Ficovi tečie do topánok. Šimečka zasa nechtiac pripomenul, že nie je lepšou alternatívou

Robert Fico sa pre konsolidačný balíček dostal do veľmi nekomfortnej situácie. Hlavným problémom je, že opatrenia, ktoré zavádza sú v rozpore s jeho DNA sociálneho demokrata.

Aj preto musel Fico kvôli balíčku porušiť dva kľúčové sľuby, ktoré predtým adresoval voličom: že nezvýši DPH a zároveň nezníži sociálny štandard ľudí.

Jediní, komu sa sociálny štandard veľmi nezníži, však budú dôchodcovia, a to hlavne tí, ktorí mali málo alebo žiadne deti. Dostanú vysoký trinásty dôchodok, ktorý na rozdiel od daňového bonusu (plošne zníženého) ani nebude adresný. Pritom sa im ešte aj budú valorizovať dôchodky.

Ostatné sociálne skupiny budú konsolidačným balíčkom citeľne trpieť. A to v čase, keď nám vládne koalícia, v ktorej sa dve z troch strán hlásia k sociálnej demokracii. Fico vie, že toto pre neho môže byť zásadný problém.

Druhým Ficovým problémom je, že sa mu rozhádala koalícia. Spor rozdúchava Andrej Danko, ktorého dlhodobou taktikou je kopať do Hlasu. Tieto jeho sklony posilnilo aj to, že Hlas vyšiel z rokovaní o konsolidačnom balíčku ako víťaz, lebo ako jediný z vládnych strán obhájil svoju programovú prioritu – nezmyselný, neadresný a extrémne drahý plošný trinásty dôchodok, ktorý nás stojí dokopy šialených 900 miliónov eur.

Tu treba poznamenať, že Hlas to dosiahol na úkor SNS, ktorá akosi zabudla na svoju minuloročnú prioritu. Tou bolo nezvyšovať trinásty dôchodok na úkor rodičovského dôchodku. Andrej Danko vtedy hovoril o tom, že by mu za to jeho mama odtrhla hlavu.

Okrem Fica tak za konsolidačný balíček platí najväčšiu politickú daň práve Andrej Danko, pri ktorom nesmieme zabúdať, že nedosiahol na post predsedu parlamentu. Navyše, jeho strana je v prieskumoch už niekoľko mesiacov pod piatimi percentami.

Danko tak siahol po svojej tradičnej zbrani a začal s novými útokmi na Hlas, ktorého lídri však odpovedajú stále podráždenejšie, čoho výsledkom je napätie v koalícii.

Aj to ukazuje, že Fica stojí konsolidačný balíček enormne veľa politických síl aj kapitálu. Preto nečudo, že po Šimečkovom odvolávaní hľadá ďalší figový list, ktorým by zakryl svoje problémy.

Niečím takým malo byť stretnutie s lídrami opozície, ktoré premiér Fico zvolal na utorok ráno. Premiér ani opozícia ním pritom nemali veľmi čo stratiť.

Predpoklady sa potvrdili a premiér sa stretnutie snažil využiť na to, aby opozíciu spravil aspoň čiastočne spoluzodpovednú za konsolidáciu. Po stretnutí preto opakoval najmä dve veci – že aj opozícia uznáva potrebu konsolidovať verejné financie a že sama nemá lepšie návrhy.

Rokovanie však využili vo svoj prospech aj opoziční lídri. Tí teraz môžu tvrdiť, že mali záujem pomôcť s konsolidáciou verejných financií a tiež dostali možnosť za veľkého záujmu médií odkomunikovať svoje politické posolstvá.

Túto možnosť využilo trochu lepšie KDH. Milan Majerský a Jozef Hajko zaujali najmä návrhom na zvýšenie dane z hazardných hier o desať percentuálnych bodov, teda na 37 percent.

Fico bol následne nútený s týmto návrhom polemizovať na svojej tlačovke, pričom bolo evidentné, že otázka na zvýšenie dane z hazardu ho prekvapila, a tak prenechal slovo ministrovi Kamenickému. Sám Kamenický potom priznal, že nad tým premýšľali, no vzhľadom na presun hazardu na internet to zatiaľ nie sú schopní zrealizovať.

To však nevyznelo príliš dobre, lebo Kamenický tým vlastne povedal, že radšej ako gamblerov zdaní rodiny, lebo je babrák, ktorý zdanenie gamblerov na rozdiel od rodín nedokáže zabezpečiť. Tu pripomeňme, že Slováci ročne prehazardujú šialených 21 miliárd eur, čo ukazuje, že z tohto segmentu možno v zásade bezbolestne vytiahnuť ešte nemálo finančných zdrojov.

Čo sa týka PS, ich tlačovka bola omnoho menej konštruktívna, keďže Šimečka sa ju snažil využiť najmä na útoky na Ficovu vládu. Ako nepodarený vtip od neho pritom pôsobila odpoveď na otázku týkajúcu sa ministerstva kultúry, kde povedal, že vláda by mala obmedziť neefektívne dotácie.

Hlavným posolstvom, ktoré sa snažil Šimečka voličom v súvislosti s konsolidačným balíčkom predať, bolo slovné spojenie „Ficova drahota“, čím sa predseda PS snažil povedať, že Fico „chce brať ľuďom peniaze“.

Tu sa však Šimečka chytil do vlastnej pasce, pretože tým pripomenul aj politiku svojej vlastnej strany. Veď sú to práve progresívci, kto cez EÚ pretláča nákladné programy a zdražovanie, ktoré sa týka peňaženiek nás všetkých. A to sú práve rôzne uletené zelené politiky a neefektívne granty na dúhové projekty.

Veď to je práve ich Green Deal, ktorý má zaťažiť uhlíkovou daňou naše domy a zvýšiť ceny pohonných hmôt o desať centov za liter. Je to ich tlak na elektromobilitu, pre ktorý si kupujeme drahšie autá. Je to ich tlak na zelené energie či zastavenie dovozu lacnej ropy a plynu z Ruska, ktoré predražujú ceny energií. A takto by sa dalo pokračovať ešte dlho.

Skrátka, Šimečka nám pripomenul, že progresívci nie sú voči socialistom veľkou alternatívou. Rozdiel je len v tom, že socialisti sú ochotní ťahať z nás peniaze pre utopický a neadresný trinásty dôchodok a progresívci zas pre utopické a neadresné zelené ciele.

To však nič nemení na tom, že konsolidačný balíček Fica bolí. Ako veľmi, to nám ukážu najbližšie prieskumy preferencií politických strán.