Infantilizácia

Je známym faktom, že pre súčasnú spoločnosť je charakteristický kult mladosti. Ľudia sú emocionálne nevyzretejší, čo sa prejavuje napríklad v tom, že odmietajú dospieť. Teda brať na seba dlhodobé záväzky, vstupovať do manželstva, zakladať si rodiny, mať deti. Radšej si užívajú, cestujú, chodia do fitka, míňajú peniaze na najnovšie ajfóny, ktoré nepotrebujú, alebo sa venujú iným koníčkom a neustále rozoberajú svoje pocity a vnútorné prežívanie.

Výsledkom sú neraz tridsať, štyridsať, či päťdesiatroční mentálni tínedžeri, ktorí žijú viac na sociálnych sieťach ako v realite života. Spoločnosť to pozná pod pojmami syndróm Petra Pana či odložená dospelosť.

Spor o nálepky nebol ničím iným ako ukážkou toho, že celospoločenská infantilizácia sa nevyhýba ani politike. Veď má kontúry hádky pubertiakov zo strednej školy.

Ak by sme ho preniesli do stredoškolského prostredia vyzeralo by to nasledovne: predseda triedy Andrej si všimol, že triedna rebelka Lucia opäť porušovala školský poriadok. Snažil sa jej dohovoriť, no keďže Lucia je rebelka, dohovoriť si nedala a namiesto toho Andreja, ktorý nemá najdlhšiu zápalnú šnúru, provokovala až dovtedy, kým ten nestratil trpezlivosť.

Provokatérka Lucia sa následne začala s kamarátom Martinom všetkým na Andreja sťažovať, celý problém nafúkla a so slzami v očiach rozširuje, že spor nie je o nálepkách, ale o tom, že Andrej ju nemá rád a že ona navyše pre to nemohla ísť za svojou blízkou, ktorej bolo v škole zle.

Do toho celého vystúpil Andrejov kamarát Rudo, ktorý má ešte kratšiu zápalnú šnúru ako Andrej a ktorý začal Luciu ohovárať, pričom jej pred všetkými povedal, že je suka.

Na to sa do hádky zapojili Luciine spolužiačky, ktoré Rudov slovník vytočil, a tak na neho kričia, že je chrapúň a má sa ospravedlniť. No a v snahe zachovať sa k Lucii empaticky preberajú jej verziu o tom, že Rudo s Andrejom to všetko spravili preto, že ju nemajú radi za to, aká je.

Ak by sa to riešilo na strednej škole, triedna učiteľka by si študentov zavolala, snažila by sa schladiť horúce hlavy a dať afére racionálnu podobu. A to tým, že by sa vrátila k podstate sporu, ktorou boli nálepky a ich vzťah k školskému poriadku.

Rudovi by sa preto snažila dohovoriť, aby sa ospravedlnil a nabudúce ľudí neurážal, lebo tak neukazuje, aký je kamarát, ale aký je buran. Lucii by sa zas snažila dohovoriť, aby zbytočne neprovokovala a veci nenafukovala, lebo tým vyrába z komára somára. No a Andrejovi by uznala, že mal v podstate pravdu a poprosila by ho, aby mal nabudúce v takýchto veciach viac trpezlivosti.

Náš problém je, že toto nie je jedna z milióna podobných afér zo strednej školy, ktorú by ukončil emočne zrelý učiteľ, ale politická realita dnešných dní, kde tému okrem študentky Lucie nafukujú aj médiá, ktoré sa v niektorých prípadoch správajú ako kamaráti zo školského časopisu.

A tak nám nezostáva nič iné, len dúfať, že tento infantilný spor sa čo najskôr skončí.