Načo treba orwellovské ministerstvo pravdy, keď fungujú občianske rady

Tamojšia vláda a mimovládne organizácie neustále organizujú nové občianske rady, v ktorých sa vypracúvajú „odporúčania“ pre politikov bez ústavnej legitimity. Príhodné je, že požiadavky politikom, ktoré údajne vypracovali náhodne vybraní občania, sa vždy zhodujú s ľavicovo-zelenou agendou vlády. Aké praktické.

„Občianska rada“ znie dobre. Občania sú vypočutí, ba dokonca sú požiadaní o radu. Čo môže byť demokratickejšie, najmä v straníckej demokracii Spolkovej republiky, v ktorej nie je najdôležitejšie, ktorý kandidát je zvolený v priamej voľbe, ale kto sa v prospech strany vypracoval natoľko, že získal sľubné miesto na kandidátke? Ten, kto väčšinu času trávi v prostredí svojej strany, pravdepodobne nebude príliš blízky občanom alebo voličom. Prečo teda neurobiť niekoľko zlepšení?

„Naša parlamentná demokracia potrebuje nové prístupy na posilnenie dôvery,“ povedala predsedníčka Bundestagu Bärbel Basová z SPD. Vidím. Takže dôvera utrpela. To je pravda. Napríklad ohováraním a ignorovaním strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), hoci jej každoročne významne rastie počet hlasov. Ale staré strany, ktorých politike AfD vďačí za svoje úspechy, radšej zostávajú vo svojom dôverne známom puchu.

Namiesto nepopulárnej strany tak budú existovať občianske rady, ktorých už bolo päť, bez toho, aby z nich vzišlo niečo nové alebo budujúce dôveru. Bude to teraz inak? Za poslednú občiansku radu vďačíme Bertelsmannovej nadácii v spolupráci s ministerstvom vnútra na tému: boj proti fake news a dezinformáciám.

Približne 424-tisíc účastníkov predložilo svoje návrhy a „občianska rada s viac ako 120 účastníkmi z celého Nemecka na základe týchto návrhov diskutovala o najdôležitejších bodoch a na základe informácií od odborníkov vypracovala odporúčania na zachádzanie s dezinformáciami“. Odporúčania, ktoré boli teraz zverejnené, obsahujú 28 konkrétnych opatrení a sú určené politikom, médiám, vzdelávacím inštitúciám, podnikom a občianskej spoločnosti.

V rámci boja proti dezinformáciám teraz občianska rada okrem iného odporúča vytvoriť „kontaktné miesto pre nahlasovanie, kontrolu a opravu dezinformácií, ktoré by malo mať aj poradnú funkciu pre občanov a novinárov“. Ale aj kontrolu príspevkov na sociálnych sieťach vybranými novinármi. Tých istých novinárov, o ktorých vieme, že tiež radi zverejnia nejakú tú dezinformáciu alebo fake news? Načo treba orwellovské ministerstvo pravdy, keď máme občiansku radu, ktorá navrhuje, aby sa „dezinformácie“ v budúcnosti považovali za trestný čin? Mimochodom, v ruštine sa rada volá „soviet“.

Tento zámer sa konkretizuje v návrhoch, napríklad aby príspevky na sociálnych sieťach pred zverejnením kontrolovala umelá inteligencia. Stroj cenzurujúci ľudí? Mali by sa svojprávni občania naozaj nechať znesvojprávniť umelou inteligenciou? Nie je to azda dokonca útok na slobodu prejavu? 

Občianska rada nie je volená občanmi, rovnako ako „odborníci“, ktorí vybraným občanom radia a informujú. Ešte horší je návrh občianskej rady, aby portál „Correctiv“, kde sa to hemží falošnými správami a je financovaný z peňazí daňových poplatníkov, pomáhal určovať „dezinformácie“. Z capa urobiť záhradníka. „Mediálny dom“ Correctiv sa preslávil odhalením stretnutia pravičiarov v Postupime ohľadom údajného „vysídlenia“ miliónov Nemcov a už dávno bol usvedčený zo šírenia falošných správ.

Je zrejmé, že organizovanie takýchto občianskych rád slúži len na to, aby si občan myslel, že je nejakým spôsobom dôležitý. To sa nazýva inštrumentalizácia. Občianska rada je v podstate priznaním, že 16 krajinských parlamentov a spolkový parlament, ktorých členovia majú „zastupovať“ občanov v nemeckej zastupiteľskej demokracii, už v skutočnosti nedokážu vytvoriť dôveru.

Výzva na referendum o dôležitých otázkach by bola úprimnejšia, keby chceli nechať spolurozhodovať občanov. Ale chce tu naozaj niekto vedieť, čo si väčšina Nemcov myslí napríklad o nelegálnej migrácii?

Je príznačné, ako Zelení uvažujú o koncepcii občianskych rád. Napríklad podpredseda frakcie Strany zelených Konstantin von Notz v tweete na X otvorene vyzval štát, aby chránil „používateľov, verejné diskurzy a demokratické rozhodovacie procesy (…), najmä v súvislosti s voľbami. (…) Regulácia je každodenným príkazom. (…) Tvárou v tvár zlovestným spojenectvám a vážnym hrozbám zo strany tých, ktorí opovrhujú demokraciou zvnútra i zvonka, musí naša demokracia dokázať svoju odolnosť aj v tejto oblasti.“ 

„Naša“ demokracia? Vážený pán Notz, „naša“ demokracia nie je „vaša“ demokracia. „Vaša“ demokracia chce očividne obmedziť našu demokraciu. To je arogancia. Štát má dohliadnuť, aby bolo zvolené „to správne“? Dohliadaná demokracia? To máte na mysli?

Zdá sa, že zelení majú vo svojej DNA stále politické sklony svojich zakladateľov, ktorí kedysi obdivovali autoritárske systémy, než prenikli do Strany zelených, maoistov, stalinistov, obdivovateľov Pol Pota alebo reálnych socialistov. Medzitým je zelený plášť len handrou veľkosti vreckovky, autoritárske jadro sa zo strany otvorene derie von. Už dávno prestali byť stranou ochrany prírody, zvierat či dokonca mieru. A už vôbec im nejde o slobodu občanov, najmä nie o ich slobodu názoru. Keď volajú po „občianskych radách“ na oživenie demokracie, všimnete si zámer a ste podráždení. Veľmi to pripomína starý podvod zelených, ktorí využívajú zadné dvierka na získanie legitimity, ktorú nemôžu dosiahnuť v riadnych voľbách.

Samozrejme, je pravda, že na mnohých sociálnych sieťach na internete sa šíri veľa nezmyslov. Nemenej šokujúce však je, že fake news prednostne šíri vláda. Napríklad príbeh o „vakcíne bez vedľajších účinkov“ v období výskytu koronavírusu alebo o tom, že očkovaní ľudia už nemôžu infikovať ostatných.

Bláznivá predstava, že sa „klimatické zmeny“ dajú zastaviť. Ešte bláznivejšia myšlienka, že za katastrofálne ohrievanie planéty môže rastlinná živina CO₂, a preto ju treba „obmedziť“. Vtip s prevodom certifikátov CO₂ do Číny na úkor nemeckých daňových poplatníkov v rámci rozvojovej pomoci na „klimaticky priaznivé“ projekty, z ktorých sa v obrovskom škandále vykľul len prázdny kurník kdesi uprostred stepi: Podozrivých je 45 projektov, v ktorých ide o miliardy eur. Podvod, ktorý kryje ministerstvo životného prostredia pod vedením Steffi Lemkeovej zo Strany zelených.

A potom sú tu cyklotrasy v Peru, ktoré sú tiež financované miliardami eur z prostriedkov nemeckých daňových poplatníkov. Miliardy, ktoré ministerstvo rozvoja vypláca najrôznejším krajinám, aby ich presvedčilo o zelenej ceste k šťastiu, zatiaľ čo nemecká infraštruktúra padá na kolená, ako to v súčasnosti opäť vidíme pri zrútení mosta v Drážďanoch.

Dobre. A kde sú pozitíva? V Holandsku sa Strana za slobodu Geerta Wildersa, ktorá bola roky bojkotovaná, úspešne začlenila do vlády. Teraz vláda ohlasuje drastické opatrenia v azylovej politike. To by sme mohli mať aj my. Pád Zelených je však blízko, ako sme nedávno videli v krajinských voľbách v Brandenbursku a ďalších východných spolkových krajinách. Nepomôžu ani „občianske rady“.