Poslanci 26. septembra schválili v prvom čítaní konsolidačný balíček a v utorok pokračujú diskusiou v druhom čítaní. Rokujú o ňom v skrátenom legislatívnom konaní, hlasovanie sa očakáva vo štvrtok (3. októbra).
Proti takejto forme šetrenia sa búria lekári aj zdravotné sestry. Prekáža im, že balíček spomalí valorizáciu platov sestier. Vláda tým podľa nich poruší bod z memoranda, ktoré s lekármi na jeseň 2022 podpísala vláda Eduarda Hegera.
Predsedovia odborov oboch povolaní preto začali zbierať výpovede z nadčasov. Tie môžu pracovníci nad 50 rokov skončiť zo dňa na deň.
Ak by k tomu došlo, v trinástich najväčších štátnych a fakultných nemocniciach by sa zastavilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pre nedostatok zamestnancov by sa nedali zložiť pracovné zmeny. Vo veku nad 50 rokov je u nás totiž polovica lekárov a aj zdravotných sestier.

Nepretržitá prevádzka funguje len vďaka ich ochote robiť nadčasy – často v stovkách hodín.
Napríklad neonatologička Vanda Chovanová z Detskej fakultnej nemocnice Košice na sociálnej sieti uviedla, že v tomto roku odrobila už 1 072 hodín nadčasov. „Keď to podelím týždňami, môj priemerný týždeň má nielenže bežných 40 hodín, ani zamestnávateľom nariadených 48, dokonca ani z vlastnej vôle nad rámec zákonníka práce a ním maximálne povolených 56, ale 68 hodín. A ani nesnívam o dvoch voľných dňoch po sebe cez týždeň, ktoré ten istý zákonník nariaďuje. Ten koniec-koncov nikdy v zdravotníctve neplatil,“ ilustruje Chovanová.
Šéfka sesterských odborov Monika Kavecká v rozhovore pre Štandard povedala, že v Bratislave, kde chýba najviac zdravotných sestier, odrobí zamestnankyňa aj 60 hodín nadčasov len za jeden mesiac. „Sestry nie sú v zamestnaní navyše, lebo si chcú privyrobiť, ony nemajú na výber,“ hovorí Kavecká.
Za päť dní sa k iniciatíve pridalo viac lekárov, než ich pred dvomi rokmi podalo výpovede. „K dnešnému dňu (30. 9.) máme 2 635 výpovedí z nadčasov z 24 nemocníc,“ poznamenal šéf lekárskych odborov Peter Visolajský. Napríklad v banskobystrickej nemocnici odmieta robiť nadčasy 296 lekárov, v košickej 300, v trnavskej 170, v prešovskej 200.
Sestry zatiaľ neuviedli, koľko ich vypovedalo nadčasy, ale na pondelňajšej tlačovej konferencii ozrejmili, že predmetné tlačivo sa dá stiahnuť na ich facebookovej stránke a apelovali na zdravotníčky, aby týmto krokom zvýšili tlak na vládu.
Kavecká: Nepristúpime na znižovanie platov
Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer) pre Štandard konštatoval, že nespokojnosti zdravotníkov rozumie. Mrzí ho, že sa s nimi nikto nestretol ešte pred ohlásenými zmenami.
„Pri pozmeňovákoch, ktoré pôjdu cez finančný výbor, sa nám nakoniec podarilo vyrokovať pre sestry a nižší zdravotnícky personál vyššie zvýšenie, ako sa schválilo v prvom čítaní,“ prezrádza Baláž. Konkrétne čísla však odmietol vopred určiť.
Zdravotné sestry však nie sú ochotné pristúpiť na akékoľvek znižovanie platov. Ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (Smer) odporúčajú, aby si doštudoval podrobnosti o platoch sestier a prestal zavádzať verejnosť.
„Ako môže byť 1 304 eur v hrubom ako nástupný plat motivačných pre niekoho, kto sa má starať o životy a zdravie ľudí? Sestra s 30-ročnou praxou dosiahne plat v tejto pozícii 1 890 eur. Je neakceptovateľné, že minister financií prezentuje verejnosti údaje, ktoré nekorešpondujú s realitou, a namiesto toho uvádza len nárokovateľnú zložku mzdy podľa Zákonníka práce, ktorú majú aj iné povolania. Vláda týmto cielene zavádza verejnosť, aby si pred ňou obhájila šetrenie na zdravotníkoch,“ domnieva sa Kavecká.
Ku konkrétnym koeficientom minimálnej mzdy, ktoré by pre nich boli prijateľné, sa sestry odmietli vyjadriť. Takéto politické diskusie označili za „hanbu“.

Predstaviť si to nevedia ani lekárski odborári. „Aký kompromis? Ak niekto povie, že nám dá dve facky, máme sa s ním dohodnúť len na jednej?“ rozhorčene sa pýta lekár Miroslav Mendel.
Dňom schválenia zákona o konsolidácii zároveň lekárski odborári začínajú zber výpovedí, hoci ich sa spomalenie valorizácie nedotkne. Keď pred dvomi rokmi podali hromadné výpovede, zvýšenie platu si dali aj do pracovných zmlúv, o ktoré by týmto krokom prišli. „Chceme tým ukázať, že nám nejde o výplaty, nejde nám o mzdy,“ zdôraznil Visolajský.
Sestry výpovede zo zamestnania nechystajú, lebo niektoré čerpajú stabilizačný príspevok, ktorý im neumožňuje odísť zo zamestnania. Navyše, 10 480 z nich môže od 1. januára odísť buď do predčasného alebo starobného dôchodku.
Sociálny zmier?
Premiér Robert Fico (Smer) na aprílovom kontrolnom dni u ministerky apeloval na Dolinkovú, aby nepodcenila rozhovory s lekármi, zdravotníckym personálom a odborármi, inak nezavládne sociálny zmier. „Jediná cesta je cesta veľmi náročného trpezlivého dialógu,“ povedal vtedy Fico na brífingu.
Aktuálne však so sestrami ani lekármi nekomunikuje, na žiadosť o stretnutie nereagovali ani predstavitelia zvyšných dvoch koaličných strán Hlas a SNS a ani prezident Peter Pellegrini.
„Na sociálny dialóg potrebujete druhú stranu a na tej je ignorácia. Keď sa s nami premiér nestretol, alebo nechce stretnúť, chceme mu aspoň cez médiá dokázať, kde sa dá v zdravotníctve budúci rok ušetriť 308 miliónov eur,“ vytkol politikom Visolajský.
Ako príklady takejto výraznej úspory uviedol centrálny nákup liekov, zníženie cien zobrazovacích vyšetrení (CT, MR) na úroveň okolitých štátov, zastavenie prepoisťovacích kampaní či zákonné stanovenie zdravotným poisťovniam, aby museli za hospitalizácie platiť nemocniciam rovnakú a primeranú cenu.
Na grafe Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ilustroval, že oproti Českej republike nedávame viac na ústavnú zdravotnú starostlivosť, ale viac platíme dodávateľom liekov či firmám prevádzkujúcim laboratórne vyšetrenia. „Keby ministerstvo zdravotníctva robilo svoju prácu, tento rok mohlo ušetriť v zdravotníctve 241 miliónov eur,“ uzavrel Visolajský.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) sa k nespokojnosti zdravotníkov nevyjadruje. Na stredajšom rokovaní sa má vláda zaoberať jej materiálom k ozdravným opatreniam.