Do hry pri prijatí zákona o hotovosti vstúpilo aj potenciálne riziko kolapsu digitálnej siete z rôznych príčin, s ktorým dnes už treba reálne počítať a byť na takýto výpadok pripravený napríklad rezervou v podobe hotovosti. Ako príklady sa v dôvodovej správe uvádzali dlhodobé výpadky prúdu, systémové zlyhania alebo digitálne útoky. Všetky totiž môžu viesť k zlyhaniam v digitálnych platbách.
Už v júni 2024 nórsky parlament (Stortinget) schválil Zákon o práve platiť hotovosťou pri nákupe tovaru alebo platbe za služby. Zákon vstúpil do platnosti 1. októbra 2024 a prikazuje obchodníkom prijať hotovosť do výšky 20-tisíc NOK, čo je asi 1 700 eur v prepočte na aktuálny kurz. Obchodník, ktorý odmietne hotovosť prijať, musí počítať s pokutou.
Nórska koruna k euru neustále oslabuje. Ešte pred 3 rokmi by ste za 20-tisíc NOK dostali dvetisíc euro a pred desiatimi 2 850 eur. Toto oslabovanie kurzu nórskej koruny najviac poškodzuje pendlerov, ktorí v Nórsku pracujú, aby platili na Slovensku svoje hypotéky, úvery, dali do poriadku exekúcie, prispievali na chod domácnosti, či umožnili svojmu dieťaťu študovať na vysnenej škole či cestovať, [poznámka autorky textu].
Jednoduché a bezpečné platby pre každého
Vládny návrh zákona bol prijatý prevažnou väčšinou v nórskom parlamente a následne bol zriadený výbor, ktorý má preskúmať detaily, ako v budúcnosti zabezpečiť bezpečné a jednoduché platby pre každého. Komisia je povinná predložiť svoju správu ministrovi financií do 15. novembra 2024.
Ako vysvetlila ministerka spravodlivosti a civilnej ochrany nórskej vlády Emilie Enger Mehl: V digitálnom svete môžeme ľahko zabudnúť, že existuje jedna skupina ľudí, ktorí nie sú digitálne zruční. Hotovosť je rovnako dôležitým prvkom pre fungovanie spoločnosti. Som rada, že väčšina v parlamente podporila náš návrh na posilnenie práva na platbu v hotovosti. Ľudia si musia byť istí, že budú môcť zaplatiť aj v hotovosti, keď pôjdu do obchodu, reštaurácie alebo kaderníctva.
V prípade Nórov, ktorí prechovávajú k digitálnym technológiám veľké sympatie a dôveru (najmä mladšie a stredné ročníky) je uzákonenie práva na hotovosť prekvapivo príjemné gesto.
Možno, a to sa môžeme len domnievať, sa argumentom stala nakoniec obava z kritiky možnej diskriminácie tých, ktorí odmietali alebo skôr mali problém s digitálnymi formami platby a cítili sa tak diskriminovaní. Nórsky finančný systém je úzko prepojený medzi bankami, vaším účtom, zamestnávateľom, políciou a všetkými dôležitými úradmi, vrátane úradu práce a daňového úradu. Policajt, ktorý vám vystaví pokutu, si hneď vie preveriť, či máte na účte dostatok prostriedkov.
Veľká miera kontroly údajov o každom občanovi
Preto v podstate Nórsko funguje pre občana ako štát s vysokou mierou kontroly a zberu údajov o každom občanovi. Samozrejme, všetci zodpovední účastníci tejto politickej skladačky sa snažia urobiť všetko demokratické a potrebné preto, aby sa táto kontrola uskutočňovala zákonne, korektne, bez náznakov diskriminácie. Je to však vôbec možné?
A bude to možné ak vstúpia do života testovacie verzie sociálnych kreditov a sledovania uhlíkovej stopy občana? Neúčasť Nórska v EÚ dáva možno občanom nejakú nadej? Akú nádej máme my, nositelia slobody a vzdoru voči totalitným mimikrám?
Ďalej nezabúdajme, že nórska zahraničná politika sa silne a nekriticky inšpiruje tou americkou a vlády Nórska, nech už boli koalične vyskladané ľavicovo alebo viac pravicovo, cítia potrebu sa aktívne zúčastňovať v medzinárodných inštitúciách, vrátane tých súkromných či pod taktovkou Svetového ekonomického fóra alebo WHO.
To, čo si v tejto súvislosti neviem predstaviť, je, že by zarezonovala v nórskej mentalite myšlienka Idy Auken (poslankyne dánskeho parlamentu) z jej úvahy napísanej v roku 2016, "Nič nevlastním, nemám žiadne súkromie a život nikdy nebol lepší".
Prečo si to neviem predstaviť? Z jednoduchého dôvodu: Ako som si opakovane potvrdila a pozorujem za tie roky, Nóri viac ako dôslednú demokraciu milujú dôsledne svoje peňaženky. Tým nechcem naznačiť, že vyššie uvedená myšlienka rezonuje, podľa mňa, s demokraciou.