Daňový bonus na deti sa od januára zníži. Štát odstrihol rodičov vysokoškolákov

Daňový bonus na deti bol zavedený v roku 2004 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Počiatočná výška bola 400 slovenských korún, teda približne 13,32 eura. O dva roky neskôr suma poskočila na necelých 18 eur a v roku 2009 túto sumu o 43 centov prekročila. To už sa z opozičných radov k vedeniu krajiny prepracoval Robert Fico.

Koncom jeho prvej vlády v roku 2010 si rodičia na deti vedeli po splnení podmienok uplatniť na jedno dieťa mesačne 20 eur. Osem nasledujúcich rokov sa suma takmer nemenila, tesne pred pandémiou bol nárok na sumu, ktorá 20 eur prevyšovala, len o 56 centov.

Výraznejšie prilepšenia niektorí daňovníci pocítili v roku 2019, keď sa bonus pre deti do veku 6 rokov od apríla zdvojnásobil na 44,34 eura. Ostatní rodičia si siahli mesačne pri jednom dieťati na 22,17 eura. O rok neskôr bol rozdiel minimálny, v oboch prípadoch sumy poskočili len zanedbateľne – na 22,72 a 45,44 eura a v roku 2021 ste na jedno dieťa nad 6 rokov mali nárok na 23,57 eura, museli ste však splniť niekoľko podmienok.

Úľava poskočila takmer o stovku

Pred dvomi rokmi sa aj rodičia starších detí dočkali vyššej sumy, nie však všetci. Kým sa suma 43,60 eura mesačne na deti od 6 do 15 rokov už blížila k 47,14 eura, ktorú si vedeli uplatniť rodičia mladších detí, na dieťa nad 15 rokov to stále bolo 23,57 eura. Tieto pravidlá však platili len do konca júna.

Od júla 2022 sa na základe prijatých zmien potrápili aj mzdové účtovníčky, keď sa suma na dieťa do 15 rokov zvýšila na 70 eur a nad túto vekovú hranicu vznikol nárok na 40 eur. Tu však už figurovalo aj ustanovenie percenta z polovice základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa počtu detí v rozmedzí od 20 (pri jednom dieťati) do 55 percent (šesť a viac detí).

Ako tomu bolo vlani po zavedení známej Matovičovej dvestovky, už väčšina zarábajúcich rodičov vie, tento model je totiž v platnosti aj teraz. Na deti do 18 rokov bol bonus zvýšený na 140 eur mesačne, čo spolu so zvýšenými prídavkami na deti predstavuje spomínaných 200 eur od štátu.

Na deti nad 18 rokov je to suma 50 eur mesačne. Kritizovanou podmienkou získania plného bonusu však bolo naviazanie na výšku príjmov rodiča. Štandard sa tejto téme viackrát venoval v súvislosti s tým, aký najnižší príjem musí mať zamestnanec, aby si na plný bonus siahol. Príjmovo ešte náročnejšie to podľa prepočtov exministra práce Jozefa Mihála vychádza u živnostníkov.

Opomenúť nemôžeme ani to, že od roku 2025 sa v rámci daňového bonusu rátalo so zmenami, ktoré by rodinám spôsobili isté škrty v rozpočtoch domácností.

Čo sa od 1. januára zásadne mení v súvislosti s nárokom na daňový bonus na deti?

Zníženie súm i vekovej hranice

Od januára 2025 bude platiť maximálna mesačná výška daňového bonusu tak, ako bola schválená ešte v roku 2022. Novelou od budúceho roka však nastala zásadná zmena. Bol zavedený vekový strop dieťaťa, od ktorého nebude možné daňový bonus čerpať. Rodičia si poslednýkrát siahnu na túto úľavu v kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku.

Na dieťa do 15 rokov to bude 100 eur, od 15 do 18 rokov 50 eur.

Daňový bonus vo výške 100 eur si rodič môže uplatniť prvýkrát za mesiac, v ktorom sa dieťa narodilo a poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dovŕši 15 rokov veku.

Zvýšenie percentuálneho limitu základu dane pri výpočte daňového bonusu

Zmena percentuálneho limitu ZD po novele. Zdroj: Vlastné spracovanie

Zánik nároku na bonus u niektorých daňovníkov s príjmom zo zahraničia

Schválená novela zákona o dani z príjmov sa dotkla aj otázky daňovej rezidencie. Už pri podmienkach uplatnenia daňového bonusu nerozlišuje daňového rezidenta od nerezidenta. Nárok na daňový bonus získa daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 percent zo všetkých jeho príjmov.

Znamená to, že rodičia, ktorí dochádzajú za prácou za hranice, a teda ich príjmy zo zdrojov na území Slovenska nie sú aspoň 90 percent všetkých príjmov, nárok na daňový bonus od 1. januára stratia.

Zavádza sa krátenie bonusu u vysokopríjmových daňovníkov

Pre určenie základu dane, od ktorého sa bude krátiť výška daňového bonusu, je zásadným údajom priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov. V budúcom roku sa bude výpočet odvíjať od sumy 1 430 eur, ktorá bola podľa Štatistického úradu SR priemernou mesačnou mzdou zamestnanca v roku 2023.

Krátiť sa bude suma vyššia ako 1,5 násobok 12-násobku priemernej mzdy. V roku 2025 bude mať každý daňovník so základom dane vyšším ako 25 740 eur daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa krátený, a to o desatinu rozdielu medzi dosiahnutým základom dane a sumou 25 740 eur.

Ide o zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda presiahne v budúcom roku približne 2 480 eur. Novinkou je, že pokiaľ mesačná hrubá mzda presiahne približne sumu 3 630 eur, stratí rodič nárok na bonus úplne.

Čo ostáva v platnosti aj v budúcom roku?

Nemení sa, že daňový bonus je možné uplatňovať si mesačne alebo ročne. V platnosti ostáva aj to, že úľavu získajú rodičia na vlastné, ale aj osvojené deti, na tie, ktoré sú prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Nárok sa dá uplatniť aj na dieťa druhého z manželov (nie dieťa družky alebo druha).

Rovnako bude možné zvýšenie základu dane o základ dane manželky, respektíve manžela. V prípade, že podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov (manžel aj manželka) a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá dostatočný základ dane na uplatnenie celého nároku daňového bonusu, môže si pri podaní daňového priznania zvýšiť základ dane na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus o základ dane druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v spoločnej domácnosti.

Ak však rodičia chcú využiť túto možnosť, musia požiadať zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o príjme za dané zdaňovacie obdobie. Zároveň si bonus nemôžu uplatňovať v rámci mzdy na mesačnej báze. Následne sú povinní podať si daňové priznanie sami. Aj pre druhú oprávnenú osobu platí, že takmer všetky jej príjmy (90 percent) musia pochádzať zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období.