Výnimku z hlúposti nedostali ani Holanďania

Dôvod je čisto sentimentálny. V Holandsku som kedysi prežila dva a pol roka, a hoci by som si na to vtedy nestavila ani gulden, čas učesal niektoré z tých dramatickejších situácií a krajina dnes v mojich spomienkach figuruje síce nie priamo ako Šangri-La, ale určite ako kút sveta, ktorý mám rada a som mu ochotná všeličo odpustiť. Srdečne prajem tým holandským zemitým náturám, aby sa mali dobre a tiež aby práve na základe tej svojej zemitosti, ale aj sedliacko-obchodníckej prefíkanosti dostali nejakú iracionálnu výnimku z hlúposti.

Samozrejme, občas to nevydržím a pozriem sa na správy. Bohužiaľ výnimky z hlúposti nepotvrdzujú. Tak napríklad v Amsterdame zeleno-červení úradníci prešli zoznam ulíc a zistili, že v ich názvoch sú nadproporčne zastúpení bieli muži. Je zrejmé, že bolo potrebné bezodkladne konať.

Na nápravu ustanovili osobitný poradný zbor pre pomenovanie verejných priestranstiev, ktorý schvaľuje, prípadne teda ideologicky neschvaľuje nové názvy. Hodnotiacim kritériom už nie je renomé danej osobnosti, ale či ide o ženy, prípadne Neholanďanov.

Tento spôsob DEI [diverzita, rovnosť a inklúzia, pozn. red] síce aktívne nelikviduje podniky a inštitúcie, ale historické povedomie áno. Zároveň z názvov ulíc mizne prirodzená väzba s Amsterdamom.

Poradný zbor navyše zistil poburujúcu skutočnosť, že len 24 z 2 400 amsterdamských ulíc nesie meno po členoch LGBT komunity. To ma však zaujalo: ako to zisťovali? Liezli dva a pol tisíca ľuďom do spálne? Dalo by sa povedať, že ľudia majú aj dôležitejšie veci, než kto s kým spí. Kontroverznými sa ukázali byť aj predmety. Ulica Nootmegstraat (Muškátového orieška) nesmie existovať, pretože muškátový oriešok ako orientálne korenie so sebou nesie problematické koloniálne konotácie. A keď už sme pri tých horúcich témach...

V Amersfoorte, 150-tisícovom meste, začali od prvého októbra vyberať pokuty za svojvoľné zakúrenie v domácich kachliach a krboch (nejde teda len o staré kotly na drevo). Ľudia si už nesmú jednoducho zakúriť, keď im je zima, nieto ešte pre atmosféru.

Teraz sa musia najskôr pozrieť na semafor na oficiálnom webe mesta. Červený a oranžový kód stavia možnosť zakúriť si doma drevom mimo zákona pod pokutou od sto do štyristo eur. „So žltým kódom sa môže drevo spaľovať, ale používať múdro. Spaľovanie dreva má veľké množstvo nevýhod. Náš tip: Už si nekupujte kachle na drevo na vykurovanie domu,“ vedie svojich občanov Amersfoort k bezuhlíkovým zajtrajškom a k totálnej závislosti na centrálnych dodávateľoch energií.

V diskusiách na sociálnych sieťach sa pretriasa, či budú dodržiavanie nového predpisu kontrolovať drony. Pritom stačí jeden uvedomelý sused.

Déjà vu tiež vyvolávajú informácie o zapojení štátu do obchodu s drogami. Zhruba pred rokom začali vybrané coffee shopy predávať konope legálne vypestované v krajine v rámci experimentu holandskej vlády. Zdôvodnili to lepšou kontrolou kvality, prípadne znížením množstva nelegálnych plantáží.

Tie isté argumenty sme, ale v bledomodrom, počuli pred dvadsiatimi rokmi, keď povolili prostitúciu. Stal sa pravý opak. Sexuálny biznis sa dostal úplne mimo kontroly, z Holandska je nepopierané centrum obchodu so ženami (ale aj s deťmi), prostitúcia zvyšuje aj nelegálnu imigráciu (do krajiny sa pašujú obete, pardon, vlastne „podnikateľky“). Chimérou našej doby je ilúzia, že hranice nie sú potrebné, fyzické ani metafyzické. Že hranice sú prameňom všetkého zla.

Výnimkou z hlúposti definitívne nie je ani holandské akože environmentálne nastavenie na malé a stredné poľnohospodárske farmy, ktoré musia brutálne osekať, prípadne aj zavrieť svoje prevádzky. Prijatím kompenzácie sa farmári zároveň zaväzujú k tomu, že už nikdy neotvoria (farmy) nikde inde v Európe. Radikálny pokles výroby bude, samozrejme, problém aj pre nás, Holanďania sú druhí vo svetovom zásobovaní potravinami (vedúci Američania však na to majú 270-násobok pevniny).

Netuším, ako podmienka „neotvoriť inde v Európe“ vôbec môže právne fungovať. To, že sa to právnikom Únie zjavne nejako podarilo, potvrdzuje, že EÚ o spravodlivosť ani správnosť v morálnom zmysle nejde. Ako však hovorí teflónový Mark Rutte: „Vízia je ako slon, ktorý blokuje výhľad.“

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.