Vykázanie poslankyne Lucie Plavákovej z rokovacej sály pre nálepky na notebooku bude mať niekoľko následkov. Pre hanlivé označenie zo strany Rudolfa Huliaka podniká právne kroky na ochranu svojich práv. Paradoxné je, že slová, ktoré najviac pobúrili verejnosť, nebudú mať vážny dopad na poslanca, ale pravdepodobne zmenia rokovací poriadok.
Okrem ústavnej sťažnosti poslankyňa Progresívneho Slovenska avizuje aj trestné oznámenie a civilnú žalobu na poslanca Huliaka za to, že ju verejne urazil vulgarizmom. Huliaka bude pre jeho výroky prešetrovať aj mandátový a imunitný výbor, čo potvrdil podpredseda NR SR poverený jeho vedením, Peter Žiga.
Rudolf Huliak sa bráni tým, že výraz „suka“, ktorým označil poslankyňu Plavákovú, nie je v slovníkoch klasifikovaný ako vulgárny, a podľa jeho názoru ide o bežný výraz zo živočíšnej ríše, ku ktorej má ako poľovník blízko. Týmto výrazom reagoval na vyjadrenie Plavákovej, že nenarodené dieťa si nezaslúži žiť podľa Trestného zákona.
Trestné oznámenie zrejme neobstojí
V prípade trestného oznámenia voči poslancovi Huliakovi prichádza do úvahy trestný čin ohovárania. Toho sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.
Polícia by však trestné oznámenie s najväčšou pravdepodobnosťou odmietla. Nie len z dôvodu rozsiahlej vnútroštátnej a európskej judikatúry, podľa ktorej musí poslanec ako verejne činná osoba zniesť aj tvrdšie výroky. Medzi ne patria napríklad označenia „idiot“ či „nebezpečný nacista“, ktoré sú v zmysle rozhodnutia ESĽP vo veci Oberschlick vs Rakúsko prípustné z hľadiska slobody prejavu.
Huliak totiž vyslovil nadávku na pôde Národnej rady a vo funkcii poslanca. Ústava SR v danom prípade garantuje imunitu pred trestným stíhaním. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade SR alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Takúto ochranu ešte stále garantuje Ústava SR, hoci poslanecká imunita prešla mnohými zúženiami.
Právnik Tomáš Kamenec zdieľa názor, že výroková imunita poslancov sa vzťahuje iba na plénum Národnej Rady a jej orgány, a preto nechráni Huliakove vyjadrenie. Svoju tlačovú konferenciu, v ktorej osočil poslankyňu Plavákovu, totiž urobil na chodbe parlamentu.
V odbornej obci sa však môže viesť polemika o tom, či sa daná imunita vzťahuje iba na výroky v pléne Národnej rady a jej orgánoch, alebo platí extenzívny výklad na priestory Národnej rady ako celku, keďže Ústava používa iba pojem Národná rada.
Poslanec však podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady, a to vo forme konania pred mandátovým a imunitným výborom. Rokovací poriadok umožňuje disciplinárne konanie okrem iných porušení aj v prípade výrokov prednesených v Národnej rade alebo v jej orgáne pri výkone funkcie poslanca.
Ak návrh o uložení disciplinárneho opatrenia získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov výboru, Huliak môže byť za svoj prejav potrestaný pokutou vo výške tisíc eur. Pri výške poslaneckého platu spolu s jeho benefitmi takýto trest rozhodne nepôsobí nijak odstrašujúco.
Huliaka chce prešetrovať na pôde mandátového a imunitného výboru aj poslankyňa Kolíková za jeho výroky o tom, že údajne zavraždila generála Lučanského v base. Navrhuje výboru, aby Huliakovi odporučil odstúpenie z Národnej rady.
Výbor skutočne môže odporučiť Národnej rade, aby poslancovi navrhla vzdať sa funkcie poslanca, ak zistí, že závažným spôsobom porušil poslanecký sľub alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca. Odporúčací charakter tejto sankcie má však rovnakú hodnotu, ako keď to odporučí akýkoľvek iný poslanec. Teda žiadnu.
Súdna prax stojí proti Plavákovej aj v civilnej žalobe
Poslankyňa Plaváková je okrem trestného oznámenia rozhodnutá podať aj civilnú žalobu na ochranu osobnosti. V nej bude zrejme žiadať odškodné za ujmu spôsobenú zo strany poslanca SNS, pričom hovorí o „hrubom a ponižujúcom správaní, aké predviedol poslanec“. Podľa jej názoru mnohé ženy na Slovensku zažívajú rôzne formy ponižovania, urážok a násilia, a konanie poslanca Huliaka povzbudzuje ďalších mužov, aby sa správali obdobne.
Obdobné prípady ochrany osobnosti v ktorých vystupujú poslanci, posudzujú súdy pravidelne. Aktuálnym je súdny spor poslanca Blahu s predsedom Demokratov Jaroslavom Naďom, v ktorom Blaha označil Naďa za vlastizradcu. Súd pri predbežnom posúdení veci vyjadril názor, že poslanec musí strpieť väčšiu mieru útokov na svoju osobu, čím len nasledoval doterajšiu zaužívanú súdnu prax.
Výraznú výnimku tvorí rozhodnutie Krajského súdu pod sp.zn. 9Co/95/2021 vo veci ochrany osobnosti. V danom spore poslanec SaS Baránik označil sudkyňu Pružinec Eren za „najväčšiu korupčníčku", a za tento výrok mu súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 70-tisíc eur.
Tento spor je iný v tom, že hoci aj sudca je verejne činná osoba, posudzujú sa u neho odlišné pravidlá ochrany osobnosti ako pri politikoch práve z dôvodu jeho funkcie a rozhodovania v súdnych sporoch. Navyše v tomto prípade poslanec Baránik iba verejne klamal a nevedel preukázať svoje tvrdenia o korupcii.
Pri spore dvoch politikov zrejme súd žalobu zamietne, keďže okrem povinnosti strpieť aj hanlivé výroky bude zo strany Plavákovej pomerne náročné preukázať spôsobenú ujmu a jej vzájomnú súvislosť s výrokom Huliaka. Nebudú stačiť argumenty o nenávisti či pribúdajúcich útokoch a vyhrážkach, ktoré dostáva, ale bude musieť dokázať, že priamo súvisia s vulgarizmom poslanca SNS.
Ústavná sťažnosť ako rozhodujúci zásah do práv
Najzásadnejší význam bude mať ústavná sťažnosť, ktorú sa poslankyňa PS rozhodla podať. Nie pre Huliaka, ale pre rokovací poriadok ako taký. Plaváková uviedla, že na Ústavnom súde SR podá sťažnosť pre porušenie jej práv diskriminačným obmedzovaním výkonu mandátu a slobody prejavu.
K slobode prejavu poslancov NR SR ako aj k hraniciam parlamentnej autonómie sa Ústavný súd široko vyjadril vo svojom náleze pod sp. zn. PL. ÚS 6/2017. Právo poslancov vystúpiť v parlamentnej rozprave je realizáciou ich mocenského oprávnenia ako členov štátneho orgánu vykonávajúcich mandát, a je chránené čl. 78 ods. 2 Ústavy SR, a nie realizáciou ich občianskeho práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 Ústavy.
Nejde teda o slobodu prejavu, akú má garantovanú každý občan, ale ide o špecifický typ prejavu poslanca v Národnej rade, ktorý podlieha ďalším konkrétnym obmedzeniam. Rokovací poriadok pritom predstavuje súbor pravidiel, ktorý upravuje ďalšie postupy pri vystupovaní poslancov.
Práve účelom rokovacieho poriadku Národnej rady je ustanovenie pravidiel pre riadny výkon ústavných právomocí parlamentu. Existencia takýchto pravidiel preto nie je popretím slobodného výkonu poslaneckého mandátu, práve naopak, tieto pravidlá umožňujú jeho riadny výkon predvídateľným spôsobom.
Samoregulácia parlamentných procedúr v rokovacom poriadku je prejavom autonómie Národnej rady, ktorá je nevyhnutná, pretože Ústava SR spravidla ustanovuje pravidlá legislatívneho procesu v parlamente iba všeobecne a zvyčajne predpokladá prijatie podrobnejších pravidiel rokovania parlamentu v rokovacích poriadkoch.
Ak by však došlo k zmene vnútorných pravidiel parlamentu, ktoré by obmedzovali slobodný výkon mandátu v intenzite narúšajúcej jeho podstatu a zmysel, bol by namieste ochranný zásah nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti – Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Rozhodnutie súdu môže zmeniť rokovací poriadok
Práve v tomto bode môže dôjsť k situácii, keď Ústavný súd bude posudzovať vykázanie poslankyne z diskriminačného hľadiska. Ak by prišiel k záveru, že vykázanie Plavákovej z rokovacej sály pre nálepky zasahuje do jej práva na slobodný výkon mandátu, mohol by daný postup podľa rokovacieho poriadku označiť ako protiústavný.
To by potom nevyhnutne znamenalo aj zmenu rokovacieho poriadku tak, aby sa zamedzilo opätovnému zásahu do ústavných práv poslancov pre z pohľadu Ústavy SR menej závažné porušenia rokovacieho poriadku.
Uvedené by znamenalo buď odlišný výklad na nazeranie slovného spojenia „iné obdobné vizuálne zobrazenia“ pod ktorým sú momentálne zaradené nálepky, alebo by muselo byť preformulované konkrétne ustanovenie zakazujúce ich vnášanie do rokovacej sály.
Rozhodnutie Ústavného súdu bude mať významný dopad na tento zákon upravujúci pravidlá rokovania a činnosti Národnej rady a jej výborov za predpokladu, že ústavná sťažnosť poslankyne Plavákovej nebude odmietnutá. Veľkú rolu bude hrať jej odôvodnenie, teda z akej roviny bude zásah do svojich práv posudzovať a namietať poslankyňa.
Spor o nálepky ukazuje nielen prízemné hádky a neprístojné správanie zástupcov občanov, ktorému sa prikladá často monumentálny význam na úkor iných, na prvý pohľad menej dôležitých vecí, ktoré sú však spôsobilé docieliť zmenu zákona.
Aj v tomto prípade by sa skôr ako slovné urážky mali v súdnych konaniach riešiť podstatné záležitosti, a zásady slušného správania by mali byť automaticky povinnou výbavou volených zástupcov ľudu. Ústavná sťažnosť na druhú stranu môže dosiahnuť významné rozhodnutie, ako nazerať na výkon poslanca.
Hoci je tragické, že parlamentnú kultúru a jej pravidlá bude musieť riešiť najvyšší orgán ústavnosti v krajine, takáto cesta vytýčenia mantinelov je vhodnejšia, ako ponechať status quo a otvorené dvere pre nové incidenty.