Gruzínsky parlament v utorok prijal v treťom poslednom čítaní balík takzvaných anti-LGBT zákonov. Za sa vyslovilo 84 poslancov, pričom jeden hlasoval proti. Väčšina opozičných poslancov zasadania parlamentu bojkotuje po tom, ako vládna strana Gruzínska túžba v máji prijala zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu (takzvaný zákon o zahraničných agentoch).
Základným stavebným kameňom novej legislatívy je zákon o ochrane rodinných hodnôt a maloletých osôb. Zároveň s týmto zákonom však poslanci schválili aj 18 ďalších noviel iných už platných zákonov.
Vláda sa tiež snaží zmeniť a doplniť článok 30 ústavy, ktorý definuje rodinu ako zväzok medzi mužom a ženou. Chce tak urobiť pridaním klauzuly, v ktorej sa uvádza: „Ochrana rodinných hodnôt a maloletých je zabezpečená ústavným zákonom Gruzínska.“
Vládna strana však momentálne nedisponuje ústavnou väčšinou, aby mohla danú zmenu presadiť. Väčšina opozície, okrem hnutia Sila ľudu, ktoré v nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandiduje spolu s vládnou stranou, predmetnú legislatívu odmieta.
Treba dodať, že schválenie anti-LGBT legislatívy má aj symbolický rozmer. Vzhľadom na platnú gruzínsku legislatívu, ktorá obmedzuje činnosť parlamentu v predvolebnom období (parlamentné voľby sa budú v Gruzínsku konať 26. októbra), išlo o finálny zákonodarný akt 10. parlamentu.
Podstata novej legislatívy
Zákon o ochrane rodinných hodnôt a maloletých osôb obsahuje päť hlavných bodov.
Manželstvo a adopcia: Zákon zakazuje registráciu iných oficiálnych zväzkov, než je zväzok medzi mužom a ženou. Rovnako zakazuje takzvaným queer ľuďom adopciu detí.
Transrodové osoby: Legislatíva zakazuje operácie na zmenu pohlavia a tiež zmeny rodovej identity v oficiálnych dokumentoch.
Vzdelávacie inštitúcie: Zákon ďalej zakazuje propagovať informácie, ktoré obhajujú rodovú identitu odlišnú od biologického pohlavia, vzťahov rovnakého pohlavia alebo incestu vo vzdelávacích inštitúciách.
Médiá: Zakázané bude po novom propagovať informácie, ktoré obhajujú rodovú identitu odlišnú od biologického pohlavia, vzťahov rovnakého pohlavia alebo incestu, v televízií. Podľa odborníkov to môže teoreticky viesť až k odstráneniu alebo technickej úprave konkrétnych scén vo filmoch.
Verejné zhromaždenia: Nová legislatíva tiež zakazuje verejné zhromaždenia a demonštrácie zamerané na propagáciu rodovej identity odlišnej od biologického pohlavia, vzťahov rovnakého pohlavia alebo incestu.
Zákon tiež okrem iného obsahuje ustanovenie určené na boj proti rodovo neutrálnemu jazyku.
Ochrana tradičných hodnôt aj hrozba obmedzovania práv
Na politickej, inštitucionálnej a spoločenskej úrovni sa zákon v Gruzínsku stretáva so značne polarizovanými reakciami. Medzi jeho hlavných obhajcov patria vláda a cirkev.
Argument vládnej strany ešte vo februári zhrnul Mamuka Mdinaradze, šéf väčšinovej frakcie v parlamente. Mdinaradze sa vyjadril, že legislatíva „ochráni budúce generácie pred pseudoliberálnou ideológiou“. Citujúc „niektoré medzinárodné štúdie“ Mdinaradze uviedol, že v krajinách ovládaných touto „ideológiou“ čoraz väčší podiel mladých ľudí prechádza na „netradičnú sexuálnu orientáciu“.
"Je našou povinnosťou voči gruzínskej spoločnosti a jej budúcnosti čeliť cielenej propagande netradičného spôsobu života," povedal. V podobnom duchu sa dodnes nesú aj vyjadrenia ostatných členov vládnej Gruzínskej túžby.
Na prijatie legislatívy, ktorá by obmedzovala „šírenie ideológie LGBT“ vyzýva gruzínska pravoslávna cirkev dlhodobo a pravidelne, najmä počas takzvaných pride týždňov. Činnosť, ktorú zakazuje nový zákon, tradične označuje za „propagáciu hriechu“.
Väčšina opozície legislatívu odmieta, pričom Gruzínsku túžbu obviňuje, že zneužíva tému v rámci predvolebného boja. Poukazuje pri tom aj na skutočnosť, že viaceré zakázané kroky, ako napríklad manželstvo osôb rovnakého pohlavia, nedovoľovala ani doteraz platná legislatíva.
Pri predmetnej téme však vzhľadom na stále prevažne konzervatívny charakter gruzínskej spoločnosti vystupuje vo svojej kritike opatrnejšie a menej priamočiaro než pri iných krokoch vládnej strany. Jej kritika sa zameriava viac na to, že zákon o ochrane rodinných hodnôt a maloletých osôb znižuje perspektívy západnej integrácie Gruzínska.
Výzva prezidentke na vetovanie balíka zákonov
Časť občianskej spoločnosti a aktivistov svoju kritiku formuluje konkrétnejšie. Pred schválením zákona vydalo viac ako 30 organizácií občianskej spoločnosti spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvalo prezidentku Salome Zurabišviliovú, aby balík zákonov vetovala a „nedovolila, aby prešla legalizácia nenávisti, cenzúry a útlaku“.
„Balík zákonov je škodlivý a nebezpečný, pretože v skutočnosti predstavuje legalizáciu cenzúry a očividné zasahovanie do práva na zhromažďovanie a demonštráciu,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Balík je v podstate zameraný nielen na jednu skupinu, komunitu LGBTQ, ale zároveň vytvára precedens, že v budúcnosti môže vláda zbaviť každého občana jeho ústavou garantovaných práv. Existuje mnoho historických príkladov toho, ako sa obmedzenie práv jednej skupiny stáva začiatkom rozsiahlejšej represie,“ píše sa ďalej vo vyhlásení.
Varujú tiež pred tým, že legislatíva podľa ich hodnotenia obsahuje nebezpečne „vágne formulácie“.
Z hľadiska reakcií medzinárodných organizácií sa k legislatíve najkomplexnejšie vyjadrila Benátska komisia. Tá vo svojom stanovisku z 26. júna vyzvala gruzínsku vládu, aby „úplne prehodnotila tento legislatívny návrh a nepokračovala v jeho prijímaní“, alebo ak pristúpi k jeho prijatiu, aby odstránila/upravila niektoré články spôsobom, ktorý zabezpečí nediskrimináciu LGBTI osôb a dodržiavanie Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Podobne sa k legislatíve stavia aj EÚ. Už po prijatí zákona v druhom čítaní 4. septembra Únia vyhlásila, že zákon bude mať „vážne dôsledky na integračnú cestu do EÚ“, pričom vyjadrila ľútosť nad tým, že jeho schvaľovanie prebieha „bez náležitých verejných konzultácií a dôkladnej analýzy jeho súladu s európskymi a medzinárodnými normami“.
K definitívnemu prijatiu zákona sa najrýchlejšie vyjadrilo britské veľvyslanectvo v Tbilisi, podľa ktorého legislatíva podkopáva základné ľudské práva vrátane slobody prejavu a zhromažďovania a vytvára riziko ďalšej stigmatizácie a diskriminácie časti gruzínskeho obyvateľstva.
Kľúčové bojisko
„Našou hlavnou úlohou je teraz neurobiť túto predvolebnú kampaň o hodnotovo-ideologických otázkach. To je bojisko, na ktorom sú silní. Dokážu tam manipulovať emóciami a strachmi. My im to nedovolíme. Chceme sa zamerať na sociálno-ekonomické problémy, emigráciu a podobné veci, ktoré sa Gruzíncov dotýkajú v každodennom živote. Ich pokusy o nastoľovanie hodnotovo-ideologických tém budeme ignorovať. Donútime ich bojovať na našom bojisku a tak aj vyhráme,“ povedal mi počas interview ešte v januári tohto roku Giorgi Vašadze – predseda opozičnej strany Stratégia Aghmašenebeli.
Podobnú stratégiu mi načrtli aj predstavitelia Zjednoteného národného hnutia bývalého prezidenta Micheila Saakašviliho.
S odstupom času možno povedať, že opoziční politici mali dobrý inštinkt. Správne si uvedomili, že v čase, keď z krajiny každoročne odchádzajú rekordné čísla najmä mladých ľudí, vládna strana staví pred voľbami na hodnotové otázky. Rovnako dobrý inštinkt, kombinovaný s politickou chladnokrvnosťou, však demonštrovala aj Gruzínska túžba. Iniciovaním zákona o ochrane rodinných hodnôt a maloletých osôb okamžite prebrala strategickú iniciatívu a jednoznačne rozhodla o hlavnom bojisku predvolebnej kampane.
Práve hodnotové otázky sú jedinou silou, ktorá môže vládnej strane pomôcť vyhrať kľúčové parlamentné voľby v čase, keď sa stále viac rozchádza so Západom a posúva zahraničnopolitický vektor na sever a východ. Moderná gruzínska identita totiž stojí na dvoch základných a voči sebe navzájom značne protichodných pilieroch.
Prvým z nich je integrácia do západných štruktúr. Podľa prieskumu verejnej mienky NDI z októbra 2023 podporuje západnú integráciu až 73 percent Gruzíncov. Orientáciu na Rusko preferuje len desať percent.
Na druhej strane však gruzínska spoločnosť ostáva mimoriadne konzervatívnou. Dokazuje to okrem iného mimoriadne vysoká miera dôvery voči Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Tej podľa prieskumu Centra pre náhľad a prieskum z októbra 2023 dôveruje stále 71percent obyvateľstva, pričom nedôveru jej vyjadrilo len 16 percent. Ide tak po armáde o druhú najdôveryhodnejšiu inštitúciu v krajine.
Túto skutočnosť nepriamo ilustruje aj rozdielna reakcia verejnosti na prijatie zákona o zahraničných agentoch a zákonov proti LGBT. Zatiaľ čo prvá legislatíva vyhnala do ulíc desaťtisíce demonštrantov vrátane podporovateľov vládnej strany, proti druhej protestovala za parlamentom len skupinka 20 aktivistov.
Hoci predvolebný boj momentálne prebieha na viacerých frontoch, prijatím zákona o ochrane rodinných hodnôt a maloletých osôb spustila vládna strana ofenzívu na jednom z najdôležitejších.