Nehlasujú predsa len za akúkoľvek demokraciu, ale za „našu demokraciu“, ktorú treba chrániť. Pred kým? Pred Putinom, Hitlerom alebo Lordom Voldemortom? A prečo hovoria o „svojej“ demokracii? To ma trochu irituje. Tvrdia, že si ju privlastňujú? Akoby demokratické bolo len to, čo je podľa ich predstáv?
Zdá sa, že práve to majú na mysli. Pretože v Alternatíve pre Nemecko im v roku 2013 vznikol konkurent. Táto strana sa jednoznačne postavila proti európskej politike kancelárky CDU Angely Merkelovej a neskôr predovšetkým proti jej politike otvorených hraníc.
To jej spočiatku vynieslo obvinenie z „pravicového populizmu“, ale v súčasnosti sa považuje za „pravicovo extrémistickú“, hoci jej stranícky program o tom poskytuje len málo dôkazov. Nevadí: AfD je vraj teraz „nedemokratická“, je to vyvrheľ, proti ktorému treba postaviť „ochranný múr“.
Rozumiem tomu správne, že za „demokratickú“ sa považuje tá, ktorá si myslí, že môže zlikvidovať konkurenciu argumentom, že je (konkurencia) nedemokratická?
To je smiešne. Nič nemôže byť nedemokratickejšie, ako jednoducho zakázať demokraticky zvolenú politickú súťaž, ak nemáte nič iné, čím by ste konkurencii mohli oponovať. Ale presne to sa má stať podľa názoru starých strán, ktoré teraz v Bundestagu predložili návrh na zákaz konkurenčnej strany AfD.
Títo priatelia demokracie dávajú seba na rovnakú úroveň s demokraciou, nie: zamieňajú s ňou sami seba. Pod heslom „Zachráňme demokraciu“ vyzývajú na zvolenie nového jednotného frontu a každý, kto sa proti tomu postaví, je označovaný za nedemokrata.
Ale demokracia, milé staré strany, vám nepatrí. Demokracia pochádza zo starogréčtiny a znamená „vláda ľudu“. Inými slovami, ľudia vo voľbách rozhodujú o tom, komu dôverujú. Demokracia je v rukách voličov. A tí v Nemecku čoraz menej volia SPD alebo FDP či dokonca Zelených, ale čoraz častejšie AfD. Táto strana získava nových voličov oveľa rýchlejšie ako kedysi dvaja nováčikovia na ľavici – Zelení v 80. rokoch a PDS/Ľavica od 90. rokov. S takmer 16 percent sa AfD dostala do Európskeho parlamentu v júni 2024. V posledných krajinských voľbách v Sasku (30,69), Durínsku (32,8) a Brandenbursku (29,2) bola dvakrát najsilnejšou stranou; v Brandenbursku SPD len veľmi tesne predbehla AfD.
Už vám nedôverujeme, odkazujú voliči starým stranám
Ak je teda táto strana „nedemokratická“, sú takí aj jej voliči? Alebo jej voliči skôr dávajú najavo, že hlasovanie za túto stranu je odkazom „starým stranám“: Už vám nedôverujeme. Vaša politika je zlá, nie, nielen zlá, ale priam nebezpečná.
Zdá sa, že strážcovia „demokratickej pečate“ si nechcú uvedomiť, že ani „ochranné múry“ pod heslom „s AfD sa ani nebavíme“, ani snaha o zákaz strany nemôžu vykoreniť jednoduchý fakt, že „Alternatíva pre Nemecko“ je reakciou na údajne „bezalternatívnu“ politiku súčasnej vlády a vlád pod vedením Angely Merkelovej.
„Semaforová“ vláda SPD (červená), FDP (žltá) a Zelených (zelená) je však v súčasnosti nepopulárnejšia ako ktorákoľvek vláda od roku 1949. Bývalým občanom NDR to pripomína Zjednotenú socialistickú stranu Nemecka (SED) a slávny citát Waltera Ulbrichta (1950 až 1971 generálny tajomník SED a vládca NDR) z roku 1945: „Musí to vyzerať demokraticky, ale my musíme mať všetko vo svojich rukách.“
Zákazy prejavu a myslenia, štátom podporované udavačstvo, genderová ideológia, podľa ktorej je viac pohlaví ako pohlavie mužov a žien a každý si môže zmeniť pohlavie, ak sa mu zachce, ale len raz za rok – každá absurdita si v tejto vláde nájde obhajcov. Napríklad zelená ministerka pre rodinu Lisa Pausová tvrdí, že transžena je žena, a preto podľa nej treba trestať spurných ľudí, ak tvrdia, že transžena je biologický muž.
Predovšetkým je to však zlá energetická politika a neúspešné plánované hospodárstvo, ktoré v mnohých Nemcoch vyvolávajú pesimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť: ak to bude pokračovať, Nemecko je odsúdené na zánik. Spolkový kancelár Olaf Scholz z SPD, ktorý sa kedysi dobre poznal s vodcom SED Erichom Honeckerom, kormidelníkom socialistickej NDR, síce pri prezentácii nových myšlienok občas urobí slovné „bum“ (po nemecky wum) alebo dokonca „dvojité bum“ [infantilným slovom wum nazval Scholz balík pomoci v čase korony, dvojitým wum nazval v roku 2022 spolkový kancelár balík opatrení vo výške 200 miliárd na kompenzovanie vysokých cien energie, pozn. prekl.], ale jeho nedostatok vodcovstva sa dá len ťažko prehliadnuť.
Hospodárska a najmä energetická politika ministra pre zelené hospodárstvo Roberta Habecka je pre Nemecko ako bývalé priemyselné centrum katastrofou. Ak by bolo po jeho, výroba by sa uskutočňovala len vtedy, keď svieti slnko a fúka vietor. A to všetko pre „záchranu“ klímy. Ak by emisie CO2 boli naozaj problémom, Nemecko by muselo bezpodmienečne ponechať svoje vynikajúce jadrové elektrárne v sieti. Namiesto toho sa tento pomník bývalej nemeckej inžinierskej odbornosti, ktorý stál miliardy, vyraďuje a existujúce energetické medzery sa preklenujú spaľovaním uhlia náročného na CO2.
Verejné peniaze pre ľavicové organizácie na boj „proti pravici"
Pokiaľ ide o domácu politiku, sociálna demokratka Nancy Faeserová vládne tvrdou rukou. Miliónmi peňazí daňových poplatníkov podporuje ľavicové organizácie, ktoré majú predovšetkým bojovať „proti pravici“ a „oznamovať“ názory, ktoré klasifikujú ako pravicové – čo znamená široké pole pôsobnosti a hostinu pre ľavicových extrémistov. Napokon, aj kritika vládnej politiky môže byť považovaná za „delegitimizáciu“ a trestne stíhaná. Nejde o nič iné ako o marginalizáciu všetkých, ktorí sú menej ľavicoví ako oni sami. Tých je však čoraz viac.
Zvláštnym prípadom je ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková zo Strany zelených, ktorá chce reorganizovať zahraničnú politiku feministickým spôsobom. Koniec koncov, je najvyššou nemeckou diplomatkou, ale zdá sa, že o diplomacii nič nevie. Tak raz vyhlásila vojnu Rusku. Diplomacia však neznamená neustále prilievať olej do ohňa, práve naopak: obe strany konfliktu vás musia brať vážne.
Aspoň že minister obrany robí pomerne dobrý dojem, možno preto, že je to muž a predpokladá sa, že o vojenstve vie viac ako jeho tri predchodkyne. Je to celkom možné: pani Ursula von der Leyenová, členka CDU, teraz predsedníčka Komisie EÚ, chcela modernizovať bojové vozidlá pechoty tak, aby sa do nich zmestili aj tehotné ženy, aby mohli ísť na front.
Alebo, čo je veľmi zvláštny prípad, tretia v bývalom rade žien na najvyššom poste v oblasti obrany Christine Lambrechtová, SPD, ktorá sa raz nechala zahanbiť pred celou krajinou, keď počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine na Silvestra, stojac pred kulisou vybuchujúcich rakiet a petárd, rozprávala, ako jej konflikt na Ukrajine poskytol množstvo zaujímavých stretnutí. Aké výhody môže mať takáto vojna! Výsmech spojencov a nepriateľov našťastie doľahli k nemeckým ušiam len v tlmených tónoch.
Koho tam ešte máme? Ach áno, je tu aj ministerka rozvoja Svenja Schulze, ktorá utápa miliardy do všelijakých „shitholes“ po celom svete, nie v záujme Nemecka, ale kvôli klíme a podobne. Hostina pre podvodníkov s peniazmi daňových poplatníkov – spomeňme si na cyklotrasy v Peru, ale predovšetkým na miliónové klimatické projekty v Číne, ktoré sa ukázali ako kurníky alebo prázdne vzdušné čísla.
Alebo Cem Özdemir, spolkový minister pre výživu a poľnohospodárstvo, vegetarián a nie nevyhnutne priateľ farmárov, ktorý si až teraz, roky po začiatku nelegálnej masovej imigrácie a po vraždách a znásilneniach žien a dievčat páchateľmi z radov migrantov, uvedomil, že nie je vhodné, aby sa dievčatá ako jeho dcéra pohybovali po uliciach samy.
Nepriatelia demokracie sú všetci tí, ktorí nie sú schopní prečítať znamenia doby. Ešte žiadna nemecká vláda nebola taká nepopulárna ako súčasná „semaforová koalícia“ SPD, FDP a Zelených. Naša demokracia, t. j. demokracia voličov, už dlho jednoznačne hovorí: Time to say goodbye. Je čas sa rozlúčiť.