Po mesiacoch neustáleho tlaku a drvivých, krvavých postupov ruské sily tlačia na viaceré opevnené pozície pozdĺž viac ako 160 kilometrov dlhého rozčleneného frontu vo východnej časti Doneckej oblasti. Strata ktorejkoľvek z týchto dôležitých obranných pozícií by pre Ukrajinu mohla výrazne zmeniť priebeh boja o kontrolu nad regiónom, po ktorom dlhodobo túži ruský prezident Vladimir Putin.
Napriek ohromujúcim stratám ruské sily organizujú obrnené útoky a vysielajú vlny pechoty, motocyklov a terénnych vozidiel, aby útočili na ukrajinské pozície z Časiv Jaru na severe až po južnú pevnosť Vuhledar, ktorej podľa ukrajinských vojakov a bojových záberov hrozí obkľúčenie.
Útokmi naprieč oblasťami posiatymi ich vlastnými mŕtvymi sa Rusi snažia obsadiť územie skôr, než im jeseň vezme lístie, ktoré využívajú ako krytie, a dažde zmenia úrodnú poľnohospodársku pôdu na močariská.
Aj keď sú obe armády vyčerpané, boje na východe sú podľa ukrajinských vojakov a západných predstaviteľov stále rovnako smrtiace ako kedykoľvek počas vojny.
Počas dvoch dní v minulom týždni ukrajinská armáda zaznamenala viac ako 200 stretov medzi oboma stranami, čo je najvyšší počet za posledné mesiace podľa skupiny analytikov DeepState, ktorá sa zaoberá mapovaním bojiska.
Na mieste neďaleko frontu, kde ošetrujú zranených vojakov, svedčil o intenzite bojov počas uplynulého víkendu neustály prílev zranených. Len za 24 hodín malé tímy zdravotníkov ošetrili viac ako 70 vojakov.
Seržantka Valeria, 23-ročná bojová zdravotníčka, odškrtávala zoznam úrazov, ktoré zranení utrpeli vrátane ťažkých poranení hlavy a popálenín pokrývajúcich viac ako 20 percent ich tela.
Keď sa bojovníci s krvavými očami zosunuli k stene a počúvali výkriky vojaka zraneného v bojoch v okolí Vuhledaru, povedala, že v jej povolaní sú výkriky pozitívnym znamením.
"Najdôležitejšie na človeku, ktorý kričí, je, že dýcha," povedala.
Seržantka Valeria, podobne ako ostatní vojaci, s ktorými sme robili rozhovory na fronte, požiadala, aby bola v súlade s vojenským protokolom identifikovaná len krstným menom alebo volacou značkou. Denník New York Times získal prístup k zdravotníkom a vojakom v zariadení pod podmienkou, že nebude zverejnená jeho poloha.
Zatiaľ čo doma zúria boje, prezident Volodymyr Zelenskyj je tento týždeň v Spojených štátoch na diplomatickej misii, ktorú označuje za rovnako naliehavú.
V stredu vystúpil na Valnom zhromaždení OSN a vo štvrtok sa mal stretnúť s prezidentom Bidenom, kde mal opäť požiadať o možnosť zasahovať hlbšie na ruskom území pomocou rakiet dodaných Západom. Bez toho bude podľa neho ťažšie ďalej viesť vojnu na území Ruska – čo je podľa neho jediný spôsob, ako možno Moskvu priviesť k rokovaciemu stolu.
Biden sa zdráhal schváliť takéto hlboké zásahy, pretože sa obával konfrontácie s Ruskom. V stredu Putin vyhlásil, že plánuje znížiť hranicu pre použitie jadrových zbraní jeho krajinou, čo je vystupňovanie úsilia Kremľa odradiť Spojené štáty od rozšírenia vojenskej pomoci Ukrajine.
Ukrajinskí vojaci, s ktorými sme sa tento mesiac rozprávali na východnej frontovej línii, hovorili o vyčerpaní a o tom, že keď sa podarí zabezpečiť jednu oblasť, hneď je ohrozená ďalšia. Územie, ktoré chránia, zvyšné neobsadené časti Donecka, je súčasťou regiónu Donbas, ktorý bol kedysi priemyselným srdcom Ukrajiny.
Napadnuté mestá a mestečká majú strategický význam z rôznych dôvodov vrátane ich využitia ako uzlov na presun vojakov a zásobovania a ich vyvýšenej polohy. Nie je jasné, aká silná je ďalšia obranná línia Ukrajiny mimo týchto miest.
Rusom sa však nepodarilo premeniť niektoré minulé pokroky na rýchle prielomy. Za každý získaný kilometer tiež platia vysokú cenu v podobe vojakov a vybavenia.
Ukrajinci už mesiace odolávajú Rusom pred zničeným mestom Časiv Jar na vrchole kopca, ale len 32 kilometrov južnejšie Rusi postupujú v krvavých mestských bojoch, ktoré teraz zúria v meste Toreck.
Južne od mesta Toreck ruský postup smerom k mestu Pokrovsk za posledných sedem mesiacov vytvoril výbežok hlboký približne 35 kilometrov a široký 24 kilometrov, ktorý komplikovane mení geometriu frontu.
Pokrovsk, ktorý je dôležitým železničným a cestným uzlom, je posledným veľkým mestom pred otvorenými rovinami vedúcimi do regiónu Dnepra, kde sa nachádza tretie najväčšie mesto na Ukrajine a ktorý má zásadný význam pre hospodárstvo krajiny.
Ukrajinskí vojaci zatiaľ zastavili priamy postup na Pokrovsk, ale Rusi sú blízko a opevňujú svoje pozície asi osem kilometrov východne.
Mesto je pod každodenným bombardovaním. Všetky diaľničné nadjazdy boli zničené, takže úrady vyzývajú 15-tisíc ľudí, ktorí zostali, aby použili kľukaté poľné cesty a odišli, kým môžu.
"Je to veľmi desivé," povedala v rozhovore na predmestí 34-ročná matka dvoch detí Kateryna Kandybko. Jej rodina má zbalené veci a je pripravená utiecť, ale zatiaľ vyčkáva. "Vôbec sa nám nechce odísť. Ale určite nechceme žiť pod ruskou vlajkou."
Na okolitej poľnohospodárskej pôde sa rozprestierajú nezožaté slnečnicové polia.
"Pozrite sa okolo seba," povedal Serhij, 45-ročný vodič nákladného auta, keď sa ponáhľal odviezť tisíce ošípaných z veľkej farmy, ktorá bola bombardovaná v pohraničnej oblasti. "Napriek tomu, že ide o vidiecku oblasť, nie sú tu žiadne vtáky, žiadne zvieratá – dokonca ani túlavé psy alebo mačky. Všetci sú vystresovaní, ľudia aj zvieratá." Požiadal, aby sa v záujme bezpečnosti jeho rodiny nepoužívalo jeho priezvisko.
Štyridsaťštyriročný nadrotmajster s volacou značkou Ženšen, ktorý velí delostreleckej jednotke 68. loveckej brigády chrániacej južné krídlo Pokrovska, povedal, že ukrajinské sily stabilizovali líniu, ale že boj zostáva "nočnou morou".
Ukázal na brokovnicu pri vchode do svojho bunkra, ktorá je podľa neho najlepšou obranou proti malým ruským útočným dronom, keď zlyhajú elektronické rušičky.
"Lietajú vo vlnách: Objaví sa jeden, o 15 až 20 minút neskôr ďalší," povedal.
Jeho malá skupina vojakov obsluhujúcich húfnicu sovietskej konštrukcie vychádza z bunkra len vtedy, keď majú cieľ, ktorý im pošlú operátori ich vlastných sledovacích dronov.
Ženšen sa obáva, že Pokrovsk je odsúdený na zánik, aj keď sa mu podarí udržať svoje línie.
"Zrovnajú to tam so zemou," povedal. "Videl som toľko zničených miest – je to zdrvujúce."
Oblasť priamo na juh od Pokrovska je v súčasnosti asi najnestabilnejšou časťou frontu. Z frontovej línie sa tam stáva čoraz členitejší oblúk, pretože Rusi tlačia Ukrajincov postupne na ústup.
Približne na polceste do Vuhledaru, 96 kilometrov južne, sa nad ďalším zničeným mestom, v ktorom kedysi žilo asi 20-tisíc ľudí, nečinne týčia vysoké komíny zničenej elektrárne v Kurachove. Čierny dym stúpajúci nad okolitými dedinami je však jasne viditeľný naprieč rovinatými pláňami a značí ruský postup.
Ukrajinská 46. mobilná letecká brigáda, ktorá je zodpovedná za časť obrany oblasti okolo Kurachova, uviedla vo verejnom vyhlásení, že na dvoch nedávnych útokoch sa zúčastnilo takmer 100 tankov, obrnených transportérov a bojových vozidiel pechoty.
Na ruské útoky reagovali smršťou ukrajinských dronov a delostreleckou paľbou a vojaci 46. brigády uviedli, že sa im podarilo odraziť oba útoky. Neočakávajú však, že by Rusi poľavili.
Aj vo Vuhledare – bývalom baníckom meste, ktoré sa nachádza na strategickej križovatke Doneckej a Záporožskej oblasti – Rusi postupujú zo severovýchodu a získavajú územie okolo mesta. Vojaci uviedli, že nedávno vyhnali Ukrajincov z dvoch baní, ktoré slúžili ako kľúčové základne, čím sa zvýšilo riziko, že mesto, ktoré bolo dejiskom niekoľkých najhorších ruských strát v tejto vojne, by teraz mohlo padnúť.
"Dodnes nedobyli Vuhledar," povedal Dmytro, 41-ročný nadporučík zo 72. mechanizovanej brigády, ktorá viedla obranu mesta dva roky bez prestávky. Má však obavy.
"Ak sa im podarí dostať sa cez bane," povedal, "obkľúčia Vuhledar." Zatiaľ, povedal, sa vojaci v meste "len držia".
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.