Pre vážne zmeny v trestnej legislatíve štátu sa očakáva, že Najvyšší súd bude niesť záťaž viacerých vážnych a spoločensky závažných káuz zo Špecializovaného trestného súdu. Cítite už tie zmeny a ste na to pripravený?
Na Najvyšší súd chodí agenda zo Špeciálneho súdu, to sú odvolacie veci, ale aj prípady z celého Slovenska. Sudcovia ju vybavujú priebežne.
Očakávate, že s novou trestnou legislatívou štátu príde väčší nával prípadov?
Je mi to skutočne veľmi ťažké hodnotiť. Ako predseda súdu sledujem veci, ktoré prichádzajú, ale nie som trestný sudca, takže netuším, či bude zvýšený nával alebo nápad prípadov.
Podľa novej legislatívy môžu obvinení podať na Najvyšší súd sťažnosť voči rozhodnutiu nižšieho súdu o obvinení. Zaznamenali ste zvýšený prísun podobnej agendy?
To je otázka na predsedu trestného kolégia. Ja som predseda súdu, ale som „civilista“, čiže tieto odborné otázky k trestným veciam neviem zodpovedať.
V poslednom čase ste viackrát upozornili na neprimeraný tlak vyvíjaný na vašich sudcov, ktorý, zdá sa, zrejme tak skoro nepoľaví, viaceré politicky exponované osoby si ešte zachraňujú krky. Ako potom na vaše praktické potreby reaguje koaličné prostredie? Napríklad pri rekonštrukcii súdu, nových budov, sťahovania...
Pokiaľ ide o rekonštrukciu, trvá to už dlhšie. Bohužiaľ sme mali to nešťastie, že sme sa v roku 2021 vysťahovali a spadli sme do situácie, keď sme priebežne rokovali s predchádzajúcou vládou, ktorá predčasne skončila, následne sme rokovali s úradníckou vládou, ktorá tu bola tiež len krátko. Aktuálne rokujeme už s treťou vládou a vždy začíname odznova. V súčasnosti máme sprístupnené peniaze z ministerstva financií na vypísanie architektonickej súťaže. Tá musí najprv prebehnúť a podľa úspešného projektu nastúpi realizačná časť. Na tom teraz pracujeme.
Posledné dva roky ste sa však opakovane ocitli v konflikte s premiérom, neobávate sa, že vám budú hádzať polená pod nohy?
Nemohol som sa predsa pred dvomi rokmi ocitnúť v konflikte s premiérom, keďže nová vláda nastúpila v novembri...
Mal som na mysli spor s ľuďmi z tejto vlády, ktorý sa začal už trestnými podaniami Pavla Gašpara a Mareka Paru voči vašim sudcom pre údajné marenie výkonu rozhodnutí Ústavného súdu a vy ste to vtedy označili za neprimeraný politický nátlak.
Nedávno v apríli minister Boris Susko k vám poslal štyroch úradníkov na „kontrolu“ systému prideľovania spisov. V oboch prípadoch však išlo o čiastočne objektívny problém, ktorý sa však obojstranne vyhrotil, s premiérom ste sa vzájomne označili za zbabelcov a spor sa stal súčasťou politického zápasu. Nemali by ste v takomto prípade hľadať skôr nepolitické vyjadrenia?
Samozrejme, keď čelíme útokom na Najvyšší súd a jeho predsedu, asi to nie je celkom v poriadku.
Minister tvrdil, že majú záujem o kontrolu prideľovania spisov. Podľa vás jeho zásah bol politicky účelový?
Ja som povedal a na tom trvám, že štátny orgán podľa ústavy môže robiť len to, čo mu ústava umožňuje. To platí pre ministra aj pre predsedu Najvyššieho súdu. My sme nenašli také zákonné ustanovenie, podľa ktorého môže minister spravodlivosti kontrolovať predsedu Najvyššieho súdu.
Miniser Susko sa hájil, že jeho rezort má právomoc nad dohľadom a kontrolou súdov.
To nie je pravda. Podľa zákona má minister takúto právomoc vo vzťahu ku krajským a okresným súdom, nie však vo vzťahu k Najvyššiemu súdu. Je potrebné si pozrieť zákon a ústavu vo veci výkonu súdnictva. Podľa ústavy sa výkon súdnictva vykonáva oddelene od iných štátnych mocí. To je jadro problému. Dnes sme s ministrom mali možnosť na obede sedieť vedľa seba. Budem len rád, ak sa nájde riešenie. Hľadám ho, ale len také, ktoré bude zákonné. Podobne, ako sa to riešilo v minulosti. Keď prišli sťažnosti na Najvyšší súd – a je jedno čoho sa to týka, či prideľovania spisov alebo aj niečoho iného – dohľad nad Najvyšším súdom vykonáva predseda súdu.
A to by prebehlo ako?
Nechcem nič iné, len aby mi pán minister tie sťažnosti postúpil. Zatiaľ vôbec nie je jasné, či nejaké sťažnosti existujú. Ja som ich nevidel. Ťažko môžem riešiť veci, keď mi tie sťažnosti nik neukáže.
Zjednodušene: koalícia mala podozrenie, že príliš veľa citlivých prípadov končí na stole sudcu Juraja Klimenta, a chce preskúmať, či nedošlo k obídeniu elektronickej podateľne.
Vy ste tie sťažnosti videli? Ja som ich nevidel. Zbytočne sa ma na to pýtate, keď som ich nevidel, nemôžem sa k nim vyjadriť.
Ako si teda vysvetľujete konanie pána ministra? Išlo o účelový krok, napríklad v snahe o prístup k spisom Najvyššieho súdu?
Vôbec neviem. On hovorí, že sú tu nejaké podozrenia. Ja mu na to, že ak sú sťažnosti, tak ja ako kompetentná osoba ich posúdim. Ukážte mi ich. On mi ich neukázal. Je to teda hypotetická a čudná situácia. Som ako predseda súdu jediný, kto je oprávnený riešiť tieto sťažnosti a ja ponúkam súčinnosť. My nič neskrývame. Veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce. Náhodné prideľovanie (elektronickou podateľňou, pozn. red.) nie je jediný postup, pretože sa veci prideľujú aj v súlade s rozvrhom práce a to sa deje. A ak sa to nedeje, bol by som rád, ak by mi niekto tie sťažnosti ukázal.
Z justičného a advokátskeho prostredia prenikajú mimo záznam celé legendy, ako sa údajne dá manipulovať systémom prideľovania spisov Corwin napríklad cez rozvrh práce.
O tom neviem nič. Systém sa dá preveriť. Pánovi ministrovi ponúkam, že ak viete, v ktorej veci je daná sťažnosť – to je prvý predpoklad, musíte mať konkrétnu spisovú značku – a následne v spolupráci s ministerstvom náš pracovník ide do systému, ktorý vám vyhodí správu, z ktorých senátov sa vyberalo. Musí sa vyberať aspoň z dvoch. Tak sa to robilo vždy, aj za mojej predchodkyne. Vtedy tam tiež bola polícia a neprišlo sa na nič nekalé. Preto nerozumiem, čo s tu okolo toho deje.
Veď práve. Podmienka je, že senáty musia byť na výber aspoň dva, čo nie je veľa. Tie manipulácie sa údajne dejú práve cez obmedzený počet sudcov či senátov, lebo sú tam dovolenky alebo dlhodobé liečenie, dá sa odhadnúť, medzi kým sa bude vyberať. A ak prípad pripadne niekomu „nesprávnemu“, žalobca prípad stiahne a skúsi to neskôr opäť...
Neviem, čo je to „nesprávne“. Musíte mať konkrétnu spisovú značku a preverí sa to. Bez toho ani len nevieme, či sa vlastne niekto sťažuje. Ťažko sa zodpovedá za Najvyšší súd, keď vám nikto nič nepovie. (Úsmev.) Takto sa to nedá robiť, že minister povie, že mu chodia nejaké sťažnosti.
Na rovinu: myslíte si teda, že minister mal záujem dostať sa k spisom Najvyššieho súdu?
Ja si nič nemyslím. Chcem len preveriť sťažnosti, ktoré mi prídu, čo je moja právomoc. Ničoho iného sa nedomáham.
Z vašich výrokov však vyplýva, že nejaké účelové úmysly naznačujete, keď nerozumiete krokom ministra.
(Úsmev.) Nedávajte mi do úst výroky, ktoré som nepovedal. Hovorím len to, že chcem vidieť sťažnosť, ktorú môžem preveriť.
Akým spôsobom sa teda ten spor zatiaľ posunul? Vravíte, že ste s ministrom dnes boli na obede...
Áno, dnes sme o tom spolu hovorili. Hľadáme riešenia. Budem prvý, kto bude rád, ak ho nájdeme. Riešenie treba nájsť. Ja nemôžem kontrolovať ministra, on nemôže kontrolovať mňa. Musíme sa teda dohodnúť. To je jediné riešenie.
Pri moci je aktuálne vláda, ktorá vznáša podozrenie, že za minulej vlády existovala na súdoch organizovaná skupina sudcov, prokurátorov a policajtov, ktorá likvidovala opozíciu. Ak sa dá dokázať, že sa s elektronickou podateľňou nemanipulovalo, nemali by sa tie spisy preveriť, aby sa s podobnými podozreniami raz a navždy skončilo?
Ja súhlasím. Ale stále sa točíme dookola. Musíme mať konkrétne sťažnosti a spisové značky. V minulosti s tým nebol žiaden problém. Bola súčinnosť oboch strán a obojstranne sa preveril report zo systému.
Vysvetlil vám minister, napríklad aj pri obede, prečo stále nedodal podklady, aby sa takýto kontrolný proces vôbec mohol začať?
Nie, nevysvetlil.
Na Najvyššom súde je momentálne prípad sťažnosti Vladimíra Pčolinského proti uzneseniu ŠTS, kde musia vaši sudcovia rozhodnúť o námietkach. Ide najmä o to, aby obhajoba dostala informácie o komplexných benefitoch spolupracujúcich obvinených, ktorí svedčili v jeho prípade. Ide o kľúčovú národnú kauzu, kde sa čaká na váš súd, na ŠTS sa dovtedy hromadne rušia pojednávania. Existuje na podobné prípady lehota, alebo v akom časovom horizonte plánuje súd rozhodnúť? (Rozhovor sa uskutočnil ešte pred včerajším neverejným zasadaním senátu Najvyššieho súdu, ktorý Pčolinského sťažnosť zamietol, pozn. red.)
Nie. Je to vecou riadiaceho predsedu senátu, do ktorého ja nemôžem zasahovať.
Existuje odhad, kedy by sme to rozhodnutie mohli očakávať?
To je otázka na riadiaceho predsedu senátu.
Vy ste bol dlhoročný sudca Európskeho súdu pre ľudské práva. Z rozhodnutí Štrasburgu nepriamo vyplýva, že benefity „kajúcnikov“ považuje Štrasburg za dôležité pri určovaní toho, aké sú ich motivácie pri svedectvách. Zdá sa, že rozhodnutie Najvyššieho súdu môže byť precedensom, ako sa s týmto aspektom vysporiadajú naše súdy. Dáva sa tomu vzhľadom na to veľká pozornosť?
Vo všeobecnosti existuje záväznosť judikatúry vyššieho súdu vo vzťahu k nižšiemu. Pokiaľ Najvyšší súd rozhodne, nižší súd je tým viazaný. Takže áno. Pokiaľ ide o judikatúru Štrasburgu ohľadne „kajúcnikov“, špeciálne Slovenská republika tam hrá kľúčovú rolu, keďže máme prípad Adamčo a podobne, kde sa sudca v Štrasburgu veľmi podrobne venoval tomu, ako treba narábať s kajúcnikmi. Malo by sa s nimi narábať opatrne a jeho svedectvo by nemalo byť jediným dôkazom, keďže môže mať z dohody benefity, z ktorých môže profitovať. Môže byť teda motivovaný, aby svedčil všelijako.
Nie je tam len prípad Adamčo, ale aj prípad Melnikov proti Rusku...
Je ich viac, nie sú to žiadne nové veci. Tá judikatúra tu je a malo by sa z nej vychádzať. Ak Štrasburg vyslovil porušenie nejakého práva, naše súdy by mali z toho vychádzať.
Posledné roky sme mali viaceré vážne prípady, ktoré zasahovali až do funkčnosti dôležitých inštitúcií, ktoré boli postavené práve na kajúcnikoch a ich svedectvách ako kľúčových kauzách. Na ich svedectvá sa zvyklo hľadieť ako na svätú pravdu. Ako ste na to hľadeli ako bývalý sudca ESĽP?
Ja sa môžem pridržiavať len ich judikatúry. Pokiaľ ide o vnútroštátne súdnictvo, ja nerobím s trestnými vecami. Keďže nie som trestný sudca, nedokážem plávať v týchto vodách, ktoré majú svoje špecifiká, ktoré sú mimo mojej odbornosti.
Ale keď sa tie prípady diali, mali ste vtedy na to svoj názor?
To predsa nemôžete odo mňa chcieť ako od predsedu súdu.
Pýtam sa na názor vás ako právneho odborníka.
To sa nedá.
Právna argumentácia rozhodnutia Najvyššieho súdu, na ktoré vyčkáva ŠTS v Banskej Bystrici, bude dôležitá aj v širšom meradle, ako je len tento prípad. Domáce súdy sa totiž v najbližšom čase musia vo veľkom vysporiadať s argumentami európskych súdov ohľadom dôveryhodnosti kajúcnikov, na ktorých špeciálna prokuratúra a NAKA nedávno postavila stratégiu vyšetrovania viacerých závažných prípadov...
To je naozaj otázka na predsedu trestného kolégia. Ak by som mal nejaký názor, je irelevantný z odborného hľadiska. Môj názor ako občana nie je nijako zaujímavý. Ja nemôžem nijako zasahovať do rozhodovania senátov, to by som sa dopustil trestného činu. Nezávislosť súdnictva spočíva v tom, že vec je pridelená senátu a iba oni o tom môžu rozhodovať. Ak by som sa vyjadril dopredu, ovplyvňujem ich rozhodnutie.
Otázka kajúcnikov a ich vplyvu na proces je aj otázka právnej filozofie, kde medzi odborníkmi prebieha nejaká debata, kde sa formuje právne myslenie. Predseda Najvyššieho súdu je súčasťou vrcholovej debaty. A táto otázka je veľmi závažná.
To by sme sa museli zhovárať vo všeobecnosti na nejakom teoretickom odbornom fóre. Popravde, neviem, kam smerujete, a myslím, že to nikam nevedie.
Mali sme tu obdobie, keď sa vo vážnych kauzách porušovali základy európskeho práva. Z mnohých vyjadrení off record vieme, že sudcovia si o tom mysleli svoje a boli pobúrení, ale až na výnimky, na ktoré sa potom pre to útočilo, mlčali. Ľudia tu sedeli vo väzbe, hoci voči nim neboli dôkazy, okrem svedectiev kajúcnikov, ktorí boli pritom sami zločincami. Dnes to využíva Robert Fico, ktorý sa nedávno stal vaším súperom a výsledok je, že aj Najvyšší súd je pod politickým tlakom...
Vôbec to nevidím tak, že Robert Fico je môj súper. Je to predseda exekutívy a ja som predstaviteľ súdnej moci, nie je medzi nami žiadna konkurencia.
Nedávno však medzi vami prebehol spor, ktorý by za normálnych okolností nemal nastať, ale nastal, a to aj preto, kam tieto veci nedávno zašli.
On ma vyzval, ja som urobil tlačovku a reagoval, a to je celé. K téme, na ktorú sa pýtate, existuje systém opravných prostriedkov. Ak niekto nie je spokojný s rozhodnutím, napríklad pre svedectvá kajúcnikov, môže sa obrátiť na tento opravný systém. To je správna metóda, ale nie aby sa k živým veciam vyjadrovala exekutíva, minister alebo ja. Je tu systém opravných prostriedkov. To je demokracia. Súd a opravné prostriedky, až to môže skončiť napríklad v Štrasburgu. Rozhodnutia súdu sú kritizovateľné, ale nie je správne, aby sa vopred ovplyvňovalo rozhodnutie súdu, teda aby sa počas konania vynášali nejaké názory.
A čo v prípade, ak je na opravné prostriedky neskoro, pretože pre tie čudné procesy, ktoré zasiahli do politickej sféry, nastal zničujúci politický súboj zasahujúci aj inštitúcie, ktoré mali zostať apolitické? A to aj preto, že sa tu tieto veci tri roky neriešili a sudcovské osobnosti tri roky mlčali...
Každý obžalovaný má advokáta, ktorý je znalý práva. Je to vec právneho zastúpenia. Neviem, ako by tu mohla nastať situácia, že je neskoro. Advokát môže využiť systém opravných prostriedkov.