich percent HDP, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na základe aktuálneho vývoja odhaduje deficit na úrovni 5,6 percenta HDP.

Vládni predstavitelia preto v ostatných mesiacoch viackrát zdôraznili, že v budúcom roku bude musieť dôjsť k šetreniu, a to na úrovni 1,5 miliardy eur (zhruba jedno percento HDP). Okrem menších opatrení ako daň zo sladených nápojov a tabakových výrobkov, však kompetentní od začiatku roka neprezradili o konkrétnych plánovaných krokoch na ozdravenie verejných financií dohromady takmer nič.

Dlho očakávané predstavenie konsolidačného balíka prišlo v utorok.

Konsolidačný balík obsahuje 17 opatrení

Predseda vlády Robert Fico (Smer) na utorkovej tlačovej konferencii ku konsolidácii verejných financií spolu so šéfmi rezortov predstavil kompletný balík opatrení, ktoré by mali v budúcom roku zvýšiť príjmy, respektíve znížiť výdavky do štátneho rozpočtu.

Slovenská verejnosť by mala podľa Fica vedieť, že vláda potrebovala na rok 2025 nájsť „2,6 až 2,7 miliardy eur“. Konsolidáciu označil za „nevyhnutnú“, ale zároveň „sociálne udržateľnú“. Vďaka nej má deficit podľa premiéra v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta HDP.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) konkretizoval, že do roku 2027 chce dosiahnuť, aby malo Slovensko ročný deficit pod tromi percentami. Vláda to chce podľa jeho slov dosiahnuť prostredníctvom 17 opatrení.

Úprava daňového bonusu

Premiér uviedol, že sa zmenia parametre výpočtu rodičovského dôchodku a tiež daňového bonusu.

Kamenický na margo daňového bonusu skonštatoval, že bude adresnejší. Nízkopríjmové domácnosti budú mať podľa neho nárok na daňový bonus už od polovice minimálnej mzdy, zatiaľ čo vysokopríjmové domácnosti na neho nemusia mať žiadny nárok. Ten stratia aj rodičia detí nad 18 rokov.

„Ľudia, ktorí zarábajú od 2 480 eur, tam bude klesať nárok a keď budú mať viac ako 3 632 eur tak už nebudú mať na daňový bonus nárok,“ priblížil s tým, že zmeny znížia výdavky štátnej kasy zhruba o 170 miliónov eur.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) doplnil, že energopomoc pre najviac postihnutých ostane zachovaná. Podľa jeho slov by však po novom nemalo hroziť, že pomoc dostanú aj domácnosti, ktoré to nepotrebujú. Spomenul príklad s vykurovaním bazénov.

Razantný rast DPH

Fico ďalej informoval, že sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) má výrazne vzrásť.

„Zavádzame základnú sadzbu DPH na 23 percent,“ uviedol s tým, že v prípade liekov či základných potravín sa DPH zníži na päť percent.

„Pokiaľ ide o všetky ostatné potraviny, tie pôjdu do 19-percentnej sadzby a tie základné potraviny, kde sme zaviedli pred niekoľkými rokmi 10-percentnú DPH, pôjdu do 5-percentnej sadzby DPH,“ priblížil.

Do najnižšej sadzby by mali patriť lieky, zdravotnícke pomôcky, učebnice, nájomné bývanie či ubytovacie služby v cestovnom ruchu. Do 19-percentnej sadzby by mali okrem časti potravín spadať napríklad aj energie.

Zdôraznil, že chce na obchodné reťazce výrazne tlačiť, aby zníženú sadzbu naozaj preniesli do koncových cien základných potravín pre spotrebiteľov.

Kamenický priblížil, že zmeny sadzieb DPH by mali do štátneho rozpočtu priniesť viac ako jednu miliardu eur.

Konsolidácia sa dotkne aj firiem

Fico takisto informoval, že vláda odklepla aj zdanenie finančných transakcií právnických osôb, ktoré by malo do rozpočtu priniesť 610 miliónov eur. Kamenický konkretizoval, že toto opatrenie bude platiť pre firmy, ako aj fyzické osoby, ktoré podnikajú, teda najmä živnostníkov. Dani majú podliehať výbery z bankomatov, bankové prevody, nákup cenných papierov, splátky úrokov z úverov či provízie a poplatky.

Bankové prevody budú zaťažené sadzbou 0,35 percenta z hodnoty transakcie, maximálne do výšky 30 eur. Výbery hotovosti budú podliehať sadzbe 0,7 percenta. Ročný poplatok za využívanie platobnej karty bude na úrovni dvoch eur.

Subjekty, ktoré budú spadať pod toto opatrenie budú mať povinnosť zriadiť si podnikateľský účet.

Fico zároveň podotkol, že ďalších 30 miliónov eur sa odblokovalo vďaka tomu, že Slovensko vyhralo súdny spor so zdravotnou poisťovňou Union, ktorý sa týkal zákazu zisku zdravotných poisťovní.

Zvýšenie osobitného odvodu pre energetické firmy má podľa Kamenického priniesť do rozpočtu približne 156 miliónov eur. Ďalších 36 miliónov má priniesť osobitný odvod pre rafinérie a 25 miliónov eur odvod pre mobilných operátorov.

Sadzba dane z príjmu pre právnické osoby s príjmami nad 5 miliónov eur sa má zvýšiť na 22 percent, čo má do rozpočtu priniesť 163 miliónov eur. Tiež sa majú zvýšiť stropy pri sociálnych odvodoch vysokopríjmových zamestnancov.

Daň z príjmu právnických osôb má pri zdaniteľných príjmoch do 100-tisíc eur klesnúť z 15 percent na 10 percent. Pri živnostníkoch ostáva sadzba na úrovni 15 percent pričom aj v ich prípade sa zvýši hranica zdaniteľných príjmov na 100-tisíc eur.

Zrážková daň z dividend sa zníži z desať na sedem percent.

Štátna správa bude ľahšia o 5-tisíc úradníkov

Kamenický taktiež uviedol, že sa má zvýšiť mýto pre nákladné vozidlá, pričom opatrenie má do kasy naliať sto miliónov eur. Ďalších 45 miliónov má priniesť zdraženie diaľničných známok. Cena ročnej známky by mala stúpnuť zo 60 na 90 eur. Jednodňová má zdražieť z 5,40 eura na 8,10 eura. Naopak, týždňová diaľničná známka zlacnie z 12 eur na 10,80 eura. Mesačná ostáva bezo zmien.

Daň z motorových vozidiel má pre nákladné autá klesnúť, zatiaľ čo by mala vzrásť v prípade osobných vozidiel podnikateľov.

Minister Kamenický okrem toho priblížil, že v rámci balíka chce vláda šetriť aj na výdavkoch štátu, napríklad prostredníctvom znižovania počtu úradníkov. Štát podľa jeho slov zaviedol 10-percentné viazanie personálnych výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov vo verejnej službe, čo by malo priniesť 124 miliónov eur. Poukázal na to, že môže ísť až o 5-tisíc pracovných miest.

Vláda chce v budúcom roku spomaliť aj valorizáciu platov zdravotníkov na tri percentá, čo má kase ušetriť 259 miliónov eur.

Rodičovský dôchodok čaká de facto likvidácia

Ďalších 287 miliónov by mala do štátneho rozpočtu priniesť zmena rodičovského dôchodku. Ten by mal v súčasnej podobe zaniknúť a „nahradiť“ by ho mal asignačný model dvoch percent z dane každej z kategórií, ktoré rozšírili.

„Dve percentá neziskový sektor (…), dve percentá matke a dve percentá otcovi,“ priblížil Kamenický s tým, že vyplácať sa bude až v roku 2026, keďže ide o asignáciu dane. Doplnil, že bude možné využiť všetky kategórie naraz, a teda prideliť dve percentá z dane matke, ako aj otcovi. Kumulovať ich pre jednu zo spomenutých strán však nebude možné.

Rodičia na dôchodku, ktorí mali doteraz práve pre starostlivosť o deti nižšie dôchodky, tak prídu rádovo o stovky eur ročne a nahradiť ich má model, kde by mohli dostať okolo dvadsať eur ročne. Rodičovský dôchodok pri týchto rodičoch diskrimináciu znižoval, teraz opäť narastie.

„Za rok 2025 bude rodičovský dôchodok vyplatený až v roku 2026. Ak sa rozhodnete dať dve percentá každému z týchto troch kategórií, čiže otcovi, mame alebo neziskovému sektoru, nemôžete to kumulovať, teda nemôžete dať šesť percent len neziskovému sektoru alebo štyri percentá len mame. Ide o tri kategórie, ktoré rozširujeme,“ vysvetlil Kamenický.

SaS: Konsolidáciu zaplatia občania zo svojich peňaženiek

Namiesto toho, aby vláda šetrila na sebe, drvivú väčšinu konsolidácie zaplatia firmy, podnikatelia, zamestnávatelia a automaticky na to doplatia ich zamestnanci, skonštatoval podpredseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Marián Viskupič.

„Ak štát vyrába pre firmy nové dane, odvody a poplatky – a táto vláda ich prináša množstvo, tak sa drvivá väčšina týchto výdavkov presunie na ľudí. Bežne odhady hovoria, že 80 percent nákladov, ktoré akokoľvek vyrobíte pre firmy, sa jednoducho prenesie na ich spotrebiteľov,“ vyhlásil Viskupič.

Ako príklad použil vyššie zdanenie veľkých a prosperujúcich firiem, ktoré dnes predstavil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SSD). „Ak zvýšite zdanenie telekomunikácii, ľudom zdražejú volania. Ak zvýšite zdanenie rafinérii, ľudom zdražejú palivá,“ povedal Viskupič.

Podľa neho budú mať predstavené opatrenia na konsolidáciu verejných financií za následok zabrzdenie rastu ekonomiky. „Bude to ťažký úder pre každého jedného podnikateľa, ťažký úder pre našu konkurencieschopnosť ťažký úder pre našu ekonomiku,“ dodal.

Podľa Viskupiča vláda našla jediné opatrenie, kde plánuje šetriť sama na sebe a to je prepúšťanie asi 5-tisíc štátnych úradníkov. „Je to jediné šetrenie z 2,7 miliardy, všetko ostatné zaplatia ľudia. Na druhej strane štát vyrába novú byrokraciu, napríklad v prípade bankových transakcii,“ uzavrel.