Je známym faktom, že pre súčasnú spoločnosť je charakteristický kult mladosti. Ľudia sú emocionálne nevyzretejší, čo sa prejavuje napríklad v tom, že odmietajú dospieť. Teda brať na seba dlhodobé záväzky, vstupovať do manželstva, zakladať si rodiny, mať deti. Radšej si užívajú, cestujú, chodia do fitka, míňajú peniaze na najnovšie ajfóny, ktoré nepotrebujú, alebo sa venujú iným koníčkom a neustále rozoberajú svoje pocity a vnútorné prežívanie.
Výsledkom sú neraz tridsať, štyridsať, či päťdesiatroční mentálni tínedžeri, ktorí žijú viac na sociálnych sieťach ako v realite života. Spoločnosť to pozná pod pojmami syndróm Petra Pana či odložená dospelosť.
Spor o nálepky nebol ničím iným ako ukážkou toho, že celospoločenská infantilizácia sa nevyhýba ani politike. Veď má kontúry hádky pubertiakov zo strednej školy.
Ak by sme ho preniesli do stredoškolského prostredia vyzeralo by to nasledovne: predseda triedy Andrej si všimol, že triedna rebelka Lucia opäť porušovala školský poriadok. Snažil sa jej dohovoriť, no keďže Lucia je rebelka, dohovoriť si nedala a namiesto toho Andreja, ktorý nemá najdlhšiu zápalnú šnúru, provokovala až dovtedy, kým ten nestratil trpezlivosť.
