Človek bez hlasu

Až dnes, keď ročné obdobia na našom území strácajú obvyklý charakter, si začíname uvedomovať, aké bohatstvo predstavuje prírodný kolobeh. Pokiaľ ste záhradníkom, tak tvorí os vášho života. Tešíte sa na jar, v zemi necháte pot a drinu a napokon zbierate plody svojej práce.

Jedného dňa sa majiteľom vedľajšieho pozemku stane bezohľadný človek, ktorý má s vaším majetkom svoje plány a váš názor ho nezaujíma. Začne sa dobre známa hra. Prehradenie cesty, nepríjemnosti. Tlak postupne stúpa, úrady sú bezzubé.

Sila tohto filmu je v dokonalom priblížení prírody, zvláštnom snímaní a dobrých hereckých výkonoch. Jeho slabinou je dramaturgická nerozhodnosť a neprekvapivosť. Po prvej tretine filmu viete, čo sa bude diať. 

Režisér Jiří Havelka rámcoval príbeh úryvkami z knihy Karla Čapka Zahradníkov rok. Jej pozitívny tón sa po čase stáva kontrastom k príbehu, ktorý sledujeme. Mám pocit, akoby si Havelka vo svojich filmoch začal vytvárať nejakú svojskú formu.

Pokiaľ si pamätáte jeho film Vlastníci, presný a absurdný priebeh domovej schôdze bol paralelou celej spoločnosti. Za jednoduchým príbehom sa skrýva silný príbeh. Pokiaľ však boli Vlastníci výrazovo jednotní, v tomto filme nájdeme lyrický portrét, drámu o bezohľadnosti moci a peňazí, absurdnú drámu i paradokument. Tvar je miestami pozoruhodný, ale rozbitý.

Zaujímavé je, že hlavná postava – záhradník, po celý čas mlčí, takže použitie hlasu jeho predstaviteľa Oldřicha Kaisera mimo obraz, číta úryvky z Čapkovej knihy, sa mi zdalo kontraproduktívne. 

Podal zaujímavý výkon, ale zo stretu herca jeho formátu a s talentom Štepána Kozuba, ktorý hrá esbéeskára, by sa dalo vyťažiť oveľa viac.

Ako som už povedala – hlavná postava v celom filme nepovie jediné slovo. Niežeby nekonala, vidíme policajtov i úradníkov, ktorí by mali situáciu riešiť – hovoria vety, slová a floskule, ktoré znamenajú, že nemôžu zakročiť tak, aby celú situáciu vyriešili. Papiere a výzvy sa posielajú, sú, samozrejme, ignorované a celý tlak pokračuje. Čo by mal na toto odpovedať? Reaguje celé jeho telo, zdravie, odchádza...

Viem si predstaviť sledovanie tohto filmu v televízii alebo na streame v noci a pri stíšení. Jeho jednoduchý príbeh je podobenstvom. Tí najnevýznamnejší, zle platení, ktorých hlas nepočuť, dopestujú jedlo, doopatrujú nevládnych a umyjú vo vašej administratívnej budove toaletu.

Tak to na svete chodí.