Táto prax však bola narušená v pondelok 17. mája tohto roku, keď Najvyšší súd prijal na pojednanie prípad Dobbs v. Jackson Women’s Health Organization. Ide sa o spor medzi  štátom Missisippi (v zastúpení Thomassa E. Dobbsa, ktorý zastupuje tamojší úrad štátneho zdravotníctva) a poslednou potratovou klinikou v tomto americkom štáte. Tá zákon, ktorý zakazuje potraty po 15. týždni tehotenstva a nepovoľuje ich ani v prípade incestu či znásilnenia, len v prípade zdravotných komplikácii matky, napadla na súde hneď na druhý deň po jeho prijatí.

Prípad sa tak cez rôzne nižšie súdy napokon dostal až na Najvyšší súd, ktorý okrem samotného prípadu bude vlastne rozhodovať aj o tom, či je v súlade s ústavou, ak jednotlivé štáty USA regulujú alebo obmedzujú potraty aj pred tým, než je dieťa schopné prežiť mimo tela matky.

Sudcovia tu majú v zásade tri možnosti.

Pro-life hnutie by sa najviac potešilo, ak by konštatovali, že každý človek je podľa Ústavy USA hodný ochrany, čím by zakázali potraty v celých Spojených štátoch. Odborníci, novinári, ale aj konzervatívni aktivisti sa síce zhodujú, že by to bolo najlepšie riešenie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa to nestane. Najreálnejšie v tejto chvíli vyzerá druhá možnosť, teda, že súd rozhodne, že prohibícia, ktorú schválili zákonodarci v Missisippi je v súlade s ústavou. Tým by súd  aspoň trochu obmedzil príliš široké „právo“ na potraty, keďže by jednotlivým štátom umožnil ich reguláciu. Poslednou, z pohľadu ochrany života najpesimistickejšou možnosťou, je, že súd potvrdí rozsudok z prípadu Roe vs. Wade a prehlási reguláciu prijatú štátom Missisippi za protiústavnú.

Samozrejme, že očakávania sú vysoké najmä kvôli stavu v americkom ústavnom súde. Pomer konzervatívne zmýšľajúcich sudcov k liberálnym je momentálne 6:3. Preto tie očakávania na zmenu. Ale hoci sa občas k Najvyššiemu súdu pristupuje ako k tretej komore Kongresu, akoby sa tam rozhodovalo len politicky, je to zložitejšie a vôbec nie je nemožné, že súd môže potvrdiť aj potratový precedens z roku 1973.

• 

• 

• 

(Ne)jasná väčšina

Prvým dôvodom je to, že potraty majú za sebou (nielen) v USA extrémne silnú lobby, ktorá sa bude všetkými možnými spôsobmi snažiť, aby sudcovia potvrdili rozsudok z prípadu Roe vs. Wade. A pravdepodobne nepôjde len o masírovanie verejnej mienky cez médiá, najatie najlepších právnikov, či iné možnosti, ktoré zástancovia potratov majú vďaka prakticky neobmedzeným finančným prostriedkom. Stačí si spomenúť na to, čo sa dialo pri nominácii sudcu Kavanaugha na Najvyšší súd, na obvinenie zo znásilnenia, ktoré bolo voči nemu vtedy vznesené. Amy Coney Barrettová, ktorá je považovaná za najkonzervatívnejšiu sudkyňu, je už teraz napádaná za to, že údajne prijala honorár od Alliance Defending Freedom, teda organizácie, ktorá výrazne podporovala predmetný zákon z Mississippi. Očakáva sa, že podobné útoky na sudcov budú pribúdať a na základe predchádzajúcich skúsenosti sa dá predpokladať, že môžu byť aj dosť špinavé.

Druhým dôvodom je, že konzervatívna väčšina zas nie je až taká stabilná. Predseda súdu John Roberts bol v minulosti, keď boli sily na súde vyrovnanejšie častokrát jazýčkom na váhach, pretože nehlasoval vždy v súlade s konzervatívnym náhľadom a od roku 2016 viackrát hlasoval práve v otázkach týkajúcich sa potratov a ich regulácie spolu s liberálne zmýšľajúcimi sudcami s odôvodnením, že si síce myslí opak, ale rešpektuje súdne precedensy. I teraz je preto vcelku pravdepodobné, že reguláciu potratov nepodporí. Ak by to tak bolo, pomer by sa preklopil na 5:4 a liberálom by stačilo zlomiť len jedného sudcu. Aj keď sa teraz zdá nepravdepodobné, že by niektorého zo zvyšnej pätice mohli získať na svoju stranu, keďže sudcovia Alito a Thomas, ktorých nominovali Bushovci (Alita junior a Thomasa senior) už dlhé roky vždy hlasujú proti potratom, Barrettová (ktorá zatiaľ podobný prípad neriešila) zastávala vždy jasné pro-life postoje a Kavanaugh s Gorsuchom v podobnom prípade (kozmetické obmedzenie potratov v štáte Luisiana) hlasovali proti potratom, o Trumpových nominantoch sa predsa len hovorí, že až tento prípad naozaj preverí ich skutočné postoje.

Prezident Biden

Okrem toho, tlak na sudcov vyvíja aj samotný prezident Joe Biden. Ten to robí jednak cez komisiu, ktorú kreoval ešte začiatkom apríla, a ktorá prvýkrát zasadala v stredu, teda len dva dni po prijatí prípadu  Dobbs v. Jackson Women’s Health Organization na Najvyššom súde. Táto komisia má pritom vydať odporúčania týkajúce sa možných zmien na Najvyššom súde, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou obsahovať aj návrhy na rozšírenia počtu sudcov na viac ako súčasných deväť, alebo ukončení doživotného menovania sudcov, čo sú spôsoby, ktorými chcú demokrati ukončiť nadvládu konzervatívnej väčšiny na Najvyššom súde. Táto komisia má zhodou okolností svoju záverečnú správu predložiť do novembra 2021, čo je taktiež termín, kedy má k prípadu z Missisippi zasadať Najvyšší súd. Aj tu niektorí komentátori poukazujú, že tých náhod je už akosi priveľa a boja sa, že ich môže byť ešte viac.   

Napokon, je dosť možné, že prezident Biden vymyslí spôsob, ako súd obísť, alebo nejako inak zabezpečiť nedotknuteľnosť rozsudku Roe vs. Wade. Biden je totiž veľkým zástancom potratov a snaží sa „právo“ na ne zakódovať (nielen) do amerických zákonov a spoločnosti. Pomerne jasný signál už vyslala jeho hovorkyňa Jen Psakiová, ktorá na novinársku otázku ohľadne prípadu povedala, že sa nechce vyjadrovať k samotnému pojednávaniu, ale, že  „prezident a viceprezidentka sa usilujú zabezpečiť, aby mal každý Američan prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane starostlivosti o reprodukčné zdravie bez ohľadu na ich príjem, rasu, stav zdravotného poistenia alebo imigračný status. Prezident sa preto zaviazal kodifikovať Roe bez ohľadu na to, ako dopadne tento prípad".

https://twitter.com/CBSNews/status/1394325601696223242?s=20

Ako uzatvára Claire Chretien z LifeSiteNews, „nikdy by sme nemali podceňovať, ako ďaleko zájde ľavica, aby zabezpečila, že umelé prerušenie tehotenstva zostane v poriadku. Rozhodnutia súdu nebudú dôležité. Na zákonoch nebude záležať.“

Kongresové voľby v roku 2022

Ďalším aspektom, ktorý robí tento prípad zaujímavým je jeho načasovanie. O prípade sa totiž bude diskutovať už na jeseň, no rozhodnutie padne pravdepodobne až v júni 2022, teda práve počas kampane pred voľbami do Kongresu. Takzvané "midterm" voľby, ku ktorým dochádza po dvoch rokoch v úrade zvoleného prezidenta, sa vo všeobecnosti považujú za príležitosť, ako by sa republikáni mohli dostať k väčšine v Snemovni a možno aj Senáte (tam sa volí tretina vrátane senátora Georgie, kde teraz tesne vyhral demokrat) amerického Kongresu. Amerika je silne polarizovaná, každá téma mobilizuje, je preto viac než pravdepodobné, že rozsudok značne ovplyvní aj samotné voľby. Otázkou je ako.

Zatiaľ čo niektorí komentátori vidia tento proces ako mobilizujúcu tému pre demokratov, iní upozorňujú, že môže byť rovnako mobilizujúca a povzbudivá pre republikánov. V prospech demokratov hrá to, že v aprílovom prieskume Pew Research Center sa až 59 percent Američanov vyslovilo, že umelé prerušenie tehotenstva by malo byť vždy, alebo vo väčšine prípadov legálne, zatiaľ čo 39 percent si myslí, že by malo byť vo všetkých, alebo väčšine prípadov nezákonné. Za legalizáciu potratov je pritom 80 percent demokratov, v porovnaní s iba 35 percentami republikánov.

Avšak, iné prieskumy ukazujú, že väčšina Američanov, bez ohľadu na to, s ktorou stranou sympatizuje, má tendenciu zákon z Mississippi skôr podporovať. A to z toho dôvodu, že len 29 percent obyvateľov USA si myslí, že ženám by malo byť dovolené prerušiť tehotenstvo aj v druhom trimestri či neskôr. Potraty po prvom trimestri sú teda v USA veľmi nepopulárne.

Okrem toho, pre republikánov môže byť mobilizujúce aj to, že práve tento a podobné prípady ukazujú, že voliť ich má stále zmysel. Bez nominácií sudcov bývalého prezidenta Donalda Trumpa by totiž prolife zákony nemali šancu prejsť. A to nie len na Najvyššom súde, kde Trump vymenil až troch sudcov z deviatich. Zmeny totiž nastali aj na nižších súdoch, kde má právomoc nominovať sudcov taktiež prezident.

Zmenu, ktorú na súdy priniesli Trumpove nominácie najlepšie ilustruje prípad, ktorý sa nedávno odohral v štáte Ohio, kde guvernér ešte v roku 2017 podpísal zákon, ktorý zakazuje vykonávať eugenické potraty na základe prenatálnej diagnózy Downovho syndrómu. I keď v minulosti štátne a federálne súdy takéto zákony bežne blokovali, minulý mesiac súd 6. obvodu, v ktorom pôsobí šesť sudcov nominovaných Trumpom, zvrátil dve predchádzajúce rozhodnutia, ktoré blokovali výkon spomínaného zákona. Trumpovo vymenovanie sudcov na federálne súdy nižšej úrovne teda zmenilo právne prostredie a ukázalo, že voliť republikánov má zmysel a že progresívna vlna sa dá zastaviť. „Je to obrovské... podporí to volebnú základňu, aby vystúpila a volila republikánov," povedala o Trumpových nomináciách sudcov pre agentúru AP Katherine Beck Johnsonová, právnička konzervatívnej organizácie Family Research Council.

V hre sú tisícky životov

Okrem toho, prípadný úspech zákona z Missisippi na Najvyššom súde by pravdepodobne viedol k pro-life vlne vo viacerých štátoch USA. Len v stredu republikánsky guvernér Texasu Greg Abbott podpísal zákon, ktorý zakazuje potrat po 6. týždni tehotenstva, teda odvtedy, ako sa u dieťaťa dá zaznamenať tep. Rovnaká situácia je v ďalších dvanástich štátoch USA, kde bol prijatý rovnaký zákon (v niektorých štátoch to bol 8. týždeň). Inak, prvý takýto zákon bol uzákonený už v roku 2013 v Severnej Dakote, kde však jeho účinnosť, ako už čitateľ tohto článku správne tuší, o dva roky na to zrušil súd.

Viaceré štáty sa taktiež pokúšajú zaviesť aj rôzne iné obmedzenia, ako napríklad zastaviť eugenické potraty, najčastejšie z dôvodu dignostikovania Downovho syndrómu. Takéto zákony boli nedávno podpísané guvernérmi v Arizone a Južnej Dakote, podobné opatrenia sa zas chystajú v Texase a Severnej Karolíne. Vo viacerých štátoch sa tiež živo diskutuje o znížení hranice na podstúpenie interupcie pod 15. týždeň s odôvodnením, že odvtedy už dieťa cíti bolesť. Agentúra AP uvádza, že v USA je celkovo sedemnásť štátov, ktoré sa nejakým spôsobom snažia obmedziť prístup k potratom.

Ak si chcete pozrieť, ako vyzerá situácia v jednotlivých štátoch, kliknite si na túto správu agentúry AP a nájdite mapku USA, na ktorej sú farebne odlíšené štáty USA, kde je potrat možný do 20. či 24. týždňa, aj štáty, kde možno dieťa potratiť aj v deň pôrodu.

Na druhej strane, hlbokú rozdelenosť v spoločnosti v USA ukazujú opačné prípady. V mnohých štátoch je totiž možné podstúpiť interupciu aj v treťom trimestri tehotenstva. Najznámejším príkladom je New York, kde takýto zákon prešiel v roku 2019. Mimochodom, je pod ním podpísaný "katolícky" guvernér Andrew Cuomo. Zákon v New Yorku dovoľuje podstúpiť potrat až do momentu narodenia dieťaťa, ak sa to považuje za nevyhnutné na zachovanie zdravia matky, čo je však veľmi široký pojem, pod ktorý sa dá schovať všeličo, najmä ak sa jedná o psychické zdravie matky.

New York kvôli tomuto zákonu už čelí žalobe zo strany organizácií venujúcich sa ochrane týraných žien, ktoré tvrdia, že tento zákon chráni domácich násilníkov, o čom svedčí aj prípad domáceho násilia, pri ktorom muž zbil ženu až tak, že potratila, no kvôli už spomínanému zákonu nie je vyšetrovaný za zabitie dieťaťa. Podobne strašne vyznieva prípad istej Beth Vialovej, študentky univerzity v štáte Oregon, ktorá zistila, že je tehotná až v 26. týždni a keďže sa medzičasom s priateľom rozišla, rozhodla sa ísť na potrat, ktorý v 28. týždni, teda v siedmom mesiaci tehotenstva, aj podstúpila v štáte Nové Mexiko.

V hre sú teda tisíce životov. Veda je ďalej, ako bola pred takmer päťdesiatimi rokmi, kedy súd na žiadosť dievčaťa s ťažkým životným osudom menom Jane Roe povolil v celých Spojených štátoch potraty. Je preto načase, aby sa v tejto oblasti veci konečne pohli k lepšiemu. No ako hovorí Troy Newman z americkej organizácie venujúcej sa boju proti potratom: „Musíme sa modliť za to najlepšie, ale pripraviť sa na to najhoršie, pretože nevieme, čo prinesie budúcnosť.“