Tri poznámky o uznesení Záborskej k Matićovej správe

Bombovou novinkou v správe je tvrdenie, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (rozumej potrat) sú „pilierom demokracie“.  A že odporcovia potratov spôsobujú „eróziu demokracie a osobných slobôd“. Tak potom treba spomenúť, že vystavanie tohto piliera demokracie je nehynúcou zásluhou Vladimíra Iľjiča Lenina, ktorého vláda hneď po boľševickej revolúcii v Rusku pred sto rokmi potraty zlegalizovala. Že teda podľa Matića po druhej svetovej vojne ďaleko najväčšími demokratmi v Európe boli komunistickí lídri vo východoeurópskych krajinách sovietskeho bloku, ktorí išli v Leninových šľapajách. Západní politici v otázke potratov len horko ťažko komunistov s veľkým oneskorením dobiehali.

Už dávnejšie mi napadlo, že pri tomto videní možno na pád komunizmu v roku 1989 hľadieť i ako na pokus o obmedzenie „sexuálnych a reprodukčných práv“. Veď tajná cirkev na Slovensku v roku 1986 organizovala petíciu proti liberalizácii potratov komunistickým režimom. KDH sa neskôr pokúšalo o zrušenie potratov. V Poľsku sa niektorí predstavitelia Solidarity hneď od roku 1989 začali zaoberať návrhmi na zrušenie potratov. A v Poľsku napokon „postsolidaritné“ sily aj dokázali zlo potratu nesmierne umenšiť.

Človeku napadá, kedy pro-choice aktivisti priznajú farbu a verejne uznajú zásluhu komunistov, trebárs za sexuálnoreprodukčnú demokraciu. Napokon, aj komunisti nazývali svoj režim ako „ľudovodemokratický“.

Treba europoslancom povedať, že rozbíjajú EÚ

Uznesenie, ktoré navrhujú poslanci okolo Záborskej, je teda žiadúce. Uznesenie ide v línii Deklarácie NRSR o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, ktorá bola schválená 30. januára 2002. Inak myšlienka deklarácie vznikla pred dvadsiatimi rokmi, prvýkrát som ju verejne spomenul vo svojom prejave na sneme KDH v Trenčíne v roku 2000.

Uznesenie Záborskej sa na deklaráciu z roku 2002 odvoláva a upozorňuje na to, že Matićova správa je porušením princípu subsidiarity, pretože téma potratu spadá do rezortu zdravotníctva a ten spadá do kompetencie členských štátov. Je jasné, čo by jej ľavicoví liberáli odpovedali. Že potrat spadá do problematiky ľudských práv a tam Európsky parlament kompetenciu má. Na túto argumentáciu nikdy nemožno pristať.

Uznesenie je písané miernym jazykom, v tom je v poriadku. Ide skôr o to, že za dvadsať rokov sa problém značne posunul a dnes by sa už žiadalo upozorniť Európsky parlament, že rezolúcie typu Matić vytvárajú v značnej časti Európanov nechuť voči EÚ, lebo EÚ im vnucuje postoje, s ktorými oni nesúhlasia. Treba hlasujúcim europoslancom slušne povedať, že zodpovedajú za zosilnenie pnutia vo vnútri EÚ.

Neslobodné postavenie slovenských kresťanských politikov

Okolo uznesenia zavládli však rozpaky. SaS žiadala stiahnutie uznesenia a hovorila o porušení koaličnej zmluvy, objavila sa správa, že Záborskú o stiahnutie požiadal i Igor Matovič. Potom prišla kritika voči Záborskej zo strany opozičných kresťanských politikov, a najnovšie Záborská na sociálnej sieti hovorí, že v koalícii sa ešte o návrhu rokuje.

Poslancov OĽaNO dobehla skutočnosť, že pred rokom sa nepremyslene podpísali pod koaličnú zmluvu, ktorá obmedzovala právo poslancov podávať v parlamente návrhy. Koaličné návrhy majú byť predložené do parlamentu až po tom, ako ich prerokuje a odsúhlasí koaličná rada.

Koaličné dohody z čias dvoch Dzurindových vlád aj z čias Radičovej vlády nikdy nespochybnili právo poslancov slobodne predkladať vlastné návrhy zákonov. Hovorili iba o povinnosti koaličných partnerov informovať sa navzájom, respektíve o povinnosti prerokovať návrhy zákonov v koaličnej rade, ich predloženie do parlamentu však nikdy nebolo viazané na súhlas koaličných partnerov.

Ak by v roku 2002 záležalo iba na vôli koaličnej rady, deklarácia o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach by nikdy nebola schválená. Keď sa k nej vyjadrovala Dzurindova vláda, podporil ju jediný minister – Ján Čarnogurský. Ale keďže sme ju mohli slobodne predložiť do parlamentu, bola napokon bez problémov schválená.

Nielen na tejto epizóde o hlasovaní o Záborskej uznesení vidíme, do akej neslobodnej pozície sa dostali slovenskí kresťanskí politici a musia sa doprosovať o samozrejmosti. Ale o tom radšej niekedy inokedy.

Neostáva iné, ako dúfať, že uznesenie napokon bude schválené.