Na prvotnom návrhu bolo pozitívne to, že na strane príjmov mali byť ťahúňom opatrenia pre budúci rast menej škodlivé, ako je DPH, a nie dane z aktivity, ako sú dane z práce, kapitálu a odvody. Bohužiaľ, zdá sa, že kvôli vylobovaným výnimkám sa to ku koncu trochu zmenilo a viac sa zvýši zdaňovanie kapitálu, ktoré môže ekonomiku do budúcnosti viac tlmiť.

Vláda ustúpila viacerými výnimkami, kleslo DPH na hotely, reštaurácie a knihy. Aký budú mať celkový význam?

Výnimky výnos dane znížili o 30 percent a budúci rast si viac ohrozíme tým, že preto budeme mať najvyššiu daň z kapitálu v našom regióne. Mimochodom, teoreticky sa neodporúča mať viac sadzieb DPH, pretože tým plošne dotujeme nakupovanie potravín, stravovanie v reštauráciách či ubytovanie v hoteloch pre všetkých, nielen pre chudobných. Sociálna politika sa efektívnejšie robí cez adresné výdavky, nie cez plošné dane.

Pre výnimky musíme ísť so základnou sadzbou DPH tak vysoko, a to zase prirodzene zvyšuje motiváciu vyhýbať sa plateniu DPH, čo bol dlhodobý problém našich verejných financií. Navyše, čím ideme so základnom sadzbou DPH vyššie, o to viac si vystrieľame náboje do budúcnosti, keďže to je najjednoduchšia príjmová konsolidácia.

Z hľadiska dlhodobej vízie krajiny, ako by ste podobu konsolidácie zadefinovali – na spôsob „zožeňme nové príjmy akokoľvek a okamžite“, alebo autori mysleli aj na budúcnosť?

Ideálne je začať konsolidáciu odstraňovaním neefektívnych výdavkov a až potom prejsť na vyššie príjmy. Toto bola skôr metóda „zožeňme príjmy“, keďže výdavkových opatrení je menšina a chýba implementácia dlhoročných odporúčaní útvaru Hodnoty za peniaze. Pritom napríklad adresné zefektívňovanie duplicitnej a nepotrebnej agendy, a teda verejnej zamestnanosti by odbrzdilo súkromný sektor, ktorý hlási nedostatok pracovnej sily. Neboli ani oznámené opatrenia na znovu naštartovanie zlepšovania výberu daní.

Ktoré opatrenia by ešte dokázali naštartovať ekonomiku?

Balíček nie je sprevádzaný štrukturálnymi reformami, ktoré by zvyšovali našu konkurencieschopnosť, a teda náš ekonomický potenciál do budúcnosti. Daňovo-odvodový mix sa zásadne nezlepšil v podiele väčšieho podielu viac pro-rastových daní, ako je daň z majetku. Zlepšenie čerpania najmä prostriedkov z Plánu obnovy by zmiernilo dočasný tlmiaci dopad konsolidácie. Čerpanie sa však stále posúva a je otázne, či vôbec všetky platby dostaneme. 

Aké veľké sú pri výraznom náraste DPH riziká spojené s rozšírením sivej zóny ekonomiky?

Keď výraznejšie zdražujete podnikanie, prirodzenou reakciou je hľadať šetriace možnosti. Nevýhodou je, že v rovnaký čas máme aj zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré môže motivovať takisto k hotovostným operáciám, keď sa naraz vyhnete obidvom daniam.

Je potom odhad 2,7 miliardy realistický? Neorežú ho ešte podobné efekty?

Riziká vidíme hlavne pri DPH a dani z finančných transakcií.

Nakoľko to odhadujete?  

Náš aktuálny odhad je nižší, na úrovni 2,56 miliardy. Konsolidačný vplyv DPH však môže byť ešte nižší, pretože zvýšené DPH budú platiť aj verejné inštitúcie.

Ale vravíte, že vláda má rezervu jednu miliardu, takže tam asi je priestor.

Nové avizované výdavky zatiaľ tvorili 360 miliónov eur. Takže zvyšok môže byť rezerva alebo priestor pre nové výdavky. Treba si počkať na štátny rozpočet. A takisto aj na ohlásenú trajektóriu znižovania deficitu, ktorá by bola v súlade s novými pravidlami EÚ. Zdá sa totiž, že ak nebudeme robiť dodatočné reformy, EÚ môže od nás ako rozpočtových hriešnikov požadovať ozdravovanie verejných financií počas štyroch rokov, namiesto siedmich rokov.

Pokiaľ ide o formu, azda najvýraznejší aspekt vládneho balíčka je to, že vláda konsolidovala na príjmovej strane, ale nie na výdavkovej...

Medzinárodné odporúčanie pre trvalo úspešnú konsolidáciu hovorí, robte to aj cez príjmy, aj cez výdavky s tým, že výdavková časť by mala byť väčšia. Príjmové opatrenia tvoria 71 percent balíčka, výdavkové 29 percent. Ale, samozrejme, medzi výdavkové sa radí aj takmer zrušenie rodičovských dôchodkov a zníženie daňového bonusy na deti.

Mal som na mysli skôr štátnu správu, teda šetrenie „na sebe“.

Ak vyradíme znižovanie výdavkov voči domácnostiam, tak ostáva oveľa menšie šetrenie na mzdovej obálke a prípadne na zdravotníctve na úrovni 10 percent balíka. Avšak niektoré výdavkové šetrenia ešte môžu prísť s návrhom štátneho rozpočtu. Napríklad pri nákupoch tovarov a služieb verbálne ministerstvo povedalo, že nebude kompenzovať v rozpočte zvýšenie DPH.

Vy ste odborní špecialisti ústavne zriadení práve na oblasť udržateľnosti verejných výdavkov. Vláda s vami aj konzultuje nové opatrenia?

Súčasná vláda ich doteraz nekonzultovala, dozvedeli sme sa o opatreniach z médií. Treba však dodať, že vláda má plnú legitimitu si vybrať konkrétny spôsob konsolidácie. My sme skôr nezávislá kalkulačka, ktorá to potom spočíta a ukáže, aký vplyv bude mať konsolidácia na dlhodobé zdravie verejných financií. Samozrejme, ak by bol záujem, vieme vo všeobecnosti poradiť, ako by mala konsolidácia štruktúrovaná podľa najlepšej medzinárodnej praxe, aby nebola príliš proti rastová, ale výber opatrení je doménou vlády.

Zdá sa, že minister financií sa rozhodol hľadať nové príjmy skôr paušálnym náletom na DPH a škrtanie dávok rodinám s deťmi. Nechýbal tomu detailnejší pohľad zacielený na konkrétne skupiny, ktorý by sa pokúsil „podojiť“ skôr bohatšie skupiny, ktoré podporu štátu až tak nepotrebujú, pričom by sa slabšie časti spoločnosti balíček pokúsil ochrániť?

DPH je regresná daň, relatívne zaťažuje viac nízkopríjmové skupiny, keďže tie lepšie zarábajúce nedávajú celý príjem na spotrebu. V prvotnom návrhu však bolo výrazné zníženie na základné potraviny a lieky, čo túto regresnosť zmiernilo. Z neskorších zmien, ako bolo zníženie pri hoteloch a reštauráciách, však benefitovali viac vyššie príjmové skupiny, keďže ide o luxusnejšie služby a regresnosť sa opäť zvýšila.

Takže konsolidácia sa viac dotkne chudobnejších?

Pri DPH po dodatočných výnimkách to zasiahne viac chudobnejšie a stredne príjmové rodiny, pri rodičovskom bonuse to postihne viac stredne príjmové rodiny a pri daňovom bonuse budú viac zasiahnuté vysoko príjmové rodiny, keďže tie nebudú mať na neho nárok. Samozrejme, pokiaľ nezoberieme do úvahy aj celkový pokles daňového bonusu zo 140 eur na 100 eur, ktorý už bol v existujúcej legislatíve.

Dá sa potom ešte ekonomicky hovoriť o ľavicovej sociálnej vláde? Nie je zvyšovanie DPH na úkor daní z príjmu typický pre pravicovú konsolidáciu?

Zvyšovanie dane zo spotreby je medzinárodne viac odporúčaný spôsob, ako zvyšovanie daní z príjmu. Dodatočné zmeny, ako hotely a reštaurácie, boli výsledkom politického lobingu, a nie toho, že by ich kupovali hlavne nízko príjmové domácnosti. Ľavicový rozmer je vo všeobecnosti možno v tom, že balíček viac zvyšuje príjmy, a teda veľkosť štátu, než znižuje výdavky. Celkovo balíček najviac pocítia rodiny so stredným príjmom.

O rodičovský príspevok na dôchodok sa už krátko po voľbách zviedol vnútrokoaličný súboj. Minister práce ho chcel zrušiť, no SNS ho vtedy ešte podržala. Tentoraz však už k jeho zrušeniu dôjde. Vy ste patrili medzi ekonómov, ktorí videli pozitívne dôsledky tohto opatrenia. Ako hodnotíte jeho zrušenie aj z hľadiska demografického deficitu?

Mne sa to opatrenie zdalo zaujímavé z toho dôvodu, že ak existovala celospoločenská potreba dodatočne odmeniť a vniesť do systému zásluhovosť pre tých dôchodcov, ktorí vychovali deti, ktoré dnes svojou prácou na Slovensku držia náš dôchodcovský systém nad vodou a aj pre túto výchovu mali horšiu kariéru, a teda nízky dôchodok, tak toto opatrenie vedelo najpresnejšie odmerať túto zásluhovosť.

Presnejšie než v Česku, kde prijali menej presný, aj keď zase oveľa jednoduchší rodičovský dôchodok, keďže sa neskúma, či deti pracujú, a teda odvádzajú odvody doma. Unikátnosť rodičovského dôchodku bola v tom, že toto opatrenie zvyšovalo zásluhovosť v systéme na jednej strane, a zároveň znižovalo príjmovú nerovnosť v dôchodkoch, čo zásluhovosť štandardne nerobí. Dôvod bol, že práve nižšie príjmové skupiny dôchodcov mali viac detí, ktoré na Slovensku odvádzajú odvody.

Treba však povedať, že od tohto opatrenia som neočakával zmeny zlepšenia demografického trendu. Navyše tie sa dajú docieliť lacnejšie cez iné politiky, je to skôr otázka akejsi dodatočnej zásluhovosti.

Kritizoval som však to, že do dôchodkového systému, ktorý už mal nesystémový polovičný trinásty dôchodok, sa dostal akoby štrnásty dôchodok, namiesto toho, aby bola snaha výdavky dodatočne nezvyšovať, alebo nájsť voči tomu nové príjmy. Pribudla tak ďalšia finančná záťaž, ktorá robila vyplácanie dôchodkov do budúcnosti neudržateľnejším.

Koalícia to však urobila naopak, zrušila rodičovský dôchodok a upevnila trinásty.

Zdá sa teda, že takáto spoločenská zhoda na zásluhovosti neexistuje a súčasná vláda preferuje plošnú pomoc dôchodcom, dokonca aj menej adresnú, ako bol ten pôvodný 13. dôchodok. Na jednej strane zvýšenie 13. dôchodku stojí viac peňazí ako ušetrenie na rodičovskom dôchodku, takže systém bude na budúci rok o 300 miliónov eur drahší. V novom systéme utrpia najviac dôchodcovia s troma a viacerými deťmi, ktoré pracujú na Slovensku. Naopak, pomôžu si vyššie príjmoví dôchodcovia bez detí alebo s menším počtom detí.

Nevyhnutnosť konsolidácie prišla pre rastúce dlhy a to, že čoraz viac z rozpočtu nám odčerpávajú náklady na štátny dlh. Ak však trhy reagujú negatívne na deficity, odzrkadľuje sa v ich rizikových kalkuláciách aj demografický deficit?

Dôchodky začnú tlačiť viac na deficit o desať rokov. O 35 rokov už budú zaťažovať verejné financie dodatočným deficitom 2,5 percenta HDP. Hlavný štátny dlhopis, ktorý sa používa na trhoch ako benchmark, má desaťročnú splatnosť. Ten sa potom spláca novým takýmto dlhopisom o desať rokov. Finančné trhy by malo zaujímať, či si aj o desať rokov budeme vedieť požičať. Ale je pravdou, že trhy, ratingové agentúry, ako aj pravidlá EÚ sa viac sústreďujú na strednodobé obdobie. Preto Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti zriadil Radu, ktorá má zo zákona povinnosť sledovať až 50-ročné zdravie verejných financií. Lebo až takéto obdobie je dôležité, ak chcete odpovedať občanom, či im štát bude vedieť splatiť svoje dôchodkové prísľuby.

Po schválení masívnej prorodinnej pomoci ešte počas Matovičovej vlády stúpla riziková prirážka na našich dlhopisoch až za 1,5 percenta. Prečo sa rodinná pomoc považuje za rizikový faktor?

Nemyslím si, že to bolo tým. Už od začiatku roka začali prudko stúpať rizikové prirážky, ako sa situácia okolo Ukrajiny začala zhoršovať. Prepuknutie vojny a následné májové zhoršenie ratingu krajín, ktoré susedili s Ukrajinou, boli tými hlavnými faktormi, ktoré zvýšili prirážku z 0,3 percenta na 1 percento. Vysoká inflácia, reakcia menovej politiky a vývoj vo verejných financiách ďalej tu prirážku ustálili na 1,2 percentách. Po odznení energokrízy sa iným krajinám znižovala, nám nie, a tak máme zrazu tretiu najvyššiu rizikovú prirážku v eurozóne.

Rast rizikovej prirážky na úrokoch aj tak signalizuje prejedanie štátu, nemali by však trhy reagovať pozitívne na investície do demografických trendov, aby tým aj motivovali štátnikov?

Netreba si to predstavovať tak, že by trhy každý mesiac detailne dávali objektívne vysvedčenie pre danú krajinu a ešte navyše, ak ide o takú malú krajinu, ako je Slovensko. Pekne sa to dá vidieť pri Grécku, kde boli finančné trhy ochotné financovať Grécko, hoci ekonómovia aj trendy roky upozorňovali, že udržateľnosť sa zhoršuje.

Trhy podliehajú aj náladám a veľkosti globálnej likvidity. V pokojných časoch nie sú také prísne. Ich pohľad sa však prudko môže zmeniť, ak príde negatívny šok, ako je pandémia, finančná kríza či vojna. Vtedy sú disproporčne oveľa viac zasiahnuté najslabšie krajiny a, naopak, peniaze putujú do bezpečného prístavu najvyspelejších krajín. Zdravými financiami si teda kupujeme ako keby poistenie v prípade negatívnych šokov. Aby sme neskončili ako Grécko.

Ako sme na tom my aktuálne v porovnaní s Európou?

Štát si požičiava za 3,3 percenta na desať rokov a je to stále tretia najvyššia prirážka v eurozóne na úrovni 1,22 percenta.

Ak by sa skončila vojna na Ukrajine, malo by to teda pre nás pozitívne účinky vzhľadom na financovanie štátneho dlhu?

Určite áno, budeme menej rizikovejší pre investície. A v prípade pozitívneho vývoja na Ukrajine, čo sa týka povojnovej obnovy, by sa geografická blízkosť mohla náhle zmeniť na našu výhodu.

Dá sa odhadnúť jeho veľkosť?

Ťažko povedať, možno skončenie vojny rádovo do pol percenta v prirážke, ak si budeme ozdravovať verejné financie a obnoví sa energetický tranzit. Záleží aj na tom, či bude pre nás Ukrajina dlhodobým prorastovým impulzom napríklad s vidinou členstva v EÚ, alebo tam ekonomická situácia bude stagnovať.

Ďalší pozitívny efekt by mohol nastal v prípade upokojenia situácie aj pri energiách?

Samozrejme, najmä ceny plynu a potravín sú veľmi citlivé na tento konflikt. Ustálili sa na vyšších úrovniach, tam by potom mohol nastať aj pokles cien týchto komodít.

Vládni predstavitelia rámcujú konsolidáciu ako nevyhnutný dôsledok míňania predchádzajúcich vlád spojených napríklad s pandémiou. Zároveň však platí, že významnú časť zodpovednosti za stav domácej ekonomiky nesú predchádzajúce tri vlády Roberta Fica, ktoré riadili štát väčšinu posledných dvoch desaťročí. Ako by ste vy rozlíšili mieru tejto zodpovednosti? 

My zo zákona sledujeme indikátor dlhodobého zdravia verejných financií, ktorý má zónu nízkeho, stredného a vysokého rizika. Obsahuje v sebe nielen stav aktuálneho deficitu, ale aj fiškálnu trajektóriu prameniacu z nastavených politík vrátane dôchodkov. Keď sa pozrieme na spomínaný graf, ukazuje nám, že ešte v rokoch 2015 až 2016 sme mali nízke riziko dlhodobej udržateľnosti, a teda verejné financie boli v poriadku.

Prudká zmena nastala ešte pred krízami v roku 2019 [tretia vláda Smeru, pozn. red.], teda na konci dobrých časov, keď sme si populisticky zničili finančnú stabilitu dôchodkov odstránením automatu pre dôchodkový vek. Navyše sme prejedali nadpríjmy z dobrých časov, a preto sme nevedeli dosiahnuť aspoň vyrovnaný rozpočet, pričom veľa krajín malo rozpočtové prebytky.

Predvolebný rozpočet dával 10 percent na zvyšovanie platov pri jednopercentnej inflácii, pred voľbami sa prijali nekryté 13. dôchodky. Deficit tak bol predkrízovo nastavený na úroveň 2,3 percenta HDP, čo nie je ďaleko od maximálneho (mimokrízového) povoleného limitu 3 percentá HDP. Európska komisia nás tak v prvej správe, ktorá už obsahovala populistické opatrenia v dôchodkoch, zaradila do skupiny najhorších krajín s dlhodobou udržateľnosťou. Následne pandémia a vojna na Ukrajine znamenala dodatočné zhoršenie stavu verejných financií.

A tretím faktorom bol štátny rozpočet na rok 2023, kde bol rodinný balíček, ako aj dodatočný rodičovský dôchodok. Neskôr predvolebné schvaľovania v parlamente a prekvapujúco nová vláda ešte koncom roka namiesto ozdravovania verejných financií ich ešte viac zaťažila dodatočnými 13. dôchodkami. Najväčšia zmena v našom ukazovateli však nastala v roku 2019.

Bude súčasná konsolidácia stačiť na opätovné získanie dôvery investorov, ktorú sme poslednú dekádu postupne strácali?

Prijatie by malo byť vyhodnotené ako dobrá správa, že sme začali ozdravovať verejné financie. Pre nás je však dôležitejšie, či sa dostaneme hlbšie aspoň na úroveň stredného rizika v našom ukazovateli. Na to bude potrebný ešte nižší deficit, ako plánuje vláda pre budúci rok. Najmä ak sa nepoužije celá suma balíčka opatrení na zníženie deficitu. Deficit okolo 4,6 percenta na budúci rok bude totiž stále výrazne viac, ako nám dovoľujú maastrichtské pravidlá troch percent. Nehovoriac o tom, že k nám prichádza demografická kríza, teda deficitom musíme ísť čo najskôr k vyrovnanému deficitu a dokonca k miernym prebytkom, ak chceme mať nízke riziko dlhodobej udržateľnosti.

Dodatočnou konsolidáciou myslíte tú budúcoročnú?

Áno. Európske pravidlá hovoria o potrebe pokračujúcej konsolidácie. Európska komisia ešte nezverejnila presné čísla, ktoré od nás požaduje. Zverejní ich v najbližších týždňoch.

Hovorí sa dokonca o štyroch miliardách eur, je to možné?

Ministerstvo financií hovorí o tom, že budúci rok by to mala byť dodatočná miliarda. Čiže teraz 1,7 miliardy a budúci rok ďalšia miliarda.

Avšak akk by teraz vybralo o miliardu, respektíve o 600 miliónov eur viac a neminula na nové výdavky?

Tak by nebolo treba tak konsolidovať v budúcom roku.

Naznačili ste však odhad, že vláda prudšou konsolidáciou teraz chce v súlade s politickým cyklom vyriešiť nepopulárne opatrenia hneď na začiatku vládnutia. Mohla by teda byť motívom razantnejšieho zvýšenia príjmov snaha zbaviť sa horúceho zemiaku hneď teraz?

To by sa núkalo ako odpoveď, ale ministerstvo financií naznačuje, že dodatočnú miliardu nechce použiť na zníženie deficitu.

Čaká nás teda nejaká vlna rozdávania?

Otázka je, či si tým zvyšuje priestor na nové vyššie výdavky alebo ide o rezervu, keď vláda očakáva, že sa v skutočnosti možno vyberie menej. Z nášho hľadiska je dobré mať rezervu, nedávať to na nové výdavky, pretože výnos balíčka môže byť nižší.

Vy však očakávate, že doteraz oznámené nové výdavky sú „len“ na úrovni 360 miliónov eur.

Áno, zvyšok spomínaných výdavkov už máme zarátaných, keďže boli legislatívne schválené už skôr.

Vláda ale reagovala na výpadok zníženia DPH na hotely a knihy tým, že napokon zvýšila aj korporátne dane. Aké to bude mať dôsledky?

Z hľadiska vplyvu na budúci ekonomický rast je to negatívna správa. Medzinárodne nám to môže ublížiť z hľadiska atraktivity pre zahraničný kapitál, budeme mať najvyššiu sadzbu v našom okolí. V rovnakom čase sa zavádza nová daň z finančných transakcií.

Mohlo by to znížiť investície a budúci ekonomický rast, pokiaľ to nebude vyvážené inými reformami. Netreba zabúdať, že bezbolestné ozdravovanie verejných financií nastáva v udržateľne rýchlo rastúcich ekonomikách, keďže tie produkujú vyššie príjmy pre štát bez zvýšenia daňových sadzieb. Verejné financie sa tak potom ozdravujú samé práve výkonnosťou ekonomiky.