V Moskve sa odohral pokus o násilné prevzatie „ruského Amazonu“
V stredu ruské aj svetové médiá informovali o prestrelke, ktorá svojím charakterom Rusom pripomenula násilné preberania firiem a podnikov z raných 90. rokov. Ozbrojený stret, ktorý si vyžiadal dvoch mŕtvych a viacero zranených, sa však neodohral v roku 1995 na predmestí Riazane, ale v roku 2024 v centre Moskvy, v centrále jednej z najväčších a najúspešnejších ruských firiem – Wildberries.
Okolo 13:30 miestneho času sa do centrály spoločnosti pokúsila preniknúť ozbrojená skupinka mužov, ktorá však okamžite narazila na odpor ochrankárov a po príchode veľkého množstva príslušníkov policajných zložiek sa vzdala. Za zdržanie ozbrojencov až do príchodu polície zaplatili dvaja ochrankári svojimi životmi.
Krátko po incidente sa ukázalo, že skupinu viedol Vladislav Bakalčuk – manžel zakladateľky firmy Taťjany Bakalčukovej. Jadro skupinky ozbrojencov navyše tvorili Čečenci napojení na klub zmiešaných bojových umení blízky hlave Čečenskej republiky Ramzanovi Kadyrovovi.
Bezprostredne po prestrelke sa manželia Bakalčukovci začali z incidentu navzájom obviňovať. Vladislav vyhlásil, že prišiel na vopred dohodnuté stretnutie a že prvé výstrely vystrelili pracovníci kancelárie. „Prišiel som s kolegami do kancelárie spoločnosti, no hneď ako sme vošli, napadli nás pracovníci bezpečnostnej služby a neznáme osoby, ktoré vyvolali ozbrojený konflikt. V určitom okamihu zazneli výstrely a jeden z mojich kolegov bol zranený,“ povedal Bakalčuk pre RBC, pričom dodal, že terčom mohol byť on.
Taťjana však uviedla, že Vladislav a jeho kolegovia sa v skutočnosti pokúsili zmocniť sa kancelárie a že žiadne stretnutie dohodnuté nebolo. "Vladislav, čo to robíš? Ako sa budeš pozerať do očí svojim rodičom a našim deťom? Ako si mohol doviesť situáciu do takej absurdity?" adresovala Bakalčuková svojmu manželovi vo videu zverejnenému na Telegrame.
Ďalší vývoj dal predbežne za pravdu Bakalčukovej. Vladislav bol bezprostredne po prestrelke zadržaný a obvinený z vraždy, pokusu o vraždu, útoku na policajta a z uzurpovania právomocí bezpečnostných zložiek.
Milenecká aféra alebo chladný kalkul?
Ostré spory medzi manželmi Bakalčukovcami prenikli na verejnosť v júli tohto roku po tom, ako oznámili rozvod. Príčinou rozvodu pritom nie sú primárne osobné nezhody, ale rozhodnutie Taťjany, ktorá vlastní 99 percent akcií firmy (Vladislav je vlastníkom 1 percent), pristúpiť na zlúčenie Wildberries s ruskou spoločnosťou Russ Group. Touto fúziou vznikla nová spoločnosť RVB. Jej generálnym riaditeľom sa stal Robert Mirzojan z Russ Group, pričom celkový podiel Bakalčukovej vo Wildberries klesol z 99 percent na 65 percent. Vladislav sa proti fúzii kategoricky vyhradil, čo vraj aj bola príčina rozpadu manželstva.
O príčinách takejto zdanlivo nevýhodnej fúzie kolujú v Rusku dve hlavné teórie. Informoval o nich s odvolaním sa na miestne zdroje americký magazín Forbes. Príčinou fúzie mal byť podľa slov jedného zo zdrojov milenecký vzťah Bakalčukovej a Mirzojana. Hoci by takáto príčina mohla vysvetľovať silne emocionálnu reakciu Bakalčuka, iné zdroje Forbes poskytli dôvod menej romantický, zato lepšie zodpovedajúci reáliám nielen ruského veľkého biznisu.
Dňa 13. januára 2024 vypukol v sklade spoločnosti v obci Šušary neďaleko Petrohradu požiar, ktorého plocha dosiahla až 70-tisíc m². Likvidácia požiaru trvala 30 hodín. Podľa predbežných odhadov bola škoda spôsobená ohňom približne 11 miliárd rubľov (približne 106 300 000 eur). Neskôr sa ukázalo, že sklad bol prevádzkovaný bez povolenia ruského štátneho stavebného dozoru (Gosstrojnadzor) a nikdy ho nenavštívil požiarny inšpektorát.
Podľa niektorých zdrojov Forbes práve Mirzojanova firma pomohla problém v podobe až likvidačných pokút pre Wildberries „vyriešiť na najvyšších miestach, výmenou za podiel vo firme“. Túto tézu podporuje aj reakcia Bakalčuka. Ten fúziu označil za násilné prevzatie, v rámci ktorého sa jeho žena údajne stala obeťou manipulácie.
Čečenská stopa
Zaujímavým aspektom celého incidentu je, že na jeho pozadí sa okrem iných aktérov vynára aj vplyvný čečenský líder Ramzan Kadyrov. Medzi Bakalčukovými ozbrojencami boli až dvaja muži z Kadyrovovho klubu – Abubakr Mestoiev a Umar Čičaiev. Členstvo v klube založenom hlavou Čečenska samo o sebe by nič neznamenalo, ak by sa Kadyrov do sporu okolo Wildberries predtým aktívne a verejne sám nezapojil.
Čečenský líder ešte 23. júla na sociálnych sieťach Bakalčukovi sľúbil, že nedovolí zničenie jeho rodiny, pričom pôjde až do konca, aby násilnému prevzatiu firmy zabránil. Dodal, že v danej veci už dal pokyny čečenskému poslancovi štátnej dumy Adamovi Delimchanovi. Bakalčuková vtedy na jeho slová reagovala vyhlásením, že k žiadnemu násilnému preberaniu firmy nedochádza.
Ramzan Kadyrov je v rámci ruskej mocenskej vertikály, v ktorej sú hlavy federálnych subjektov skôr dosadzovanými guvernérmi, fenoménom – výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Na miestnej úrovni je takmer neobmedzeným vládcom Čečenska už od roku 2007, pričom neváha zavádzať miestne zákony a nariadenia v rozpore s federálnymi. Na regionálnej úrovni sa neštíti vznášať a pretláčať územné nároky voči susednému Ingušsku a Dagestanu. Na federálnej úrovni zas často vystupuje ako člen vlády, pričom sa nebojí nastupovať na prsty mocným mužom Kremľa.
Udalosti okolo Wildberries môžu byť práve jedným z príkladov našľapovania na prsty. Podľa ruského portálu RBC fúziu schválil ruský vládny kabinet a dohliadal na ňu zástupca náčelníka generálneho štábu Kremľa Maxim Oreškin. Forbes získal list, podľa ktorého podporením fúzie poveril Oreškina ruský prezident Vladimir Putin. Ak by bol Kadyrov do aféry skutočne priamo zapojený, opätovne by potvrdil špecifický a neustále sa meniaci charakter mocenskej rovnováhy v Kremli.
Viac než len ruský Amazon
Spoločnosť Wildberries patrí spolu s Telegramom, Yandexom, VKontakte a inými medzi niekoľko ruských spoločností, ktoré dokázali včas reagovať na nové trendy zo Západu a postupne sa úspešne presadili nie len na domácom trhu, ale expandovali aj do zahraničia.
Bakalčuková, ktorá pochádza z etnicky kórejskej rodiny z ruského Ďalekého východu, založila firmu počas materskej dovolenky v roku 2004. Spoločnosť sa pôvodne zameriavala na predaj katalógového oblečenia. Bakalčuková tak podľa svojich slov chcela reagovať na zložitú situáciu matiek s malými deťmi pri nákupe oblečenia. Firmu Bakalčukovej následne pomohol rozbehnúť aj jej manžel Vladislav, ktorý pôsobil ako IT expert.
Spoločnosť zaznamenala počas svojej existencie tri vážne zlomy. Prvým bola ekonomická kríza z roku 2008, ktorá prinútila viaceré západné spoločnosti stiahnuť sa z východných trhov. Táto skutočnosť umožnila Wildberries stabilizovať a upevniť svoje postavenie v Rusku. Pandémia ochorenia COVID-19 následne viac než zdvojnásobila firme jej zisky. Tá medzitým začala expandovať aj na okolité trhy. Najprv do krajín SNS, neskôr do EÚ a v roku 2021 aj do Spojených štátov. V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu bola firma nútená sa zo západných trhov stiahnuť.
Napriek tomu je Taťjana Bakalčuková považovaná za najbohatšiu ženu Ruska, ktorá majetok nadobudla vlastným úsilím. Časopis Forbes odhadol jej majetok v roku 2024 na 7,4 miliardy amerických dolárov (približne 6,62 miliardy eur).