Dvadsať rokov strašidelných klimatických príbehov. A dôsledky ignorovania vedy
Klimatickí aktivisti strašia ľudí a ignorujú nepohodlné vedecké poznatky tak dlho, ako to len ide – a potom jednoducho prejdú na nového klimatického strašiaka, keď už to ignorovanie bude príliš nepohodlné. Píše Bjørn Lomborg.
'Stop Genocide, Stop Ecocide' Student Climate Demonstration By Fridays For Future, Milan, Italy - 11 Oct 2024
“Zastavte genocídu, zastavte ekocídu„ - študentská demonštrácia za klímu Fridays For Future za účasti Grety Thumberg, Miláno, Taliansko, 11. október 2024. Zdroj: Elisa Pedrani / Shutterstock Editorial / Profimedia
Pri pohľade na viac ako dvadsať rokov klimatickej agitácie sa objavujú dva prvky: tvrdohlavá neochota aktivistov uznať akékoľvek nepohodlné vedecké poznatky a neustále sa meniace obľúbené príbehy, ktoré sa najprv vyzdvihovali a potom sa od nich upúšťalo. Jediná stálica: snaha vystrašiť verejnosť, ktorá následne formovala zlé klimatické politiky.
Príbeh „vymierania ľadového medveďa“
Na začiatku tohto storočia bol ľadový medveď symbolom klimatickej apokalypsy. Protestujúci sa prezliekali za ľadové medvede, zatiaľ čo Al Gore vo svojom hitovom filme z roku 2006 Nepríjemná pravda ukázal smutného animovaného ľadového medveďa, ktorý odplával na smrť. Denník Washington Post varoval, že ľadovým medveďom hrozí vyhynutie, a vedúci vedec Svetového fondu na ochranu prírody dokonca tvrdil, že niektoré populácie ľadových medveďov sa do roku 2012 nebudú schopné rozmnožovať.
