V Nemecku opäť idú k volebným urnám. Najdôležitejšia téma je migrácia

Krajinské voľby vo východonemeckej spolkovej krajine Brandenbursko, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 22. septembra, rovnako ako predchádzajúce dvoje takéto voľby vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko a Durínsko ukážu, že Alternatíva pre Nemecko (AfD) si získala skutočne výrazný počet voličských hlasov.

Aj aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá vznikla len v januári 2024, dosiahne v Brandenbursku dobrý dvojciferný výsledok. Sahra Wagenknechtová je dlhoročnou významnou političkou strany Ľavica. Už v mladosti sa stala členkou bývalej štátnej strany Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED), od tohto roku je zakladateľkou a súčasnou predsedníčkou „svojej“ strany.

Čo majú BSW a AfD spoločné

Obe víťazné strany - AfD a BSW - spája kritika ďalších dodávok zbraní Západu na Ukrajinu, rozmiestnenia nových amerických rakiet stredného dosahu v Nemecku a voči Rusku skôr priateľská rétorika. Majú podobné názory aj na ďalšie otázky: v oblasti migračnej politiky chcú zastaviť prílev utečencov, vyzývajú na prehodnotenie pandémie korony a sú kritické voči establišmentu.

Napriek týmto podobnostiam však BSW verejne vylučuje koalíciu s AfD. Avšak neodmieta hlasovať za návrhy zákonov AfD v parlamente, ak ich považuje za správne. Niektorí členovia strany sa chcú skôr sústrediť na vecnú diskusiu o problémoch a pritom nevylučovať AfD.

Momentálne však nič nenasvedčuje tomu, že by tieto dve strany vytvorili spoločnú vládu, čo by sa im matematicky mohlo podariť napríklad v spolkovej krajine Durínsko, kde ani po dvoch týždňoch od konania volieb ešte stále nie je vláda.

Aj etablované strany potrebujú BSW

Ostatné etablované strany v Brandenbursku si uvedomujú, že vzhľadom na aktuálne očakávané výsledky volieb budú pri zostavovaní vlády po krajinských voľbách BWS potrebovať. V súčasnosti má Brandenbursko vládu, ktorú vedie SPD spolu so spoluvládnucou CDU a Zelenými.

Ak tamojší kabinet bude trvať na tom, že s AfD nevytvorí koalíciu, ale nechá sa ňou tolerovať, potom - podobne ako v Sasku a Durínsku - nebude možné vyhnúť sa spolupráci s BSW.

Krajinské voľby v troch východonemeckých spolkových krajinách nezmenia len vlády v týchto troch krajinách, ale budú mať vplyv aj na spolkové voľby koncom septembra budúceho roka.

Merz vstupuje do boja o post kancelára ako kandidát CDU/CSU

Kresťanskodemokratická CDU a jej bavorská sesterská strana CSU, ktoré sú v súčasnosti jednoznačne najväčšou silou vo všetkých celoštátnych prieskumoch, sa dohodli na súčasnom lídrovi opozície v nemeckom Bundestagu a predsedovi CDU Friedrichovi Merzovi ako svojom kandidátovi na kancelára. Friederich Merz jasne poráža kancelára Olafa Scholza vo väčšine prieskumov v kompetenciách aj popularite.

O kandidatúru na kancelára mal veľký záujem aj ešte populárnejší bavorský ministerský predseda Markus Söder. Ten však vycúval, pretože bavorská CSU je v porovnaní s CDU, ktorá kandiduje vo všetkých ostatných spolkových krajinách, oveľa menším partnerom a šancu stať sa spoločným kandidátom na kancelára by mal len vo veľmi zvláštnych konšteláciách.

V histórii Nemeckej spolkovej republiky sa tak stalo len dvakrát: v roku 1980 predseda CSU a bavorský ministerský predseda Franz Josef Strauß kandidoval proti kancelárovi Helmutovi Schmidtovi z SPD a v roku 2002 predseda CSU a bavorský ministerský predseda Edmund Stoiber proti kancelárovi Gerhardovi Schröderovi z SPD. V oboch prípadoch predseda CSU prehral.

Hoci si Friedrich Merz zabezpečil kandidatúru na kancelára a jeho strana je v súčasnosti viac ako dvakrát silnejšia ako strana súčasného sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza, zatiaľ si nemôže byť istý, že sa posunie do kresla kancelára.

V posledných spolkových voľbách v roku 2021 sa Olafovi Scholzovi podaril spočiatku neočakávaný „comeback“ proti vtedajšiemu kandidátovi na kancelára za CDU Arminovi Laschetovi. Nakoniec SPD zvíťazila nad CDU/CSU a Olaf Scholz sa stal kancelárom súčasnej trojkoalície sociálnodemokratickej SPD, ľavicovej Strany zelených a liberálnej FDP.

Toto zoskupenie, známe ako semaforová koalícia pre farby strán, je medzi obyvateľstvom veľmi nepopulárne. V spolkových voľbách v roku 2021 dosiahli tieto tri vládne strany spolu 52 percent hlasov; v súčasnosti majú len 28 percent, pričom FDP má v súčasnosti približne štyri percentá. Nedosiahla by teda ani päťpercentnú hranicu a znovu by sa už do Bundestagu nedostala.

Kancelár Scholz je nepopulárnejší ako kedykoľvek predtým

Nie je preto vylúčené, že SPD ešte zmení svojho kandidáta na kancelára a namiesto Olafa Scholza, ktorý je medzi obyvateľmi veľmi nepopulárny, si do boja vezme Borisa Pistoriusa, spolkového ministra obrany, ktorý je, naopak, medzi voličmi veľmi obľúbený.

Je dlhodobo na prvom mieste v rebríčku politikov INSA, ktorý pravidelne skúma 20 najpopulárnejších politikov v Nemecku. Kancelár Olaf Scholz tam krátko bol na začiatku svojho pôsobenia vo vláde, ale teraz je až na 19., predposlednom mieste. Súčasný kancelár sa stal najnepopulárnejším členom vlastnej vlády. Negatívny postoj k nemu má 54 percent respondentov.

A celkom iste si ani Friedrich Merz nemôže byť úplne istý, či ho Markus Söder v nadchádzajúcej volebnej kampani skutočne plne podporí. Mnohí v CDU a CSU si totiž pamätajú prekážky, ktoré Söder staval do cesty rýnskemu Laschetovi v boji o kreslo kancelára v roku 2021.

AfD rastie napriek marginalizácii

Napomáha tomu celková politická nálada v Nemecku. Hoci sa pravicovo-populistickej AfD ostatné strany vyhýbajú, vo všetkých spolkových prieskumoch je druhou najsilnejšou silou za CDU. Čím viac je AfD marginalizovaná ostatnými stranami, tým viac ju mnohí občania vnímajú ako politickú alternatívu.

AfD má náskok, najmä pokiaľ ide o dôležitú aktuálnu otázku migrácie. Pred deviatimi rokmi, v lete 2015, bola AfD – po zvolení svojho federálneho predsedu a zakladateľa profesora Bernda Luckeho – len na troch percentách. V tom čase nikto neveril, že by mohla v spolkových voľbách prekonať päťpercentnú hranicu.

Vďaka „politike otvorených hraníc pre utečencov z celého sveta“ vtedajšej kancelárky CDU Angely Merkelovej, ktorú podporovali všetky ostatné strany zastúpené v Bundestagu v tom čase, získala AfD jedinečnú výhodu: bola jedinou rozpoznateľnou politickou silou, ktorá túto migračnú politiku odmietala.

Väčšina odmieta Merkelovej migračnú politiku

Ak sa dnes opýtate Nemcov, zhruba každý piaty (18 percent) z nich povie, že sa mu Merkelovej politika páčila vtedy a páči sa mu aj dnes. Až 43 percent si myslelo, že Merkelovej migračná politika bola zlá už vtedy a sú o tom presvedčení aj v súčasnosti. Len jeden z dvadsiatich zmenil názor a kým predtým ju považoval za zlú, dnes má opačný názor. A 28 percent si myslelo, že Merkelovej politika bola vtedy dobrá, ale v súčasnosti to tak nie je.

V roku 2015 boli Nemci ešte rozdelení v tom, či sú za alebo proti migračnej politike Angely Merkelovej - 46 percent bolo za a 48 percent proti - dnes je však veľká väčšina proti. Viac ako šesť z desiatich respondentov je podľa prieskumov proti, zatiaľ čo len zhruba každý štvrtý (23 percent) je za.

Pokiaľ sa nepodarí zastaviť alebo aspoň obmedziť každodenný prílev utečencov so všetkými dôsledkami pre sociálny, zdravotnícky a vzdelávací systém, vnútornú bezpečnosť a trh s bývaním, migrácia zostane hlavnou témou. A kým občania majú v tejto oblasti jasný názor, politici zaostávajú.