Mladý vedec, ktorý uspel v USA: Umelá inteligencia nás nezničí, ak ju budeme regulovať

Michal začal s programovaním už na základnej škole a svoje schopnosti teraz rozvíja na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom, kde študuje odbor mechatronika. Na spomínanú súťaž ho nominovala Asociácia pre mládež, vedu a techniku (Amavet).

Za dôveru sa odvďačil najlepším možným spôsobom – ziskom zlatej medaily. Jeho víťazný projekt v kategórii Robotics and Intelligent Machines sa zaoberal novým ovládacím riešením pre robotický roj.

Michal Lajčiak so zlatou medailou na súťaži v Los Angeles. Zdroj: archív ML

„Už len účasť bola pre mňa veľkým zážitkom. Navyše som získal ďalšie skúsenosti a nové kontakty. Prvé miesto v konkurencii 85 projektov ma veľmi potešilo. Je to splnený sen a satisfakcia za to, ako dlho a poctivo som na tom pracoval, koľko času a energie som pre úspech obetoval. Znovu sa potvrdilo, že pracovať na niečom zmysluplnom, dať do toho všetko a vydržať v úsilí, sa oplatí. Motivuje ma to do ďalšej činnosti a štúdia,“ vyjadril sa pre Štandard Michal Lajčiak.

Výnimočný žiak

Riaditeľ dubnickej strednej školy povedal, že Michal zostal napriek obrovskému úspechu v súťaži ISEC skromným, kamarátskym a pokorným človekom. „Som nesmierne hrdý na jeho prístup a postoj. Ide o najvýraznejší talent za celú dobu existencie našej priemyslovky, čo sa týka technického zamerania,“ uviedol pre redakciu Michal Jančo.

Triedny učiteľ Marián Šupák považuje Michalov úspech za obdivuhodný. „Ako s úsmevom hovorím, niekedy naša odborná pomoc učiteľov spočíva v tom, že mu neprekážame a poskytujeme mu priestor na realizáciu. A on to dokáže oceniť. Je to nielen výnimočný žiak, ale aj veľmi dobrý človek. Záleží len na ňom, akým smerom sa vyberie a ako v budúcnosti využije svoj talent,“ vyhlásil pre náš denník.

Budúci maturant zvažuje, na akú vysokú školu by o pár mesiacov išiel študovať. V zahraničí preferuje univerzity v Londýne aj Kalifornii a doma Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave.

Pre Štandard hovorí Michal Lajčiak. Zdroj: Ľubomír Chochula

Podpora školy aj rodiny

Michal si váži, že mu vedenie školy a učitelia vychádzajú v ústrety a tolerujú mu absencie pre účasť na súťažiach, prípravy na projektoch a iné aktivity súvisiace s tým, čomu sa v rámci robotiky venuje.

Napriek tomu študuje na samé jednotky. Ako sám hovorí, ak je niekedy na tých pre neho menej zaujímavých predmetoch „duchom neprítomný“, tak len preto, lebo rozmýšľa o ďalšom svojom nápade.„Získať nápad je najťažšie. Realizácia je už potom jednoduchšia. Snažím sa čerpať nápady aj v úplne iných oblastiach ako robotika,“ pousmial sa.

Robotike sa venuje aj doma, pričom voľný čas trávi vo svojom laboratóriu. Vzdeláva sa aj formou čítania odbornej literatúry, vedeckých prác, pozeraním online prenosov a odborných videí.

Veľkú oporu má vo svojej rodine. „Moji rodičia ma podporujú. Sú radi, že sa venujem niečomu, čo dáva zmysel a čo má budúcnosť. Na dubnickú strednú školu chodí aj môj brat, ale on viac inklinuje k dizajnu,“ poznamenal.

V mechatronickom laboratóriu Strednej priemyselnej školy v Dubnici n. V. Foto: Ľubomír Chochula

Umelá inteligencia a vlastný biznis

Michal aktuálne rozbieha svoj vlastný startup s robotmi a umelou inteligenciou, ktorá podľa jeho slov nie je žiadna mágia.

„Netreba sa obávať zničenia ľudstva, ak bude správne regulovaná. Z hľadiska zamestnanosti je pravdou, že niektoré profesie časom zaniknú, ale budú to tie, ktoré sú nahraditeľné. Na druhej strane vzniknú nové pracovné miesta vo vývoji, ktoré budú lepšie platené. V budúcnosti budú najžiadanejšími pozíciami práve tie v rozvoji rôznych technológií,“ podotkol.

Ako vidí mladý vedec svet povedzme v roku 2050? „Myslím si, že vtedy už budeme môcť jazdiť na autonómnych vozidlách bez vodiča. Okrem toho predpokladám, že budú k dispozícii rozvinuté humanoidné roboty. Optimistom som tiež z hľadiska cestovania vo vesmíre, kam sa bude lietať oveľa častejšie ako dnes. Zaujímavosťou je, že už dnes existuje na svete človek, ktorý ako prvý poletí na Mars,“ pokračoval.

Michalov vzor je Elon Musk. Prezradil nám, že o tom, či rozbehne vlastný biznis doma, alebo v zahraničí, sa rozhodne neskôr.

„Na Slovensku mám síce zázemie, ale ťažšie sa tu zháňajú zamestnanci, partneri aj financie. Napríklad v Kalifornii sú lepšie podmienky, ale zasa je tam množstvo regulácií a aj byrokracie, čo brzdí vývoj. Raz by som však chcel mať úspešnú firmu. Mojím cieľom je vytvoriť niečo, čo by ľudstvo posunulo dopredu,“ dodal pre redakciu.