Čo urobí Fico, ak EÚ zametie so slovenskými voličmi

Agentúra Bloomberg sa postarala o rozruch tvrdením, že úradníci v Európskej komisii pripravujú návrh, ako Slovensku zmraziť až 12,8 miliardy eur z európskych fondov. Európska komisia k tomu uviedla, že v tomto zmysle neprijala žiadne rozhodnutie a žiadne rozhodnutie ani nečaká na politické schválenie. Bloomberg však hovorí o „počiatočnej fáze“ a tú Európska komisia nedementuje.

Prípady, keď Brusel vydiera členské štáty zmrazením dotácií, nie sú početné, pretože početné nie sú ani prípady politickej neposlušnosti. Čo sa zhora nariadi, to sa na národnej úrovni bez odvrávania vykoná. Len v zriedkavých prípadoch, keď niekto nedrží hubu a krok, dá Brusel nespratníkovi lekciu. Býva to z výchovných dôvodov, preventívne, aby sa nerozšírila nákaza.

Pri zmrazovaní dotácií platí, že na šikanu sa hľadá vhodná zámienka. Tou je spravidla niečo vágne, neurčité, ako trebárs ochrana princípov právneho štátu alebo európskych hodnôt. Čo sa v skutočnosti trestá, je pokus o suverénnu, nezávislú politiku, zohľadňujúcu národný alebo lokálny záujem. A pretože neposlušní politici majú na vládnutie demokratický mandát od svojich voličov, je potrebné sankcie Bruselu chápať ako reakciu vládnuceho únijného kartelu na to, že niekde voliči nesprávne hlasovali.

Pripomeňme si, že len v nedávnej minulosti sa na pranier pre nesprávne hlasovaniu dostali Gréci, Poliaci či Maďari, alebo že sa EÚ najnovšie protivia voliči v Gruzínsku. Nevraživých pohľadov Bruselu však nie sú ušetrení ani nesprávne hlasujúci Nemci či Francúzi. Ich krajiny nemá zmysel trestať, ak z panujúceho systému profitujú na úkor krajín z európskej periférie.

Pri krátení alebo zmrazovaní európskych fondov vzniká alebo sa prehlbuje u šikanovaných voličov averzia voči Bruselu. Jednak preto, že európske dotácie nie sú odmenou za dobré správanie, ale kompenzujú dotovaným členom nevýhody z členstva v klube. Taktiež a predovšetkým ide o ponižujúcu procedúru, keď bruselskí byrokrati zasahujú do vnútorných záležitostí členského štátu.

V prípade, že Brusel zmrazí Slovensku peniaze z európskych fondov, každému na Slovensku bude jasné, že to u svojich kumpánov v Bruseli zintrigoval Šimečka naprotiveň Ficovi. Bola by to teda medvedia služba progresívnej slovenskej opozícii, ktorá je pre väčšinu Slovákov nevoliteľná už teraz, a spomínanou sabotážou by si určite nepomohla.

Keď sa EÚ začne niektorej členskej krajine vyhrážať sankciami, je to príležitosť premýšľať, či výhody členstva prevažujú nad nevýhodami. Na Slovensku sa takáto diskusia zatiaľ nevedie, ale v susednom Maďarsku áno. Pri Viktorovi Orbánovi vidíme, že politické body neprináša servilnosť k Bruselu, ale vymedzovanie sa voči tomu, čo Brusel robí zle. Košeľa bude vždy bližšia než kabát a miestny záujem bude pre občana vždy dôležitejší než záujem nadnárodnej oligarchie.

Hovorí sa, že čo je veľa, to je príliš. A Bruselu je v Európskej únii veľa. Európska únia môže fungovať len na báze dobrovoľnosti a rovnosti. Ako žalár národov nemá žiarivú budúcnosť. EÚ už nedrží pokope idea, že ekonomická spolupráca je prevenciou vojen. Z mierového projektu sa EÚ stáva projektom vojnovým, príveskom NATO. A byť členom vojnovej mašinérie nie je bezpečnostná záruka, ale skôr bezpečnostné riziko.

Položiť na misky váh výhody a nevýhody členstva v EÚ je logický krok. Prečo sa to nedeje, prečo nám politici neponúkajú vecnú analýzu ziskov a strát, prečo neporovnávajú náklady a benefity? Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že im na to chýba odvaha. Že sa boja skrížiť cestu biznisu, pretože tam, kde ide o veľké peniaze, ide o život. Z EÚ ide strach. Ak Brusel zametie so Slovákmi, od Róberta Fica sa jeho voliči skôr než hrdinstva dočkajú lekcie z reálpolitiky. Tipujem, že nebude vzdorovať.

Článok pôvodne vyšiel v Rádio Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.