Fyzický útok a vulgarizmy ako nutná obrana sudcu Najvyššieho súdu Klimenta

Dlhoročné spory dvoch sudcov údajne vyústili do útoku, pri ktorom sudca Kliment napadol svojho kolegu po drobnej dopravnej kolízii a počastoval ho vulgarizmami. Svoje konanie vysvetľoval obranou seba a okoloidúcich a celú záležitosť označil za cielenú odvetu za jeho postoje v súdnictve.

Fyzická potýčka na parkovisku pred budovou Najvyššieho súdu SR medzi sudcami Jurajom Klimentom a Petrom Paludom sa tak stala predmetom rozhodovania Najvyššieho správneho súdu, ktorý v disciplinárnom konaní bude posudzovať prípustnosť konania Klimenta.

Disciplinárny návrh podala Sudcovská rada Najvyššieho súdu, čo je orgán sudcovskej samosprávy, ktorý sa podieľa na jeho riadení. K uzneseniu rady a jej návrhu sa pripojil aj predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta, ktorý v konaní sudcu Klimenta videl závažné disciplinárne previnenie. V prípade uznania viny Klimentovi hrozí preloženie na súd nižšieho stupňa alebo zníženie platu o 50 percent na jeden rok.

Sudca chytil pod krk kolegu

Na verejnom pojednávaní navrhovatelia ustálili priebeh skutku tak, že Kliment zastavil svoje auto za autom sudcu Paludu, ktorý mierne nacúval do Klimentovho auta, pričom nedošlo k žiadnej škode. Kliment potom vystúpil z auta, chytil Paludu pod krk so slovami „či mu ešte nikto neprij.bal“ a triasol ním, následne ho prudko odsotil, a konal takto na verejne prístupnom mieste.

Daným konaním mal podľa navrhovateľov porušiť základné povinnosti sudcu vyplývajúce zo zákona o sudcoch a prísediacich, pretože svojím konaním narušil vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. Škodlivosť tohto konania je vzhľadom na okolnosti skutku zvýšená, a zároveň tým porušil stanovy sudcovskej etiky.

K disciplinárnemu návrhu bolo pripojené aj stanovisko Súdnej rady, podľa ktorého je fyzický útok sudcu – konkrétne chytenie za košeľu pod krkom vo vzťahu k inému sudcovi na verejnosti – vždy, za akýchkoľvek okolností a bez ohľadu na intenzitu či závažnosť, porušením zásad sudcovskej etiky. Ide o správanie sudcu v rozpore s povinnosťou rešpektovať a presadzovať bezúhonnosť a morálnu integritu súdnictva, ako aj o nevhodné správanie či vystupovanie.

Stanovisko rady ďalej hovorí, že fyzický útok sudcu na iného sudcu je demonštráciou nelojality k právnemu poriadku a etickým zásadám. Sudca by mal nielen v práci, ale aj v súkromí trvať na sofistikovanom a dôstojnom riešení konfliktov podľa predpísaných pravidiel a odmietať svojpomoc a akúkoľvek formu násilia ako spôsob riešenia konfliktov.

Klimenta zastupuje bývalý prokurátor Harkabus

V disciplinárnom konaní Klimenta zastupuje bývalý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus, ktorý napriek videu jasne zachytávajúcemu fyzický útok Klimenta na Paludu tvrdí, že priebeh skutku bol iný, než je uvedené v disciplinárnom návrhu.

Advokát Harkabus tvrdí, že Paluda úmyselne narazil do Klimenta, pričom poukazuje na fakt, že za toto konanie nie je disciplinárne stíhaný. Poukazuje na dlhoročné zlé vzťahy medzi Paludom a Klimentom, a preto sa vraj Kliment domnieval, že Paluda miernym nacúvaním auta chcel Klimenta ohroziť. Keďže ho chcel ohroziť, Kliment bol podľa Harkabusa oprávnený zabrániť ďalšiemu ohrozeniu použitím nutnej obrany.

Nutná obrana je prípad konania, ktoré by bolo za iných okolností trestné, ale ak niekto odvracia priamo hroziaci alebo prebiehajúci útok, nie je to trestné. Príkladom môže byť napadnutie inej osoby, čo by za normálnych okolností bolo trestným činom, ale ak týmto napadnutím osoba zabráni útoku na seba, nejde o trestný čin.

Nejde však o nutnú obranu v prípade, ak je obrana zjavne neprimeraná útoku, najmä vzhľadom na jeho spôsob, miesto a čas, okolnosti týkajúce sa osoby útočníka alebo obrancu. Inak povedané, nemožno niekoho zastreliť, ak útočník ukazuje hanlivé gestá alebo iné mierne útočné prejavy.

Cúvanie autom ako vážne ohrozenie

Harkabus vo svojej obhajobe tvrdí, že mierne cúvanie Paludu bez spôsobenia škody Kliment vyhodnotil ako taký vážny útok, že musel vystúpiť z auta a fyzicky ho napadnúť s hrubými vulgarizmami. Pozornosť upriamil aj na predbehnutie sudcu Klimenta Paludovým autom pri parkovisku, ktoré tiež vyhodnotil ako ohrozujúce.

Sudca Kliment na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení, v ktorom tvrdí, že skutok sa stal inak a okolnosti sú prekrúcané. Sudca ďalej tvrdí, že nesprávne ustálený skutkový stav zo strany Sudcovskej rady je buď dôsledkom absencie logického úsudku, alebo ide o evidentnú odvetu členov rady voči jeho osobe vzhľadom na jeho dlhoročné postoje.

Vo svojom ústnom vystúpení rozsiahlo vysvetľoval, kto z členov rady a prečo je voči nemu zaujatý. Tieto jeho vyjadrenia opakovane prerušovala predsedníčka senátu s požiadavkou, aby sa venoval meritu veci. Pri opise udalostí z dňa incidentu hovoril o svojej pracovnej vyťaženosti pri prebiehajúcich konaniach, ktoré musel rozhodnúť, inak by obhajcovia ako advokát Para rozbehli kolotoč námietok.

Nutnou obranou odvracal porušovanie dopravných predpisov

Cestou na parkovisko nespoznal auto sudcu Paludu a tak nevedel, či ho neohrozuje nejaká cudzia osoba. Túto skutočnosť chcel zistiť, a preto, keď ho sudca Paluda predbehol pri vstupe na parkovisko, Kliment ho prenasledoval, aby ho upozornil, že porušuje dopravné predpisy.

Po miernom nacúvaní Paludu si Kliment všimol, že ide o jeho kolegu, keďže mu gestikuloval, že chce zaparkovať. Hoci nepočul, čo konkrétne Paluda hovorí, jeho správanie mu prišlo arogantné. Kliment tvrdí, že Paluda sa dostáva do akéhosi tranzu, keď sa rozčúli, a preto nevedel, čo má ďalej očakávať a radšej zasiahol.

Po tom, čo obaja zaparkovali, sudca Kliment chcel predísť ďalším protiprávnym konaniam Paludu, ktoré videl v porušení dopravných predpisov a cúvaní pri parkovaní, tým, že ho fyzicky spacifikoval. Priznáva, že s ním len zatriasol a niečo mu povedal, ale už si nepamätá čo, pretože bol rozrušený.

Takto sudca Najvyššieho súdu opísal celú udalosť, pričom sa nechcel vyjadrovať k ďalším okolnostiam pred výsluchom Paludu. Ten bude prebiehať na ďalšom pojednávaní, ktoré predsedníčka vytýčila na dni 14. a 15. október 2024. Súd sa bude oboznamovať s ďalšími dôkazmi, a preto zatiaľ nie je možné predpovedať termín ukončenia celého konania.

Aj v prípade rozhodnutia súdu v prospech jednej alebo druhej strany možno predpokladať, že dôjde k odvolaniu jednej zo strán. Až rozhodnutie odvolacieho senátu tak zrejme bude znamenať právoplatný záver v celom fyzickom spore sudcov.

Obhajobná taktika postavená na absencii odbornosti

Ak by nešlo o dlhoročného trestného sudcu, možno by sa s prižmúrením oka dalo hovoriť o istej logike prezentovanej obhajoby. Z pozície odborne zdatnej osoby, akou sudca bezpochyby je, nemožno takéto konanie v žiadnom prípade skrývať pod pojem nutná obrana. Porušenie etiky sudcu jasne konštatovala Súdna rada vo svojom stanovisku, ktoré označilo fyzický útok za akýchkoľvek okolností za neprípustný. Bolo by zvláštne, ak by to súd vyhodnotil inak.

Zákon pri nutnej obrane vyžaduje jej primeranosť, a tá v tomto prípade chýba. Vysvetlenie, v ktorom sudca chytí iného pod krk a vulgárne mu nadáva, pretože podľa jeho subjektívneho názoru porušil dopravné predpisy, pričom nevznikla žiadna škoda, je neprijateľné.

Na jednej strane údajne o zamedzenie ďalšieho porušovania dopravných predpisov, na druhej strane sudca Kliment hovorí o akomsi tranze Paludu, pre ktorý ho preventívne spacifikoval. Video z incidentu ukazuje, že agresorom bol jednoznačne Kliment, ktorý fyzický útok aj priznáva.

Nech sú okolnosti akékoľvek, sudca nie je samozvaný strážca zákona, aby fyzicky vymáhal poriadok na verejnosti. A rozhodne nejde o primeranú nutnú obranu, ak niekto chytí pre domnelé priestupky iného pod krk. Tento typ obhajoby je preto ťažko pochopiteľný u odborníka na trestné právo.

Ani dlhoročné spory dvoch sudcov či pracovná zaneprázdnenosť nie sú dôvodom na to, aby sudca na verejnosti demonštroval svoju silu a používal hrubý slovník. Odkláňanie vlastnej zodpovednosti od disciplinárneho konania pre údajné odvetné opatrenia Sudcovskej rady za postoje Klimenta je tiež signálom, ako objektívne pristupuje obvinený sudca k celej situácii.

Disciplinárny senát bude musieť zvážiť tieto Klimentove argumenty spolu s inými dôkazmi a vyhodnotiť, či takéto správanie sudcu má byť normou alebo prípustným konaním v očiach verejnosti. Tento prípad zároveň poskytne sudcom návod, ako môžu riešiť priestupky na ulici vlastnými rukami, keď budú mať podozrenie, že dochádza k porušeniu zákona.