Neďaleká rodinná pekáreň a cukráreň na rohu (Boulangerie Patisserie Polizzi, založená v roku 1985) pečie čerstvé pečivo denne, vrátane nedele. Okrem čerstvých bagiet za 1,10 eura medzi dobrotami ponúka aj známe eklerky (eclair) z vypaľovaného cesta, plnené parížskym krémom. Bolo ich viac druhov, s rôznymi plnkami a polevami. Žiaľ, eklerky som nestihla ochutnať. Menšia chybička v zážitkovej logistike? Inak, čerstvá kôrka bagiet božsky chrumkala ako v animovanom filme Ratatouille. Spomínate?
Pivo Pietra (3 dcl za 4 eurá) v plážovom bare chutilo dobre a nezvyčajne. Záhada možno spočívala v tom, že do 6-percentného ležiaka sa okrem sladu a chmeľu pridáva aj vybraná gaštanová múka, ktorá dodáva tomuto jantárovému pivu nezameniteľnú chuť. Čašník, Korzičan Emanuel, sa prvýkrát na nás pozrel a privítal nás so slovami: Zdravstvujte, druzja. Možem razgavarivať po rusky. Ja znáju čuť-čuť. Len, len tak? Pamätám si ten výraz dobre?
„Tak dve espressá, Emanuel. Sme zo Slovenska.“ Svet sa zrazu jednoducho prepojil. Nič politické na dovolenke nemá miesto. Tak by to mohlo byť aj v iných dimenziách života? Korzika v roku 1991 oficiálne prestala byť francúzskym regiónom a stala sa korzickou územnou správnou korporáciou (v rámci republiky), čím získala čiastočnú autonómiu. Aj keď je francúzskym ostrovom v Stredozemnom mori a Taliani z Janova ju údajne predali Francúzom, tvári sa ako taliansko-francúzsky rebel, ktorý nepatrí k nikomu, len sama sebe. Viedli ma k tejto úvahe nasledovné pozorovania:
Trajekt z talianskeho Livorna do korzickej Bastie
Mal už najlepšie roky za sebou. Ticho som sa ho spýtala: Však vydržíš tých päť hodín cesty? Trajekt akoby pochopil a vypustil do ovzdušia husté čierne kúdele nefalšovaného dymu. Robil to pravidelne, zodpovedne a zvláštnym spôsobom ma to upokojovalo. Skloňovať v tejto súvislosti emisné normy "à la grindíl" mi pripadalo ako vážna hudba budúcnosti.
Teraz s nadhľadom k logistike naloďovania na trajekt, pre mňa ťažko uchopiteľnou: Pointa bola pravdepodobne v tom, že každý z personálu (občas som mala pocit, že aj pomocného z kuchyne) sa rozhodol zvýšeným hlasom a gestami urobiť všetko pre to, aby boli autá, pôvodne zoradené v pruhoch, v neustálom, aj keď v zmätočnom pohybe. Potom nepochopiteľne mali autá zastať, pruhy sa premiešali a autá dostali pokyn cúvať. Hľadať odpoveď, prečo sa tak dialo vo váhe, výške alebo druhu áut, asi nemalo zmysel. Logistici (a to fakt nemyslím ako nadávku) sa prekrikovali, občas pokrčili plecami a mávli rukou bezradne na kolegu. Vodiči napäto, so zatajeným dychom čakali, kedy prídu na rad.
"Na toho sa dívaj, udržuj očný kontakt. Ten vyzerá dôležito," radila som v jemnom zúfalstve parťákovi.
"Sme dobre, je tu chaos ako v pravom Taliansku," poznamenal. Nakoniec sme sa nejakým taliansko-francúzskym kúzlom a po dosť dlhom čase skutočne dostali na trajekt. Pri vyplávaní z prístavu sme si všimli nákladný trajekt s výrazným farebným nápisom: Zero emissions in the port. Hm, možno minule alebo nabudúce, ale to čo vychádzalo z jeho komína určite nebolo na elektrický pohon. Bol to nefalšovaný dieselový dym.
Ak nemáte kúpenú kajutu na výletnom trajekte (čo nám na 5 hodín s požiadavkou opustiť minimálne pol hodinu pred zakotvením kajutu nedávalo zmysel), je kľúčová jedna vec: ohľaduplne, ale pekelne rýchlo, získať miesto na terase, ktorá bude počas plavby v tieni. Inak ste vystavení slnku päť hodín. Už po hodine sedenia na drevenej lavici alebo asketickom lehátku, vám slnko začne celkom slušne vadiť. Ani šiltovka či klobúk, natretie krémom s faktorom 30 a viac vám veľmi nepomôžu. Cestou tam sme to nevedeli, cestou naspäť sme už sedeli v tieni a chápali zúfalé pohľady tých, ktorí uviazli na slnečnej strane terasy a hľadali voľné miesto na tej správnej strane trajektu, veriac v šťastie. No, na tomto trajekte musíš o šťastie zabojovať rýchlosťou, kámo. Dôležité na koniec: ako odmenu za to, že sme prišli za dobrodružstvom na Korziku, nám logistici prilepili nálepku s aktuálnym rokom: Corsica ferries 2024.
Teraz späť k Cervione
Kde sme väčšinou trávili čas na pláži, v bare, v hotelovom bazéne. Urobili sme si, samozrejme, aj pár výletov do okolia s priateľmi zo Slovenska. Tí sa do Korziky zaľúbili v roku 1989, neskôr sa dostali výhodne k pozemku a postavili si tam pred štyrmi rokmi pekný domček v záhrade s olivovníkmi.
"Toto je však iná Korzika, ktorá mi učarovala pred vyše 30 rokmi," vysvetlil Tono. "Vtedy boli Korzičania milí, pohostinní a priateľskí."
"A dnes ti pripadajú akí?" skočila som mu do úvahy.
"Trochu nadradení a neohľaduplní, aspoň väčšina. Ale príroda je tu krásna a susedov máme celkom v pohode," zakončil spokojne.
Na nás pôsobili niektorí Korzičania, akoby frčali prinajmenšom na energetickom drinku so zvýšeným obsahom kofeínu. Najmä Korzičania za volantom jazdili prirýchlo, priam sa lepili na zadok auta. Trúbili, krútili hlavami. Keď im došla trpezlivosť, predbehli vás, prudko pred vami zabrzdili. Jeden vášnivý Korzičan aj vyšiel z auta, aby si to s nami vybavil. Keď uvidel Nórsku značku, mávol rukou. Čo myslíte, čo si asi pomyslel?
Inak, za celý týždeň pohybujúc sa v Cervione a v okolitých mestečkách sme napočítali až štyri elektrické autá. A to naše medzi ne nepatrilo. Podľa mňa nepresvedčivé úvahy o potrebe digitálneho eura ako jedinej správnej meny sa Korziky nebudú týkať ešte dlho, ak vôbec. Mať platobnú kartu je dobrý nápad, ale v malých pouličných obchodoch a street foodoch vám veru nebudú platné. Takže šup-šup do bankomatu.
To, čo vás možno zaskočí v obchodoch, je pomer kvality a ceny potravín. V eurách sa ľahko porovnáva a museli sme opakovane priznať, že potraviny (šunky, salámy, syry, iné mliečne výrobky, ovocie, zelenina, hotové šaláty a podobne) sú veľmi kvalitné, chutné, väčšinou bez chémie a za nižšiu cenu (o 25 percent aj viac) ako na Slovensku. Hm. Prečo?
A to do ceny zeleniny akoby nepremietli ani náklady (či grindíl filozofiu) na špeciálnu starostlivosť, ktorú venujú šalátom. Tie boli pravidelne osviežované studenou hmlou. Aby nezvädli a pôsobili sviežo?
To, samozrejme, neoberá Cervione, mestečko na severe Korziky, o jeho čaro a tajomno. V mestečku s kamennými domami a ulicami, v ktorých dokáže zaparkovať hádam len domorodec, sú ukryté útulné reštaurácie a basserie. Už len nájsť miesto na zaparkovanie, a to ešte nezačali trojdňové slávnosti lieskových orieškov, ktorým sa v týchto miestach, spolu s gaštanmi, naozaj darí.
Lieskové oriešky a nielen tie pridávajú Korzičania do tradičných sušienok Canistrelli (napočítala som 16 druhov). Vyrábajú tiež hriešne dobrú nocciolatu (korzickú "nutellu"), bez palmového oleja a rôznych zahusťovadiel. Osobne nutellu nemusím, ale pri tejto som sa takmer nevyhla závislosti na jej orieškovo-čokoládovej, prirodzenej chuti. V kútiku s tradičnými korzickými špecialitami sa o vašu pozornosť uchádzajú husté domáce džemy a konfitúry, paštéty, špeciálne sušené mäsá, salámy a korzické vína plné slnka, rebélie a vášne. Aspoň ja som to v nich cítila.
Za náznak grindíl rebélie považujem aj vrchnáky na minerálkach, ktoré neboli spojené s fľašou. Bolo možné, ako za našich starých čias, ich kultúrne oddeliť od spodného závitu. Neviem, ako vás, ale mňa stojí tento "úžasný" vynález neskutočne veľa pokoja a energie len z jediného dôvodu: ja si neprosím, naozaj neprosím, aby ma obťažoval pri pití nejaký "inteligentný" vrchnák tým, že mi naráža do môjho líca alebo nosa.
Chcem sa len neobťažovaná umelou hmotou napiť z fľaše, za ktorú som zaplatila. Áno, viem, že ten vrchnák mám prehnúť dozadu, aby urobil “klik, cvak, puk“ alebo akýkoľvek iný zvuk, aby ma údajne oslobodil a doprial komfort pri pití. Ale milí propagátori ekovydumaniek: toto je podľa mňa nepriamy útok na ľudskú dôstojnosť. Nejeden vrchnák preto beznádejne letí miestnosťou, lebo jednoducho boj s vrchnákovou logikou vzdá nejeden Európan. Ospravedlňujem sa, ak je za čo. Ale na Korzike si v obchode môžete kúpiť, napriek tvrdeniu, že tieto "inteligentné" vrchnáky sú už zavedené v celej EÚ, minerálky bez tohto testera trpezlivosti.
Severná Korzika nemala chybu. Samozrejme, stále je čo objavovať, obdivovať a inšpirovať sa. Dovoľte rebelskú hypotézu: ak náhodou vzniknú v blízkej budúcnosti ostrovy EÚ deviácie, mám šteklivé tušenie, že Korzika nebude na takomto zozname chýbať. A na záver inšpirovaná pohľadom z trajektu, dovoľte trochu dovolenkovej nostalgie v rýmoch:
Slnko potmehúdsky zapadá. Zaspala aj prístavná lyžica bágra. Ta krása okolo je malá záhada. Lode a trajekty neúnavne randia. Ráno sa všetko opäť narodí. V Korzike plnej tajomna, olív a slnka. Chrumkavých bagiet, lehátok na lodi. More zážitkov dlho žblnká.