Keď rýchlo tak zbesilo, aj keď ide neraz o život? Kolobežky sa dajú vidieť takmer všade, na ceste medzi autami, na cyklotrase či chodníku. V Nórsku môžu jazdiť aj v pruhoch pre autobusy a taxíky, len s jedným obmedzením.
Na úvod ľahká hádanka: Je to svižné, občas drzé, ekologické a má na sebe nápis: Dávaj na mňa pozor. Čo to je? Áno, uhádli ste: Kolobežkár. Má elektrickú kolobežku a pocit, že mu patrí svet okolo. Neraz zasnený, usmiaty, má pred sebou svoju cestu a pocit ekologickej výnimočnosti? Veď mám kolobežku a som bezemisný?
Toto je to, čo mi na mnohých zelených úvahách chýba: súvislosti a vplyv. Napríklad, aké kolízie až ohrozenia e-kolobežkári v doprave neraz spôsobujú, prečo nechávajú vybitú prenajatú kolobežku uprostred chodníka alebo na kraji cesty, akou energiou si nabíjajú batériu? A stále nevieme, priatelia, ako ekologicky likvidovať batérie, aby sme to naše prostredie neodľahčili na jednom mieste, ale nezaťažili oveľa viac na druhom.