Ľudia sú vraj stavaní na dožitie 150 rokov, tvrdia vedci. Ďalší posun hranice by narazil na etické normy

Extrémna dlhovekosť je jedným z najviac fascinujúcich fenoménov ľudskej existencie. Skúmanie otázok, koľko rokov fungovania môže organizmus človeka fyzicky zvládnuť a prečo je iným dožičený nadpriemerne dlhý pobyt na planéte od nepamäti zamestnávalo starých mudrcov, autorov utopických románov, aj serióznu vedu.

Najnovším príspevkom do tejto diskusie je štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Communications, ktorú uskutočnila singapurská spoločnosť Gero v spolupráci s Roswell Park Comprehensive Cancer Center v Buffale v štáte New York.

Z publikovaných záverov vyplynulo, že absolútnym limitom, ktorý by bolo schopné zdravé ľudské telo teoreticky vydržať, je neuveriteľných 150 rokov. Informuje o tom britský denník Telegraph.

Pomohla aj umelá inteligencia

Do štúdie prispeli dátami tisícky dobrovoľníkov zo Spojených štátov a Veľkej Británie. Smerodajné boli ich vzorky krvi a denné počty krokov, ktoré zbierali pomocou aplikácie v mobilnom telefóne.

Hoci sa môže zdať, že ide o veľmi málo relevantných veličín, pre účely štúdie postačovali. Vedci totiž chceli zistiť, ako dlho trvá zotavenie tela z námahy. Pri analýze krviniek a počtu krokov, ktoré účastníci vykonali, zistili, že doba zotavenia sa s vekom zhoršovala.

Nóvum však nie je tento jednoduchý logický poznatok, no výsledok, kedy vedci znižujúcu sa odolnosť ľudského tela pomocou umelej inteligencie dokázali extrapolovať v priebehu času až dovtedy, keď náš organizmus akúkoľvek odolnosť stratí. A teda, zomrie. Stropom je práve spomínaných 150 rokov.

V štúdii sa uvádza, že starnutie sa prejavilo ako „progresívny funkčný pokles“ a že „odolnosť“ by sa „nakoniec stratila vo veku v rozmedzí 120 – 150 rokov, čo naznačuje absolútnu hranicu dĺžky života človeka“.

Hranica nemusí byť definitívna, ale...

Heather Whitsonová, riaditeľka Centra pre štúdium starnutia na Duke University, ktorá sa štúdie nezúčastnila, pre Scientific American povedala: „Kladú si otázku: ‚Aký je najdlhší život, aký by mohol prežiť ľudský komplexný systém, keby všetko inak išlo naozaj dobre a v prostredí bez akéhokoľvek stresu?‘“

Doktor Andrei Gudkov, spoluautor štúdie, uviedol: „Vysvetľuje to, prečo aj najefektívnejšia prevencia a liečba chorôb súvisiacich s vekom môže zlepšiť iba priemernú, ale nie maximálnu dĺžku života, pokiaľ nie sú vyvinuté skutočné terapie proti starnutiu“.

Jeho slová sa teda dajú interpretovať aj tým spôsobom, že oná hranica nemusí byť definitívna. Prelomiť sa však dá len zásahmi modernej vedy, napríklad na úrovni samotnej bunkovej štruktúry, nanobotmi či kreovaním umelých orgánov a podobne. Takéto prípadné postupy však budú dozaista vyvolávať kvantum otázok o ich etickosti.

Koniec koncov, samotný spoluzakladateľ spoločnosti Gero Peter Fedičev o posunutí hranice hovorí tiež. „Meranie niečoho je prvým krokom pred vykonaním zásahu,“ povedal.

Aj tu cítiť pach peňazí

O tom, že ide o tému, o ktorej ešte budeme veľa počuť aj hovoriť, naznačuje aj záujem miliardárov zo Silicon Valley. Spoločnosť zameranú na predĺžení dĺžky života podporili aj Google a Peter Thiel. Miliardársky podnikateľ, ktorý takisto dotoval výskum proti starnutiu, vyhlásil, že je „proti smrti“. Denník Financial Times to vystihol nadpisom článku, ktorý hlása, že dlhovekosť je najväčšou obchodnou príležitosťou 21. storočia.

„Veríme, že v tejto novej ére dlhovekosti budú vzdelávanie, finančné plánovanie a vedecký pokrok prepojené oveľa viac ako kedykoľvek predtým, čo si bude vyžadovať bezprecedentné obdobie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, vedou a spoločnosťou,“ uviedol na konferencii o dlhovekosti v roku 2018 profesor Andrew Scott, autor knihy 100 rokov života: Život a práca v epoche dlhovekosti.

Dlhovekosť rečou čísel

Priemerná globálna dĺžka života je v súčasnosti 73 rokov. V roku 1950 to pritom bolo iba 47, dôvodom bola okrem iného aj vyššia úmrtnosť detí či ďalšie faktory. Najviac sa v súčasnosti dožívajú obyvatelia Škandinávie, Japonska či Južnej Kórey – v priemere asi 80-85 rokov. Na chvoste sa nachádzajú obyvatelia Stredoafrickej republiky, Guiney, Zambie, Burundi či Angoly. V ich prípade hovoríme o 50 či dokonca iba 45 rokoch. Na Slovensku je priemerný vek dožitia 77 rokov.

Najdlhšie žijúcou osobou na planéte bola Francúzska Jeanne Calmentová. Preukázateľne sa dožila viac ako 122 rokov a zomrela v roku 1994. Aj jej však chýbalo do dosiahnutia oného teoretického limitu dlhých 28 rokov.

Vôbec najstaršou a stále žijúcou osobou je momentálne Japonka Kane Tanakaová, ktorá má v čase písania článku 118 rokov a 144 dní. Viac ako 115 rokov majú aktuálne iba ďalšie tri osoby, Francúzska Lucile Randonová (117 rokov a 104 dní), Brazílčanka Francisca Celsa dos Santosová (116 rokov a 217 dní) a napokon Brazílčanka Antonia da Santa Cruzová (115 rokov a 347 dní).

Prvým človekom, ktorý sa dokázateľne dožil viac ako 100 rokov, bol občan Dánsko-Nórskeho kráľovstva Eilif Philipsen. Narodil sa v roku 1682 a zomrel v roku 1785. Prvým jedincom, ktorý sa oficiálne dožil viac ako 110 rokov, bol Holanďan Geert Adriaans Boomgaard. Narodil sa v roku 1788 a skonal v roku 1899.