Čína je v deflácii. Jej reálne dôsledky môžu byť bolestivé

Druhá najväčšia ekonomika sveta sa dostala do cenovej deflácie. Teda presnejšie – augustové ceny výrobcov poklesli medziročne o 1,8 percenta, čím sa zrýchlil ich pokles oproti predchádzajúcemu mesiacu júl.

Ilustračné foto: Profimedia.sk

Spotrebiteľské ceny v Číne síce stále rastú o desatinky percenta, no ťahajú ich najmä sezónne ceny potravín. Z praktického hľadiska väčšina ekonómov hovorí už o stave deflácie. Pohľad na deflátor čínskeho HDP dokonca ukazuje, že krajina je v najdlhšej sérii poklesov od roku 1999.

S vývojom cien v ekonomike je to ako s počasím a farmármi. Keď prší, je zle. A keď svieti slnko, ešte horšie. Peňažná teória je preto najrozhádanejšie pole ekonómie. No ak to zhrniem, náhle a vysoké zmeny cien jedným alebo druhým smerom sú neželané, pričom pri poklese cien sú všetci nervóznejší o niečo skôr ako pri ich náraste.

História pamätá aj úspešné obdobia, keď zvyšovanie produktivity a stabilná peňažná zásoba vyústili do očakávanej a zdravej miernej rastovej deflácie. No v modernej histórii fiat peňazí sa pokles cien spája s dlhovou defláciou, teda s poklesom dopytu, zhoršenou schopnosťou splácať dlhy, problémami s likviditou a recesiou. Prichádza k implózii peňažnej zásoby v dôsledky kolapsu naakumulovaných chybných investícií.

Niektoré teórie tvrdia, že to je nevyhnutný ozdravný proces po investičných a monetárnych chybách. Väčšina ekonómov však obhajuje stimuly na odvrátenie takéhoto stavu, s čím krátkozrakí politici radi súhlasia. Bez ohľadu na teóriu sú totiž reálne dôsledky výraznej deflácie minimálne v krátkom období bolestivé.

Číne preto zahraniční aj domáci odborníci odporúčajú napumpovať do ekonomiky masívny stimul. Zazneli čísla ako 10 biliónov jüanov, čo je zhruba 1,4 bilióna dolárov, teda zhruba sedem percent čínskeho HDP. Na porovnanie, krízový stimul 2008 aj covidový stimul 2020 mali každý veľkosť štyri bilióny jüanov.

Niežeby Čína nestimulovala. Len v auguste bolo schválený stimul 300 miliárd jüanov, trocha netradične zameraný skôr na spotrebu. Čínska vláda obvykle zvykne naliať peniaze do priemyselných odvetví, od oceliarstva až po výrobu batérií. No takéto čísla sú skôr symbolické sumy. Samotná komunistická vláda je pomerne zdržanlivá. Napríklad Čao Čchen-sin, tajomník Komisie pre rozvoj a reformy na tému deflácie povedal, že „musíme zniesť aj nejakú bolesť“.

Čínski súdruhovia akoby aj tušili, kde je problém zakopaný. Bezhlavé nalievanie nových zdrojov do investícií, ktorým chýbajú budúci zákazníci, problém oddiali, ale aj prehĺbi. Mestá duchov, premnožené oceliarne či najnovšie exponenciálne rastúce baterkárne s neistým odbytom môžu byť budúcimi bodmi deflačnej implózie dlhu.

No skutočná schopnosť čínskych komunistov zniesť ekonomickú bolesť sa ukáže až v momente, keď pracujúcim začnú klesať mzdy a bude rásť nezamestnanosť. Tá v prípade mladých Číňanov dosahuje už 17 percent. A ako to už býva, ekonomická nervozita sa v takom prípade bude z Číny šíriť podobne rýchlo ako aj jej iné exporty.

Čínska centrálna banka 24. septembra oznámila monetárny stimul. Ten zahŕňa zníženie miery povinných rezerv čínskych bánk o 0,5 percentuálneho bodu (s potenciálom ďalšieho zníženia ešte tento rok), zníženie repo sadzieb o 0,2 percentuálneho bodu a zníženie úrokov na hypotékach spolu so zmiernením ďalších hypotekárnych podmienok. Tieto kroky by mali zvýšiť likviditu v systéme zhruba o 1 bilión jüanov, čo je zhruba 140 miliárd dolárov.

Je to zatiaľ najväčšia injekcia od pandémie. Reakcia trhov na toto oznámenie bola skôr vlažná. Jüan síce výrazne posilnil a ázijské trhy poskočili, cena ropy zareagovala poklesom. Injekcie likvidity majú potenciál dočasne prifúknuť trhy, no majú prakticky nulový efekt na riešenie štrukturálnych problémov.