Začnime chronologicky – so Šimečkom. Jeho odvolaním vláda nič nedosiahla. Dôrazne dohrala hru pri mantineli, všetci sme to videli, ale progresivizmus tým slabší nebude. Práve naopak.

Ani SaS sa Šimečku nezastávala, kým sa hovorilo o čerpaní fondov jeho rodinou a známymi. Až keď ho chceli odvolať. KDH je po tejto kauze zacementované, pliaga-nepliaga. A to najhoršie ešte len príde spoza hraníc.

Kým by sa progresívci v opozícii venovali dúhovej agende, boli by v rohu. Čím viac by ich voliči spoznali, tým lepšie.

Ale v momente, keď môžu svoju jadrovú agendu leštiť pre budúcnosť a nevyťahovať ju, nehovoriť o nej, problém narastá. Odkrývanie dotačných schém bol bystrý a spoločensky prospešný ťah, aj keď pri tom progresívne kruhy neporušili zákon a vedeli všetko vyúčtovať. Verejnosť videla a pochopila, ako funguje privilegovaná skupina, na čo všetko peniaze sú a na čo už nie sú.

Odvolanie Šimečku však túto tému vytláča. Namiesto toho, aby sme počúvali, na čo všetko sa tu dali čerpať peniaze, je už témou niečo iné.

Ak princíp defenestrácie kedysi posilnil radikála Blahu, tak teraz rovnako posilní radikálneho Šimečku. Obidvaja to vedia využiť.

Vládna koalícia tým ukázala prvú slabosť. Namiesto toho, aby problém omotala pavučinou, ho nafúkla a oponentovi dala novú tému.

Môže to byť nebezpečnejšie, ako sa zdá.

Šimečka napríklad príde o ochranku. Treba niekomu vysvetľovať, aké závažné dôsledky to môže mať? Práve ten, komu to vysvetľovať netreba, si musí byť dôsledkov najviac vedomý. Nikomu neprajeme nič zlé, božechráň, ale zodpovedný politik musí myslieť na všetky dôsledky.

Problém druhý, interný. Vládna koalícia už má troch poslancov, ktorým sa takéto správanie nepozdáva. Poslancov Migaľa, Malatinca a Šalitroša (všetci Hlas) treba za dnešné správanie oceniť. Aj keď mali byť ešte otvorenejší a ešte hlasnejší. Keby sa bol našiel ešte jeden vládny poslanec, bol by koalíciu zachránil pred neuváženou a zbytočnou chybou.

Keď Mečiar v roku 1994 natlačil opozičných poslancov do jedného výboru, na túto chybu upozorňoval poslanec Fico. Teraz sú v jeho pozícii Migaľ, Malatinec a Šalitroš.

Prasklina vo vládnej koalícii je druhá slabosť vlády, ktorú sme dnes videli.

A napokon do tretice a pre väčšinu z nás to najdôležitejšie. Peniaze a diskriminácia tých, ktorí sú pre Slovensko najdôležitejší.

Vláda dnes predstavila konsolidačný balíček, v rámci ktorého plánuje ušetriť vyše 2,5 miliardy eur. Nejde o maličkosť. Taký objem peňazí nemusela doteraz škrtať žiadna vláda.

Pri viacerých opatreniach treba oceniť prístup, napríklad daňový bonus na deti môže byť vyvážený ťah (aj keď si treba počkať na presné čísla). Zvýšenie DPH je a vždy bude nepopulárne, ale asi by k nemu prišlo za každej vlády. Na niektoré opatrenia sa budeme musieť pozrieť pozornejšie a popísať, čo presne budú znamenať.

Ale jedna vec bije do očí od momentu, keď ju politici na tlačovke vyslovili. A je to vo svojej podstate nefalšovaný politický škandál.

Likvidácia rodičovského dôchodku je niečo ako politický zločin.

Reči o tom, že rodičovský dôchodok znižujú a nahradia modelom asignačnej dane, sú urážkou diváka a každého jedného rodiča na dôchodku. Nahradiť rodičovský bonus dvomi percentami znamená znížiť sumu desať a viacnásobne. Zlikvidovať rodičovský dôchodok, ktorý obdivovali nielen v Budapešti a Varšave, ktorý napodobnili v Prahe, znamená zničiť niečo, čo je do budúcnosti schopné naprávať nerovnováhu dôchodkového poistenia viac ako druhý pilier.

Mimochodom, druhý pilier mal ubrániť minister Drucker, ale rodičovský dôchodok nemal kto ubrániť. Pritom dokázal niekoľko vecí naraz:

(1) Napríklad vedel znížiť diskrimináciu rodičov, ktorých deti držia súčasný dôchodkový a sociálny systém. Jeho financovanie nie je na pleciach detí, čo odišli do cudziny a pracujú tam, ani na pleciach tých, ktorí nemali deti, posielajú si eurá na DSS-ky alebo mali jedno dieťa, ktoré má teraz ufinancovať dvoch rodičov. Naše dôchodky závisia od rodín, ktoré mali dve, tri a viac detí a ktoré pracujú a platia odvody na Slovensku. Ich rodičia boli doteraz na dôchodkoch trestaní, dôchodkyňa s rovnakým vzdelaním a z rovnakého mesta, ktorá mala tri deti, mala nižší dôchodok ako jej kamarátka, ktorá deti nemala, prípadne mala jedno.

Krajniakov zákon to poopravil (aj keď nie úplne odstránil), no a Ficova vláda chce tieto ženy trestať opäť. Naplno.

(2) Rodičovský dôchodok nepôsobil len antidiskriminačne a zásluhovo, on pôsobil aj rozpočtovo a spoločensky zodpovedne. Oceňoval rodiny, ktorých deti ostali na Slovensku. Tento problém môže do budúcnosti narastať a viac ako na fondy z Bruselu sa musíme spoliehať na seba, na svoje sily. Ako to robil rodičovský bonus.

Je smutné, že liberáli vo vláde vedia ubrániť druhý pilier, ale národní a konzervatívni politici vo vláde to s rodičovským dôchodkom – hoci ide iba o necelých 300 miliónov eur – nedokázali.

Zatiaľ čo 13. dôchodok pôsobí v každom ohľade nevýhodnejšie ako rodičovský dôchodok, keďže udržiava diskrimináciu rodičov, ktorí vychovali pracujúce deti, a odmeňuje všetkých a ešte je aj výrazne drahší, tak 13. dôchodok prežil a rodičovský bonus má zaniknúť.

A to je tretia slabosť vlády.

Ak už má štát ušetriť 280 miliónov eur, nechce a nedokáže ich ušetriť na zbraniach, ale siahne na dôchodky rodičov, ktorých deti udržujú štát v chode a ich deti nechcú a nemienia emigrovať.

Akoby najpočetnejšiu skupinu voličov nemal a nechcel nikto zastupovať.

Vlastne to nie je slabosť, je to hanba.

Tí, ktorí odchádzali z úradu vlády si museli všimnúť, že kikiríkal kohút.

Akoby sme stále žili v 90. rokoch. Jedni hovoria o reformách, druhí vedia zvýšiť dane, tretí škrtať dávky rodinám. Pritom ak chce Slovensko dlhodobo obstáť, potrebuje tú starú paradigmu zmeniť.

Zdanením bánk sa nerieši skrytý a masívny odlev peňazí do cudziny, ktoré u nás zahraniční vlastníci zarobia. Stíhačka navyše nerobí našu armádu bojaschopnejšou a Slovensko bezpečnejším. A škrtanie peňazí pre rodiny nie je ani náhodou konsolidáciou pre budúcnosť.

Otázka je, kedy začneme riešiť tieto témy. A kto sa ich chopí.