„Samojazdiace autá“. Dojem verzus realita

V mestách ako San Francisco, Phoenix a Las Vegas sa po uliciach pohybujú robotické taxíky bez vodiča za volantom. Niektoré dokonca nemajú ani volant.

No autá, ako je toto v Las Vegas, občas riadi niekto, kto sedí tu:

Toto je riadiace centrum v kalifornskom Foster City, ktoré prevádzkuje Zoox – spoločnosť produkujúca samojazdiace autá, ktorú vlastní spoločnosť Amazon. Podobne ako iné robotické taxíky, aj samojazdiace autá tejto spoločnosti, majú niekedy problémy s riadením, preto im pomáhajú ľudskí technici, ktorí sedia v kancelárii vzdialenej asi 800 kilometrov.

V spoločnostiach ako je Zoox sa tento druh ľudskej pomoci považuje za samozrejmosť. Okrem nich si málokto uvedomuje, že autonómne vozidlá nie sú úplne autonómne.

Spoločnosti sa roky vyhýbali zmienkam o vzdialenej asistencii, ktorú poskytujú svojim samojazdiacim vozidlám. Ilúzia úplnej autonómnosti pomohla upriamiť pozornosť na ich technológiu a povzbudiť investorov rizikového kapitálu, aby investovali miliardy dolárov potrebné na vytvorenie čoraz efektívnejších autonómnych vozidiel.

"Je to ako Čarodejník z krajiny Oz," povedal Gary Marcus, podnikateľ a emeritný profesor psychológie a neurovedy na Newyorskej univerzite, ktorý sa špecializuje na umelú inteligenciu a autonómne stroje.

Ak napríklad robotický taxík Zoox "narazí" na stavebnú zónu, ktorú predtým nevidel, technik v riadiacom centre dostane upozornenie – krátku správu v malom farebnom okienku na bočnej strane obrazovky počítača technika. Potom môže technik pomocou počítačovej myši nakresliť čiaru cez obrazovku a poslať vozidlu novú trasu, ktorou má prejsť okolo stavebnej zóny.

"Nemáme úplnú kontrolu nad vozidlom," povedal 35-ročný Marc Jennings, technik vzdialenej asistencie spoločnosti Zoox. "Poskytujeme usmernenie."

Keď sa vozidlo Zoox nedávno večer v San Franciscu blížilo k miestu nehody, nedokázalo samo obísť hasičské auto.

Auto upozornilo technika vo Foster City vzdialenom 56 kilometrov. Technik videl videozáznamy z viacerých kamier nainštalovaných v aute.

Z prístrojovej dosky na obrazovke počítača videl technik aj grafický pohľad z vtáčej perspektívy na to, s čím sa vozidlo stretlo na ceste.

V rohu prístrojovej dosky sa objavil text, ktorý upozornil technika, že auto je zastavené a potrebuje ľudský zásah: "Hrdina nepostupuje 18:22:07."

Na nasmerovanie auta okolo hasičského auta technik použil počítačovú myš na nastavenie novej cesty – línie takzvaných waypoint bodov.

Keď sa auto začalo pohybovať po novej trase, technik pokračoval v kladení „zrniek“ (waypoint bodov), ktoré malo auto nasledovať.

Čoskoro si však technik uvedomil, že za hasičským vozidlom je sanitka, ktorú kamery auta nevideli, kým sa nepohla dostatočne doľava.

Technik priebežne upravoval dráhu a vozidlo sa nakoniec vrátilo do svojho jazdného pruhu a začalo jazdiť autonómne.

Keďže spoločnosti ako Waymo, ktorú vlastní materská spoločnosť Google, Alphabet a spoločnosť Cruise, ktorú vlastní General Motors, začali "odstraňovať" vodičov zo svojich vozidiel, zvýšila sa kontrola ich činnosti. Po sérii závažných nehôd začali priznávať, že autá si vyžadujú ľudskú asistenciu.

Hoci Zoox a ďalšie spoločnosti začali zverejňovať ako pomáhajú autonómnym autám, žiadna z nich nezverejnila, koľko vzdialených technikov zamestnáva a koľko to všetko stojí. V riadiacom centre spoločnosti Zoox pracujú asi tri desiatky ľudí, ktorí dohliadajú na malý počet autonómnych áut – dve vo Foster City a niekoľko ďalších v Las Vegas, ako aj na flotilu asi 200 testovacích áut, z ktorých každé má stále za volantom vodiča.

Keď regulačné orgány minulý rok nariadili spoločnosti Cruise odstaviť svoju flotilu 400 robotických taxíkov v San Franciscu po tom, ako jedno zo samojazdiacich vozidiel strhlo ženu, vozidlá obsluhovalo približne 1,5 pracovníka na auto, vrátane pracovníkov vzdialenej asistencie, podľa dvoch ľudí oboznámených s činnosťou spoločnosti. Títo pracovníci zasahovali a pomáhali vozidlám každých štyri až osem kilometrov.

Výdavky spojené so vzdialenou asistenciou sú jedným z dôvodov, prečo robotické taxíky len ťažko nahradia tradičné flotily prepravných služieb, ktoré prevádzkujú spoločnosti Uber a Lyft. Hoci spoločnosti ako Zoox začínajú nahrádzať vodičov, stále platia ľudí za prácu v zákulisí.

"Možno by bolo lacnejšie zaplatiť vodičovi, aby sedel v aute a riadil ho," povedal Thomas W. Malone, profesor z Centra pre kolektívnu inteligenciu na Massachusettskom technologickom inštitúte.

Spoločnosti Waymo a Cruise sa pre tento článok odmietli vyjadriť.

Zatiaľ čo tieto spoločnosti používajú tradičné autá upravené na samojazdenie, spoločnosť Zoox testuje nový druh vozidla vo Foster City južne od San Francisca a v Las Vegas neďaleko bulváru Strip.

Tieto robotické taxíky zatiaľ nie sú k dispozícii pre verejnosť. Spoločnosť Zoox nám však nedávno umožnila skúšobnú jazdu.

Vo vnútri nie je miesto pre vodiča – žiadne sedadlo vodiča, žiadny volant, žiadna prístrojová doska ani plynový pedál.

Sedia v ňom štyri osoby a všetci štyria sú cestujúci. Sedia na dvoch laviciach, ktoré sú oproti sebe, ako gauče v obývačke.

Pri jazde je jedinou interakciou s vozidlom dotykový displej, ktorý otvára a zatvára dvere. Ak chcete, môžete si nastaviť klimatizáciu alebo pustiť hudbu. To je však všetko.

Na rozdiel od cestujúcich v iných samojazdiacich vozidlách nevidíte pedále, ktoré sa pohybujú hore a dole, ani volant, ktorý sa sám otáča.

Teoreticky ide o efektívnejší spôsob konštrukcie samojazdiaceho vozidla. Cestujúcim sa zdá, akoby auto zvládalo všetko samo.

Po testovaní vozidiel so zamestnancami spoločnosti Zoox, ich rodinnými príslušníkmi a priateľmi, plánuje spoločnosť tento rok sprístupniť službu verejnosti. Tento robotický taxík, rovnako ako všetky ostatné, sa však bude spoliehať na ľudskú asistenciu.

Vo Foster City spoločnosť prevádzkuje takzvané "fúzne centrum", kde zamestnanci monitorujú robotické taxíky, ktoré jazdia na mieste aj v Las Vegas vzdialenom niekoľko stoviek kilometrov. Na obrazovkách svojich počítačov môžu títo pracovníci sledovať priame prenosy z ciest z kamier nainštalovaných na vozidlách, ako aj podrobný pohľad zhora na každé vozidlo a jeho okolie, ktorý sa spája pomocou údajov prenášaných zo sústavy senzorov na vozidle.

Pracovníci môžu cestujúcim poskytovať slovnú pomoc prostredníctvom reproduktorov a mikrofónov vo vozidlách. Môžu tiež pomôcť vozidlu, ak sa stretne so situáciou, ktorú nedokáže zvládnuť samo.

"Ide o situácie, ktoré nemusia byť nevyhnutne typické," hovorí Jayne Aclanová, ktorá dohliada na tím technikov spoločnosti Zoox, ktorí poskytujú vozidlám pomoc na diaľku.

Samojazdiace autá dokážu spoľahlivo zvládnuť známe situácie ako je obyčajné odbočenie doprava, alebo zmena jazdného pruhu. Sú navrhnuté tak, aby samy zabrzdili, keď pred ne vbehne chodec. V neobvyklých alebo neočakávaných situáciách sú však menej obratné. Preto stále potrebujú ľudí vo fúznom centre.

Avšak aj napriek tomu, že samojazdiace autá majú diaľkovú asistenciu, stále robia na ceste chyby.

Nedávno popoludní v Las Vegas robotický taxík Zoox jazdil po viacprúdovej ceste niekoľko kilometrov od Stripu.

Na druhej strane ulice sa blížili dve žlté hasičské autá Clark County so zapnutými sirénami.

Zatiaľ čo ostatné autá na ceste pre hasičské autá zastavili, auto Zoox pokračovalo v jazde.

To zabránilo prvému hasičskému vozidlu odbočiť doľava, kým neprešlo vozidlo Zoox. Bola pripomienka, že vozidlá bez vodiča majú niekedy problém reagovať na takzvané okrajové prípady, ako je napríklad prejazd vozidiel záchranných služieb.

Po preskúmaní udalosti spoločnosť Zoox uviedla, že jej vozidlo malo problém rozpoznať hasičské vozidlá, pretože boli žlté a nie červené. "Pokračujeme v testovaní a zdokonaľovaní nášho jazdného softvéru," uviedla hovorkyňa spoločnosti Whitney Jencksová.

Spoločnosť Zoox sa bude aj naďalej opierať o ľudskú pomoc.

"Myslíme si, že počítače by mali byť schopné kopírovať človeka a nahradiť ho vo všetkých smeroch," povedal Dr. Malone, profesor M. I. T. "Je možné, že sa to stane. Ale ešte sa tak nestalo."

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.