Greta Thunbergová – zabudnutá a príliš stará

Povedala, že nedokáže nájsť slová, ktorými by vyjadrila svoje znechutenie nad tým, ako nemecká polícia zaobchádza s „pokojnými propalestínskymi demonštrantmi“. Nie je to jej prvé podobné vystúpenie a počas protiizraelských protestov rôzneho stupňa mierumilovnosti ju už niekoľkokrát zatkli.

Svetové médiá o tom informujú, ale nevnímajú to ako súčasť koloritu doby, ako významnú udalosť, ktorá sa dotkla významnej svetovej osobnosti. Je to pomerne veľká zmena oproti nie tak dávnym časom, keď Thunbergovú vnímali ako globálnu ikonu a jej slová a činy boli rozšírené po celom svete.

Napriek tomu sa jej prejav zásadne nezmenil – hlas chvejúci sa od rozhorčenia, posolstvo založené na rozhnevanom morálnom absolutizme. Päť či šesť rokov od jej najväčšej slávy však nie je až tak dlhý čas. Stalo sa niečo? Urobila niečo nesprávne?

Vlastne nič. Len kedysi hrala istú úlohu vo verejnej sfére, ale na tú stratila „kvalifikáciu“. Inými slovami, vyrástla a vo veku 21 rokov je na to už príliš stará. Tou rolou bolo práve to dieťa, ktoré v autorite svojej nevinnosti postaví do pozoru pokryteckých svetových lídrov, ktorí ich chcú pripraviť o budúcnosť a – slovami Grety Thunbergovej – ukradnúť im detstvo.

V duchu tejto legendy o Grete stelesňovala tínedžerská aktivistka akési svedomie planéty, a jej slová bolo treba prijímať s patričnou úctou a diskutovať o nich s vážnosťou, pretože každý jej čin a výrok mal veľkú symbolickú váhu.

Jej príbeh, ktorý sa začal fotografiou osamelého a veľmi detsky vyzerajúceho dievčaťa, ktoré tvárou v tvár ľahostajnému svetu odhodlane vyjadruje svoje posolstvo, prerástol do stretnutí s najnezabudnuteľnejšími ľuďmi sveta a dostal sa do čela hnutia tisícov ďalších podobne nevinných a okradnutých...

V niečom to mohlo pripomínať étos starovekých detských krížových výprav, ktorých zázračnou zbraňou mala byť tiež detská nevinnosť. Až na to, že nie je jasné, či sa tieto staroveké križiacke výpravy vôbec uskutočnili – a ak áno, ako vyzerali.

Dnes však Greta už ako dieťa nevyzerá, na túto úlohu sa nehodí a hnutie, o ktorého svetovosti boli ešte pred pár rokmi všetci presvedčení, skôr vyprchalo.

Ústup slávy Grety Thunbergovej možno potešil ľudí, ktorí sa na kult okolo nej pozerali kriticky, pričom niektorí z nich to dávali najavo veľmi hrubo a hulvátsky. Toto ich uspokojenie však môže byť v istom zmysle krátkozraké.

Vznik kultu a jeho krátke trvanie je charakteristickým prejavom ekonomiky pozornosti a kultúry narcizmu, v ktorej títo ľudia žijú. A tieto hodnoty do veľkej miery zdieľajú na oboch stranách rôznych dnešných rozdelení. Nevyhnutne vznikajú a objavujú sa nové groteskné kulty, ktoré parazitujú na ľudskej potrebe zmyslu.

Podobne ako vnútorne rozporná pokrokárska „omnikauza“ (súbor postojov k mnohým napríklad aj nesúvisiacim problémom, ktorý je v danom prostredí akosi neformálne záväzný) sa ustaľuje aj protichodný a zmysel postrádajúci kódex správnych postojov na druhom brehu.

Nechcem tu hlásať akúsi vznešenú ekvivalenciu v tom zmysle, že všetci sú rovnakí alebo rovnako hlúpi. Som však presvedčený, že pokiaľ nevykročíme z hraníc kultúry, ktorá dnes určuje verejnú diskusiu a spoločenský život na všetkých stranách, nemôže dôjsť k žiadnej zmysluplnej zmene.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.