Ak sa problém dlhodobo nerieši, obyvatelia majú možnosť spísať petíciu, ktorá konkrétnu situáciu môže posunúť ďalej na miesta orgánov verejnej moci. Písomnou žiadosťou občanov sa však riešia iba veci verejného alebo iného spoločného záujmu.
V prípade, že daný dokument splní zákonné požiadavky, môže byť doručený až do parlamentu, ktorý sa ním bude zaoberať.
„Petíciu možno vnímať ako významný nástroj prejavu názorov, vôle a verejného záujmu zo strany príslušníkov štátu v čase medzi voľbami a referendami a zároveň ako dôležitý prvok právneho štátu a zdravého života občianskej spoločnosti,” spresňuje pre Štandard komunikačné oddelenie Národnej rady (NR) SR.
Z vyjadrenia Národnej rady SR vyplýva, že žiadosťou občania legitímnym spôsobom upozornia orgány verejnej správy a inštitúcie na konkrétny problém, respektíve na jeho riešenie, či ovplyvnia vedomie vykonávateľov jednotlivých politík a širšej spoločnosti.
Na otázku, či je naozaj potrebných 100-tisíc podpisov, odbor komunikácie informuje, že každá petícia doručená do Národnej rady SR, bez ohľadu na počet signovaní osôb podporujúcich jej zámer, je spravidla vybavená pridelením niektorému z výborov NR SR na prerokovanie.
„Petícia s podporou najmenej 100-tisíc občanov však musí byť prerokovaná priamo v pléne národnej rady,” oboznamuje odbor komunikácie NR SR a dodáva, že viac ako 90 percent dokumentov, ktoré sú doručené do Národnej rady SR, je prerokovaných, a v približne 30 percentách prípadoch je požiadavke v žiadosti vyhovené.
Ľudia si myslia, že na petície nikto neberie ohľad
Skúsenosti ľudí však stále hovoria o mierne zápornom stanovisku voči takýmto listinám. „Nezapájam sa, nepodpisujem, pretože vidím, že nemajú význam,” znie jeden z výrokov v prieskume pre redakciu.
Sú však aj takí, ktorí v silu podpisov veria. „Áno, zapájam sa, ak s obsahom petície súhlasím. Väčšinou nádej nemám, že sa niečo zmení, ale stále si myslím, že je to osožnejšie ako nerobiť vôbec nič,” prezentuje stanovisko respondentka.
[link url =https://standard.sk/788097/zalozna-ktora-laka-drogovo-zavislych-obyvatelia-spisuju-peticiu-na-jej-zrusenie]Viacerí sú toho názoru, že ak sa niekde vyzbiera veľa podpisov, aspoň to vyvolá pozornosť v médiách a na problém sa aj takto upozorní. „Naposledy som podpisovala petíciu za odvolanie Jána Mikasa (pozn. red. - bývalý hlavný hygienik Slovenska), ten tlak bol očividne veľký, lebo ho odvolali krátko po tom,” hovorí Trnavčanka.
„Ak by osoba, voči ktorej je písomná žiadosť občanov smerovaná, mala trochu sebareflexie, odstúpila by aj sama. Ak nie, tak ich ani desať nepomôže,” tvrdí Katarína z Bratislavy, ktorá tak ako mnohí ďalší obyvatelia z celého Slovenska podporila svojím podpisom petíciu za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
Aj poslanci a ministri spisujú petície
Petície, ktoré oslovia najviac ľudí a ktoré majú aj respondenti chuť podporiť, sa venujú zväčša zrušeniu politických strán, odstúpeniu ministra zo svojej funkcie či skrátenému volebnému obdobiu.
Jedna z takých smerovala práve do prezidentského paláca k bývalej hlave štátu Zuzane Čaputovej už v roku 2021, keď sa v priebehu troch mesiacov občania Slovenska prostredníctvom 585-tisíc podpisov negatívne vyjadrili k vtedajšiemu vládnutiu Igora Matoviča a jeho koalície.
„Napriek tomu Zuzana Čaputová nevypočula ľudí, preto sme v roku 2022 zorganizovali petičné podpisovanie znovu,” reaguje pre Štandard Juraj Blanár, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Pridalo sa ďalších 406-tisíc podpisov.
[link url =https://standard.sk/779789/demokrati-chcu-koniec-vlady-spustaju-zber-podpisov-na-referendum-o-predcasnych-volbach]„Pamätám si ako včera, ako sme do prezidentského paláca nosili škatule plné podpisových hárkov. Bola to veľká zodpovednosť aj fyzicky prenášať vôľu Slovákov. Ctím si demokraciu a slobodu prejavu. Petície sú zakotvené v zákone a sú prejavom slobodnej vôle občanov a ich rozhodnutia vysloviť touto formou svoj názor. Takýto prejav demokracie je preto potrebné s plnou vážnosťou rešpektovať, a to je aj môj postoj vo vzťahu k písomným žiadostiam obyvateľov,” dodáva Blanár.
Dnes je politická situácia opäť iná. V elektronickej podobe sa však môžu ľudia vyjadriť a podporiť ktorúkoľvek petíciu či už proti koalícii, alebo proti opozícii, keďže súčasná vláda so sebou priniesla aj nové témy, s ktorými Slováci nesúhlasia.
Petície, ktoré nesmerujú hneď na hrad
Orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť žiadosti s akýmkoľvek množstvom podpisov, keďže zákon o petičnom práve túto informáciu nestanovuje. V niektorých prípadoch osobitné zákony počet signovaní však udávajú.
„Iný vecne príslušný orgán verejnej moci ako orgán verejnej moci prerokuje petíciu so zástupcom a petičným výborom vtedy, ak ju podporilo najmenej 1 000 jednotlivcov alebo aspoň 8 percent osôb oprávnených voliť do orgánov samosprávy obce, ktorej bola petícia určená,” píše sa v zákone o petičnom práve.
Ak sa teda písomná žiadosť občanov týka mestských častí a obcí, na jej prešetrenie netreba 100-tisíc podpisov, ako pri tých, ktoré už prerokúva plénum Národnej rady SR.
[link url =https://standard.sk/772273/krajniak-s-palkom-spustili-peticiu-proti-ruseniu-rodicovskeho-dochodku]„Pokiaľ sú petície v kompetencii mestskej časti, snažíme sa ich vyriešiť, stretnúť sa s petičiarmi alebo posunúť túto vec orgánom, ktoré o tom rozhodujú,” informuje Štandard hovorkyňa Mestskej časti (MČ) Bratislava - Petržalka Mária Halašková.
MČ Petržalka ročne eviduje asi dve až tri žiadosti občanov. Hovorkyňa spomína význam každej jednej z nich: „Určite sú dôležité. Platí, že pokiaľ petičiari spolupracujú a svoje podnety podávajú konštruktívne, nie agresívne s cieľom diskreditovať samosprávu, nemáme dôvod nezvažovať ich pripomienky.”
Ako príklad dobrej spolupráce mestskej časti s petičiarmi spomenie prípad výstavby multifunkčnej športovej haly Pankúchova na školskom dvore. Listinu podpísalo 1 609 osôb. Mestská časť mala niekoľko stretnutí s petičiarmi, na ktorých zohľadnili ich požiadavky.
„Záleží nám na názore našich občanov, preto každá petícia, ktorá má svoje náležitosti a spadá do kompetencie mestskej časti, je riadne vyriešená,” dodáva Halašková.
Petíciu môžu vytvoriť aj 16-roční
Aj mladiství, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov, môžu zostaviť a zaobstarať písomnú žiadosť s podpismi. Minimálny vek stanovený pre jej vytvorenie činí 16 rokov. Jedinou podmienkou platnosti dokumentu je, aby mali svojho zástupcu, ktorý už dovŕšil vek plnoletosti.
Štandard oslovil práve takýchto mladých petičiarov, ktorí chcú, aby sa zmenil zákon v podnikaní a aby mali možnosť vytvoriť si živnosť a firmu za určitých podmienok aj mladí ľudia pod 18 rokov.
Šimon Janáček, ktorý už dnes pracuje v oblasti webdesignu, je jedným z tvorcov petície. Pred svojou osemnástkou mal vždy obavy z toho, že bude podnikať nelegálne a že by z toho mohol mať problém.
[link url =https://standard.sk/777959/poslankyne-spustili-peticiu-povedzme-nie-urazkam-a-ponizovaniu-zien]„Keďže v rodine nemám nikoho, kto má firmu alebo živnosť, nemal mi moju prácu ani kto vyfakturovať a predstavovalo to pre mňa skutočný problém. Preto sme túto petíciu vytvorili, aj keď zatiaľ nedotiahli do konca,” konštatuje Janáček.
Vysvetľuje, že cieľom žiadosti je zozbierať podpisy, ktoré by neskôr slúžili ako podklad pre komunikáciu s osobami alebo subjektmi, ktoré môžu navrhovať zmeny zákonov.
Lehota na vybavenie petície
„Štátny orgán, ktorý písomnú žiadosť občanov prijal, je povinný posúdiť jej obsah a do 30 dní písomne odpovedať tomu, kto ju podal alebo tomu, kto zastupuje členov petičného výboru,” píše sa v zákone o petičnom práve.
No existujú aj tu pomerne zložité prípady, keď sa čas na odpoveď, v rámci ktorej príslušný orgán verejnej moci uvedie svoje stanovisko k obsahu, predĺži, a teda vybaví v lehote najneskôr do 60 dní.
Svoje o tom vie aj jedna z organizátoriek petície týkajúcej sa životného prostredia. V nej sú proti zámeru výstavby priemyselného logistického centra v lokalite CHKO Záhorie.
„Petícia bola spontánna reakcia obyvateľov, vlastníkov nehnuteľností a chalupárov na pripravovaný projekt vybudovania logistického parku v chránenej oblasti, ktorý nevyhnuteľne zničí celý charakter územia aj prírodné bohatstvo Záhoria,” posiela svoje vyjadrenie do redakcie Katarína Lutherová, autorka zámeru.
Podľa Lutherovej podpísanú žiadosť predložili a oficiálne odovzdali zastupiteľstvu obce Borský Svätý Jur. „Výsledok je aj nám zatiaľ neznámy, keďže si starosta predĺžil lehotu na vybavenie až na 60 dní.”
Na ministerstvá príde ročne niekoľko petícií
Vláda SR, Národná rada SR, prezident SR, ministerstvá, obce, starostovia, samosprávny kraj či iné orgány verejnej moci sú podľa zákona povinné venovať sa každej jednej písomnej žiadosti podpísanej občanmi, ktorá k nim príde či už v elektronickej, alebo v „papierovej” podobe.
„Magistrát hlavného mesta sa zaoberá každou doručenou petíciou,” potvrdzuje pre redakciu aktívne riešenie žiadostí od obyvateľov oddelenie komunikácie a marketingu samosprávy.
Taktiež všetky ministerstvá akceptujú právo ľudí vyjadriť svoj názor prostredníctvom petícií. Štandard oslovil viaceré z nich.
„Petičné právo je zaručené Ústavou Slovenskej republiky (Čl. 27 ústavného zákona). Vykonávanie petičného práva je upravené zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov,” spresňuje právne informácie hovorkyňa Ministerstva dopravy (MD) SR Petra Poláčiková.
Podľa hovorkyne sa občania na ministerstvo dopravy obracajú hlavne v rámci cestnej infraštruktúry (žiadosti o vybudovanie protihlukových stien, opráv a rekonštrukcie ciest) a železničnej dopravy (nespokojnosť so zmenami grafikonu, požiadavky na zastavovanie vlakov na viacerých železničných staniciach, snaha o zavedenie nových spojov).
[link url =https://standard.sk/753860/zapach-z-cisticky-odpadovych-vod-donutil-bratislavcanov-spisat-peticiu]Zákon o petičnom práve spomína aj rezort zdravotníctva. „Podľa § 1 uvedeného zákona, každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami,” zasiela svoje stanovisko redakcii komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré ku každej petícii pristupuje individuálne a vybavuje ju v stanovenej lehote.
„Ministerstvo spravodlivosti SR považuje petičné právo za dôležité, ústavou garantované právo politického charakteru,” informuje Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia a dodáva, že petície predstavujú jednu z foriem priamej demokracie.
„Je to súčasť princípu suverenity občanov, ktorá im umožňuje zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Petičné právo zaručuje možnosť obracať sa na príslušné orgány štátu a predkladať im svoje žiadosti, návrhy či sťažnosti a zároveň na ne očakávať odpoveď,” dodáva Gašparíková.
Vyjadrenie sme dostali aj od Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, ktoré podľa slov Patrika Velšica z odboru komunikácie a marketingu pri prijatí petície zabezpečí jej formálne preskúmanie a posúdenie obsahu. Ak spadá do pôsobnosti ministerstva, zaoberá sa jej požiadavkami, analyzuje ich a v prípade potreby iniciuje ďalšie kroky na riešenie problematiky, ktorú žiadosť otvára.
„Petície sú pre ministerstvo dôležitým nástrojom na získanie spätnej väzby od občanov a verejnosti a pomáhajú pri formovaní politík, ktoré zohľadňujú potreby a záujmy ľudí,” ozrejmuje Velšic.
[link url =https://standard.sk/780359/sikana-na-bratislavskych-skolach-nie-o-vsetkom-co-sa-v-nich-deje-sa-vie]Podľa zákona o petičnom práve postupuje aj rezort zdravotníctva. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je povinné prešetriť a vybaviť žiadosť občanov tak, aby zistilo skutočný stav veci a súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície zverejňuje na ústrednom portáli verejnej správy,” informuje redakciu tlačové oddelenie.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vzniklo len nedávno, a to v roku 2020. „Petičné právo je jedným zo základných politických práv zakotvených priamo v Ústave Slovenskej republiky,” zasiela svoje stanovisko odbor komunikácie.
„Od vzniku MIRRI SR nám bola doručená jedna petícia, ktorá bola vybavená podľa § 5 ods. 6 zákona o petičnom práve,” dodáva rezort.
Inú štatistiku nám poskytlo Ministerstvo školstva, výskumu vývoja a mládeže SR.
„Ministerstvo sa zaoberá každou doručenou žiadosťou od občanov. V roku 2023 bolo doručených sedem petícií, z ktorých tri boli postúpené podľa zákona o petičnom práve orgánu verejnej moci príslušnému na ich vybavenie, tri boli prešetrené ministerstvom a jedna bola odložená v zmysle zákona o petičnom práve,” zhrnul v krátkosti štatistické čísla odbor komunikácie a marketingu.
Pre Štandard reaguje aj riaditeľka Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR Andrea Dobiášová, ktorého rezort podľa štatistík za rok 2023 obdržal od obyvateľov tri žiadosti. Zo štatistických dokumentov vyplýva, že petície, ktoré od občanov dostali, sa týkali migračnej politiky a merania maximálnej rýchlosti na konkrétnych bratislavských cestách.
Štatistika na Slovensku
Podľa posledných kompletných štatistík za rok 2022, ktorými disponuje Úrad vlády SR vychádza, že petícii adresovaných úradu vlády bolo menej ako sťažností.
„V roku 2022 bolo Úradu vlády SR doručených celkom 708 podaní, z toho štyri petície, 48 sťažností, 276 iných a 380 písomností súvisiacich s vybavovaním podaní všetkých druhov, ktoré boli zúradované ako súčasť už evidovaných predložených dokumentov,” uvádza Úrad vlády SR vo svojich materiáloch.
V petíciách vtedy obyvatelia žiadali napríklad rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach, alebo vyjadrovali podpismi podporu na zachovanie výroby hliníka na Slovensku.
Čo sa týka ministerstiev a subjektov v ich pôsobnosti, za rok obdržali 75 petícií. Najviac ich zaznamenalo Ministerstvo dopravy SR a Ministerstvo životného prostredia SR.
