Prečo je nová Európska komisia diktatúrou Leyenovej
Keď Ursula von der Leyenová v júli získala podporu Európskeho parlamentu aj šéfov európskych vlád na pokračovanie na čele Európskej komisie, bolo zrejmé, že bruselská inštitúcia bude ďalších päť rokov pokračovať v útokoch na európsku bezpečnosť, prosperitu, demokraciu a slobodu.
Prvým útokom je už jej zloženie. Nominácie komisárov síce obdržala od vlád, ale prinajmenšom v dvoch prípadoch ich však odmietla a vyžiadala si iné mená. O rozdelení kompetencií rozhoduje sama.
Čo zostavila, popiera základné demokratické princípy. Európski občania už majú dosť boja s klímou aj vojny s Ruskom. Nová komisia však urobí všetko pre pokračovanie aktuálneho kurzu. Leyenová navyše ukázala, prečo ju v Bruseli prezývajú kráľovná, o všetkom podstatnom bude rozhodovať sama.
Klimatickí fanatici majú zelenú
Hoci voliči dali v európskych voľbách najavo, že majú green dealu dosť (nikto neutrpel takú porážku ako zelení), smerujú na kľúčové miesta klimatickí fanatici. Neplatí to pritom nutne o komisárke pre životné prostredie Jessice Roswallovej. Ako pravicová neoliberálka nemusí patriť k najzanietenejším podporovateľom politiky ničiacej priemysel a poľnohospodárstvo v Európe. Na druhej strane, vo švédskej politike, z ktorej prichádza, je kritika green dealu nemysliteľná.
Oveľa závažnejšia je však nominácia španielskej progresivistky Teresy Riberovej na prvú podpredsedníčku komisie. Jej portfólio nazvané „čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod“ zahŕňa aj hospodársku súťaž, jednu z najdôležitejších bruselských politík. Táto fanatická technokratka green dealu sa preslávila bojom proti uhliu aj jadrovej energii. V Bruseli dostala za úlohu znížiť ceny energie väčšou podporou obnoviteľným zdrojom. Kľúčový rezort energetiky získava dánsky socialista Dan Jørgensen; bývalý minister pre klimatické záležitosti, ktorý o boji s klímou napísal knihu. Klíma bude patriť aj medzi úlohy francúzskeho podpredsedu komisie Stéphana Sejourného, ktorý zodpovedá za vnútorný trh, čo v Leyenovej ponímaní zahŕňa dôslednú dekarbonizáciu európskej ekonomiky.

Klíma sa objavuje aj v názve portfólia holandského komisára Woepkeho Hoestra. Po tom, čo všetko podstatné v tejto oblasti rozobrali jeho spomínaní kolegovia, mu ukladá predsedníčka potieranie dezinformácií o klíme. Poučiť sa môže trebárs vo Francúzsku, kde je spochybňovanie ľudského podielu na klimatickej zmene považované za extrémizmus, ktorý vo verejnej diskusii nemá miesto. Leyenová tento rok v Davose vyhlásila dezinformácie za úplne najvážnejšiu hrozbu, boj proti slobode myslenia povedie na viacerých frontoch.
Fínska podpredsedníčka komisie Henna Virkkunenová, ktorej bola zverená „technologická suverenita, bezpečnosť a demokracia“, má v rámci digitalizácie a umelej inteligencie na starosti tiež „Európsky demokratický štít“. Štít nás má chrániť pred dezinformáciami, teda pred informáciami, či už pravdivými alebo nie, ktoré Leyenovej a jej kolegom nepasujú do karát.
Asociálni neoliberáli a vojnychtiví rusofóbi
Hoci prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Európania nechcú vojnu, Leyenová dala svojimi nomináciami najavo, že svoju rétoriku o neobmedzenej podpore Zelenského režimu v zničujúcej vojne s Ruskom myslí úplne vážne. Zaistí, že ak sa Američania začnú sťahovať, Európa preberie v celej tejto šlamastike hlavnú úlohu. Vysokou predstaviteľkou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku sa stáva bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá svojimi protiruskými postojmi prevyšuje aj bežný pobaltský štandard a dostala sa na ruský sankčný zoznam; skvelý predpoklad na vyjednávanie o mieri.
Asistovať jej bude Andrius Kubilius, bude mať na starosti obranu a vesmírne programy. Stal sa známym nielen rusofóbnymi postojmi, ale aj asociálnou neoliberálnou politikou, ktorú v období finančnej krízy presadzoval z pozície premiéra na účet litovských dôchodcov. V tom si môže podať ruku so svojím bruselským kolegom, dlhoročným komisárom Dombrovskisom, ktorý podobne dusil svojich Lotyšov. Asociálny neoliberalizmus a rusofóbny neokonzervativizmus sú v Bruseli v kurze; pobaltské štáty tu ponúkajú mimoriadne talenty.

Za pozornosť stoja aj techniky moci, ktoré Leyenová nasadila. Otvorene zlikvidovala Francúza Thierryho Bretona. Dokázala to aj napriek tomu, že Macron Bretonovi sľúbil, že bude pokračovať. Jeho koniec netreba ľutovať. Svoju agendu vnútorného trhu využíval na cenzúrne opatrenia voči sociálnym sieťam, čo ho priviedlo do konfliktu s Elonom Muskom. Skončil však preto, lebo nebol Leyenovej dostatočne poddajný; teraz o nej rozpráva, že je diktátorka.
S Macronom sa pre to hádať nemusela. Bretonovo portfólio zverila Macronovmu chránencovi, spomenutému Stéphanovi Séjournému, ktorému chýbajú odborné kompetencie, a nehrozí, že by hájil akýkoľvek vlastný názor. Nielenže si slabým komisárom poistila Macronov súhlas s popravou Bretona, ale tiež si poisťuje, že bude v dôležitom portfóliu rozhodovať sama. Rovnakú metódu zvolila, keď zverila takisto významné poľnohospodárstvo neznámemu Luxemburčanovi s minimálnymi skúsenosťami, ktorý svoju kvalifikáciu na tento post obhajoval farmárskym príbuzenstvom, či rozpočtovo silnú rozvojovú spoluprácu Čechovi Jozefovi Síkelovi, ktorý si žiadne argumenty dokladajúce jeho kvalifikáciu radšej ani nevymýšľa.
Rozdeľuj kompetencie a panuj ako arbiter
Inými nomináciami si Leyenová môže zaviazať vlády, ktoré jej nie sú nutne naklonené. Talianska premiérka Meloniová sa určite nemôže sťažovať, že jej nominant, bývalý guvernér juhotalianskej Apúlie, získal zodpovednosť za regionálny rozvoj a kohézne fondy. Podobný môže byť aj príbeh slovenského komisára Šefčoviča, ktorý sa ziskom obchodnej politiky stáva ťažkou váhou nastupujúcej komisie. Možno si tým Leyenová chce zaviazať vrtkavého premiéra Fica, ale tiež môže len dávať najavo spokojnosť s doterajšou Šefčovičovou lojalitou.

Na druhej strane, nad maďarským premiérom Orbánom očividne zlomila palicu. Jeho komisár Várhelyi, ktorý mal doteraz na starosti rozširovanie, vyfasoval zdravotníctvo a zaobchádzanie so zvieratami. Orbán však od Bruselu v tomto smere pravdepodobne nič nečaká.
Leyenová bude takisto ťažiť z prekryvov kompetencií. Rôzne stránky green dealu si môže nárokovať zhruba polovica z nich, podobne je to so zahraničnými vzťahmi aj tým, čo v Bruseli orwellovsky nazývajú obrana demokracie. Nevyhnutné kompetenčné konflikty umožnia predsedníčke vystupovať ako arbiter všade, kde sa jej to bude hodiť.
Nominácie budú musieť ešte prejsť Európskym parlamentom. Ide však o europoslancov, ktorí Leyenovú schválili do čela komisie, a to s výraznejšou väčšinou než pred piatimi rokmi. Tiež pred niekoľkými dňami vyzvali USA a ďalších dodávateľov rakiet, aby ich Ukrajine povolili odpaľovať hlboko do ruského územia; to sa nezaobíde bez obsluhy západných vojakov a Rusi pohrozili priamou odvetou voči týmto krajinám. Ak v priebehu vypočutí, na ktorých budú europoslanci „grilovať“ kandidátov na komisárov, dôjde k nejakým zádrhom, pôjde o drobné nehody, ktoré Leyenovú nijako neohrozia.