Kontrolované subjekty Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín za roky 2021 až 2023 spracovali 26 487 žiadostí, z ktorých bola podporená viac ako polovica v počte 14 648 v celkovej sume 142,5 milióna eur. Najviac žiadostí podporil FPKNM, a to až 71 percent, najmenej FPU, iba 49 percent.
Pozitívnou informáciou je, že NKÚ pri kontrole neodhalil závažné porušenia postupov v rozhodovaní o pridelení peňazí z fondov na kultúru. Procesy pri vyhlasovaní výziev, ako aj prijímania žiadostí boli transparentné. Zároveň aj kritériá pre posudzovanie výziev mali jasné pravidlá. „NKÚ SR pozitívne hodnotí, že proces rozhodovania o pridelení podpory vo fondoch mal vopred stanovené kritériá, ktoré boli zverejnené na webovom sídle fondov. Rovnako tak boli zverejňované rozhodnutia riaditeľa o poskytnutí a neposkytnutí podpory vrátane zdôvodnenia a tiež zápisy z rokovania odborných komisií,“ zhodnotila pre Štandard hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Správa o výsledku z kontroly preukázala, že pravidlá boli porušené pri vyplácaní odmien a náhrad členov odborných komisií v FPU a v AVF, keďže tie boli financované z prostriedkov určených na podpornú činnosť, kde sú podľa zákona zahrnuté dotácie, štipendiá alebo pôžičky. V AVF bola v preverovanom období členom odborných komisií vyplatená suma 489 584 eur a v FPU 418 808 eur. Iba v FPKNM boli odmeny a náhrady hodnotiteľov dotácií rozpočtované a vyplácané z prostriedkov určených na prevádzkovú činnosť, čo bolo podľa NKÚ korektné vo výške 132 761 eur.
Podľa vyjadrení AVF a FPU a ich bývalých riaditeľov z daného obdobia sa takýmto spôsobom vyplácali odmeny členom odborných komisií dlhé roky, čo podľa nich samotnému NKÚ nevadilo. Treba však pripomenúť, že NKÚ preveroval v roku 2016 iba AVF, ale oblasť odmien nebola predmetom kontroly. FPU kontroloval tento rok po prvý raz. „Odmeny členov odborných komisií boli od vzniku Audiovizuálneho fondu až doteraz, t. j. 15 rokov, vyplácané z účtu na podporu audiovizuálnej kultúry, pretože členovia odborných komisií neboli v pracovnom pomere, spolupracovali len v časovo obmedzenom rozsahu pri hodnotení žiadostí v programoch výlučne určených na podporu audiovizuálnej kultúry v konkrétnej výzve. Počas tohto obdobia uskutočnili kontrolné orgány vrátane NKÚ niekoľko kontrol, pričom tento postup nebol nikdy pripomienkovaný,“ zdôraznil pre Štandard manažér komunikácie AVF Andrej Obuch.
Na zverejnené kontrolné hodnotenia týkajúce sa vyplácania odmien má podobný názor aj bývalý riaditeľ AVF. „Uvedené konštatovanie je pravdivé, ale jeho interpretácia zo strany NKÚ je nesprávna a protichodná v porovnaní s doterajšími zisteniami iných kontrolných orgánov vrátane samotného NKÚ, ktorý v roku 2016 túto skutočnosť nepovažoval za rozpor so zákonom. Je nepochopiteľné, ak jeden a ten istý kontrolný orgán (NKÚ) tú istú vec v tej istej kontrolovanej inštitúcii (AVF) posudzuje opakovane a s celkom iným výsledkom,“ reagoval pre Štandard bývalý riaditeľ AVF Martin Šmatlák.
Odmeňovanie členov hodnotiacich komisií nebolo podľa pravidiel. Foto: Pixabay
Ten istý nedostatok bol zistený aj v FPU, kde sa takýmto spôsobom vyplácali odmeny z účtu na podpornú činnosť. „FPU financoval tieto odmeny z prostriedkov určených na podpornú činnosť, pretože bezprostredne súvisí s obsahovým poslaním FPU, a nie jeho administratívou. Takýto postup vychádzajúci z praxe Audiovizuálneho fondu (AVF) prešiel v oboch fondoch mnohonásobnými kontrolami zo strany ich rád, dozorných komisií, Ministerstva kultúry SR, Ministerstva financií SR, NKÚ SR a Úradu vládneho auditu. Spochybnila ho až súčasná kontrola NKÚ SR,“ uviedol FPU.
Takmer ten istý pohľad na spôsob vyplácania zdieľa aj jeho bývalý riaditeľ. „Zákon o FPU stanovuje, že členom odborných komisií prináleží za ich prácu odmena, ktorá bola vyplácaná podľa stanoveného a zverejneného cenníka. Nič nelegálne sa nedialo, sporné bolo iba to, z akého balíka sa odmena má vyplácať, keďže to zákon nestanovuje. Keďže činnosť odbornej komisie je účasťou podpornej činnosti, nie prevádzky, boli odmeny vyplácané z balíka na podpornú činnosť. Ak by sa FPU priklonil k druhej možnosti a vyplácal by odmeny z balíka na prevádzku, viem si predstaviť, že by kontrola FPU vyčítala, prečo vypláca odmeny z tej časti rozpočtu, ktorá na to nie je určená,“ upozornil pre Štandard bývalý riaditeľ FPU Jozef Kovalčík.
Finančné kontroly trvali príliš dlho alebo sa nevykonávali
NKÚ ďalej zistil, že FPU a FPKNM vykonávali administratívne finančné kontroly s výrazne dlhým časovým oneskorením od predloženia vyúčtovaní, ktoré predstavovalo približne štyri roky, prípadne povinné kontroly vôbec nevykonávali. Takýto dlhý časový odstup pritom môže mať za následok nevymožiteľnosť pohľadávok z dôvodu právneho zániku.
Podľa predloženej správy nevykonal FPU od svojho vzniku kontrolu v prípade 12 836 predložených vyúčtovaní, čo predstavuje 56 percent a FPKNM v prípade 5 710 predložených vyúčtovaní, a to 61 percent, čím tieto fondy konali v rozpore so zákonom o finančnej kontrole a audite. „FPU vykonával kontroly neustále, no vzhľadom na výraznú personálnu poddimenzovanosť nebol ich schopný vykonávať v takom objeme a rýchlosti, ako bolo potrebné. Na začiatku fungovania FPU zákon určoval, že môže na prevádzku použiť 3 percentá z celkového rozpočtu, neskôr sa to zmenilo na 3,5 percenta, potom na 5 percent, čo už umožnilo prijať viac zamestnancov (v prvých rokoch nás bolo 15, keď som odchádzal, bolo nás 28 alebo 29). Ak je v FPU prekontrolovaných 56 percent vyúčtovaní, je to malý zázrak, v kontexte toho, že do FPU bolo od začiatku v roku 2015 do môjho odchodu v polke roka 2023 predložených viac ako 50-tisíc žiadostí, z ktorých bola zhruba polovica podporených,“ upresnil Jozef Kovalčík.
Monitorovanie a finančné kontroly použitia prostriedkov priamo u prijímateľov peňazí, čo sú finančné kontroly na mieste, boli zrealizované len výnimočné. Audiovizuálny fond a Fond na podporu umenia nevykonali v preverovanom období žiadnu takúto kontrolu, FPKNM vykonal tri. „Konštatovanie NKÚ je v uvedenej formulácii zavádzajúce. Kontrolnú činnosť podľa zákona vykonáva a zodpovedá za ňu dozorná komisia AVF. Ak aj dozorná komisia v preverovanom období nevykonala žiadnu kontrolu formou
kontroly na mieste (t. j. v sídle prijímateľa podpory), neznamená to, že nevykonávala kontrolu prijímateľov vôbec,“ vysvetlil Martin Šmatlák.
FPU podľa správy okrem absencie kontroly na mieste u prijímateľov navyše nesprávne vykazoval pohľadávky v individuálnej účtovnej závierke. „FPU nevykonával formálne kontroly na mieste, lebo nemal na to personálne kapacity, ako som uviedol v predchádzajúcej odpovedi. Kontrolu na mieste zákon nepredpisuje, iba s ňou počíta ako so súčasťou podpornej činnosti, teda tu nedošlo k porušeniu zákona. Pokiaľ ide o účtovanie pohľadávok, ide o technický problém, ktorý nemá nijaký dopad na hospodárenie, no neviem sa k nemu kompetentne vyjadriť, lebo nepoznám detaily výhrad. Účtovanie pohľadávok sa vždy realizovalo v konzultácii s Ministerstvom financií SR a Ministerstvom kultúry SR, ako aj podľa usmernení externého auditu,“ naznačil Kovalčík.
V AVF bol nastavený systém finančného riadenia tak, že rýchlejšie stúpal rast záväzkov ako zdrojov na ich financovanie. Takýto trend financovania môže byť príčinou platobnej neschopnosti v budúcnosti. „NKÚ v tejto veci nekonštatuje žiadne porušenie zákona, iba upozorňuje na riziko toho, čo prirodzene vyplýva z povahy tých projektov podporených fondom, ktorých realizácia – a s ňou spojené splátky dotácií poskytnutých fondom – je rozložená do obdobia viacerých rokov (najmä produkcia filmov a
periodické podujatia). Počas môjho pôsobenia v AVF sa takéto riziko nijako výrazne neprejavilo a fond sa ani v tomto „zle nastavenom“ systéme finančného riadenia neocitol v platobnej neschopnosti,“ dodal Šmatlák.
NKÚ zistil nedostatočné preverovanie dotácií zo strany fondov. Foto: Martin Baumann/TASR
Kontrola zhodnotila aj prístup ministerstva kultúry, ktorý v minulosti zanedbával možnosť jasne určiť, na podporu akých priorít bude prednostne použitých 20 percent zo štátneho príspevku v FPU a FPKNM. Ministerstvo kultúry nevyužívalo možnosť vykonať kontrolu hospodárenia s príspevkom štátu vo fondoch, na čo malo oprávnenie.
Prideľované finančné prostriedky by mali do budúcnosti podporiť širšie spektrum projektov
V preverovanom období vykonalo len jednu kontrolu v FPU počas roka 2021, aj to na podnet NKÚ. „Vedenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky považuje v zmysle programového vyhlásenia vlády efektívne a transparentné fungovanie verejnoprávnych fondov za jednu zo svojich priorít. Zmenou pomerov zloženia členov v radách Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu a tiež Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (v ňom to nadväzovalo na oficiálne uznanie vietnamskej národnostnej menšiny) má štát po novom väčšie zastúpenie v procese rozhodovania. Zároveň sa posilnili aj kompetencie a právomoci jednotlivých rád tak, aby bolo prideľovanie finančných prostriedkov spravodlivejšie a do budúcnosti bolo podporované širšie spektrum projektov,“ vymenovala pre Štandard vedúca oddelenia komunikácie ministerstva kultúry Petra Bačinská.
Počas kontrolovaného obdobia boli vo vedení ministerstva kultúry dve ministerky. Obe vyzdvihli zo správy NKÚ len pozitívne konštatovania, že kontrola nezistila závažné pochybenia v dotačných fondoch, ako aj porušenia pri postupe o pridelení dotácií. „Samotný NKÚ vo svojej tlačovej správe uvádza, že v rokoch 2021 až 2023 nedošlo k závažným pochybeniam. To isté vyplýva aj zo samotnej správy o výsledku kontroly. V nej NKÚ SR ďalej konštatuje, že „pri rozhodovaní o pridelení peňazí z fondov na kultúru kontrolóri neodhalili závažné porušenia postupov v rozhodovaní. Procesy vyhlasovania výziev, prijímania žiadostí boli transparentné a kritériá pre posudzovanie výziev mali jasné pravidlá“, alebo ďalej NKÚ SR zistilo, že „rozhodovanie o prideľovaní peňazí z fondov prebiehalo transparentne, nezávisle na ministerstve s vopred stanovenými kritériami“. Tiež sa v nej píše, že od roku 2022 začalo MK realizovať administratívnu finančnú kontrolu využitia verejných financií z príspevkov a napriek covidovým časom a nedostatku personálnych kapacít taktiež urobilo kontrolu hospodárenia v FPU v roku 2021,“ podotkla pre Štandard bývalá ministerka kultúry Natália Milanová.
Podobne sa ku správe z kontroly vyjadrila aj jej nasledovníčka na poste ministerky kultúry, ktorá zdôraznila aj nezávislosť fondov. „Správa z kontroly nezistila žiadne závažné pochybenia vo Fonde na podporu umenia ani v Audiovizuálnom fonde. Oba fondy – Fond na podporu umenia a Audiovizuálny fond – boli zriadené zo zákona ako verejnoprávne inštitúcie s riadne volenými štatutármi, s menovanými výkonnými a kontrolnými orgánmi, ktoré pracovali a rozhodovali nezávisle od ministerstva kultúry,“ informovala Štandard bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová.
Kontrolované subjekty sú povinné sa pripomienkami zaoberať a prijať adekvátne opatrenia na ich odstránenie. „V zmysle zákona o NKÚ SR boli kontrolné zistenia prerokované s kontrolovanými subjektmi, ktoré sú povinné prijať opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov. Analýzu, či prijaté opatrenia odstraňujú kontrolou zistené nedostatky, vykoná NKÚ SR a plnenie týchto opatrení bude monitorovať,“ zhrnula Daniela Bolech Dobáková.
Najvyšší kontrolný úrad v správe zároveň odporúča Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, aby vyžadoval od Ministerstva kultúry SR predloženie koncepcie udržateľného a transparentného financovania podpory kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu.
Redakcia požiadala o stanovisko aj FPKNM, ale do konca uzávierky neposkytla žiadne informácie.