Ukrajinci: Z KĽDR môže prísť až 100-tisíc vojakov. Rusko už buduje prvú jednotku

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou preniesla v uplynulých rokoch do reality aj mnohé obrazy ako prevzaté z ťažkého sci-fi. Zatiaľ posledný, ktorý sa intenzívne rysuje, je ten, podľa ktorého budú do konfliktu v krajine susediacej so Slovenskom zapojení aj severokórejskí vojaci z druhého konca sveta.

Hoci v tejto téme existuje až príliš veľké množstvo neznámych a úrady v Moskve aj Pchjongjangu situáciu oficiálne nekomentujú, z vyjadrení expertov z rôznych krajín, správ tajných služieb a medializovaných informácií už možno vyskladať určitý hrubý obraz toho, čo môže v budúcnosti nastať.

V prvom, maximálnom variante zapojenia, budú severokórejské jednotky priamo účastné bojov proti ukrajinskej armáde na území Ruska alebo Ukrajiny. V druhom, minimálnom variante zapojenia, sa priamym stretom s ukrajinskými obrancami vyhnú a ich angažovanie bude mať inú podobu.

Až 100-tisíc vojakov?

Pokiaľ ide o prvú možnosť. Ukrajinský major v zálohe a vojenský analytik Olexij Hetman pre tamojšiu tlačovú agentúru RBK-Ukrajina uviedol, že Severná Kórea môže na pomoc Rusku vyslať 10-tisíc až 100-tisíc vojakov. Takéto posilnenie Rusov bude podľa neho pre Ukrajinu veľkým problémom.

Ako dodal, je pravdepodobné, že dodatočné sily z KĽDR nebudú rozptýlené medzi rôzne jednotky ruskej armády, ale ak sa zapoja do vojenských operácií, sformujú sa do samostatného útvaru (už pred ním prišli s touto teóriu aj iní odborníci, pričom ako argument zdôrazňovali jazykovú bariéru).

To sa údajne už deje. Ako totiž informoval ukrajinský portál Liga.net s odvolaním sa na zdroj z vojenského spravodajstva, v ruskej armáde sa formuje „špeciálny burjatský prápor“, ktorý bude obsadený vojakmi KĽDR. Severokórejčania vraj budú slúžiť ako súčasť 11. samostatnej obojživelnej útočnej brigády v Kurskej oblasti. Podľa publikácie je počet personálu tohto práporu približne 3-tisíc ľudí. Ukrajinska pravda medzitým napísala, že 18 Severokórejčanov už z neho dezertovalo, konkrétne z pozícií na hranici ruských oblastí Brjansk a Kursk. Zverejnené informácie sa však zdajú chaotické, keďže prápor je spravidla výrazne menší útvar.

Inštitút pre štúdium vojny (ISW) pred niekoľkými dňami s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinskej rozviedky informoval, že severokórejskí vojaci už bojujú na Ukrajine a že niekoľko tisíc členov tamojšieho vojenského personálu už podlieha výcviku v Rusku s možnosťou, že v budúcnosti môžu byť nasadení na front.

Je však dôležité podotknúť, že prítomnosť vojakov z KĽDR na fronte na Ukrajine v tomto štádiu nebola vierohodne zaznamenaná, napríklad v podobe vizuálneho dôkazu či priznania ruských a severokórejských úradov.

Technici, ženisti, tréneri...

Pokiaľ je reč o druhej, menej výbušnej alternatíve, možné je aj to, že vojaci z KĽDR budú menej viditeľní a ostanú pôsobiť v iba operačnom tyle ruskej armády a nie priamo na fronte.

Juhokórejskí experti podľa denníka Washington Post tvrdia, že ak Pchjongjang pošle na pomoc Moskve vojenský personál, pôjde najmä o technikov, ktorí budú dohliadať na používanie zbraní, ktoré KĽDR predtým poslala Rusku. Dodajme, že sa hovorí najmä o delostreleckých nábojoch, raketách či dokonca balistických strelách.

„Mali by sme zvážiť, že severokórejskí vojaci môžu byť na začiatku nasadení na špecifické úlohy, ako je logistika a bezpečnosť. Mohli by napríklad pomôcť chrániť určité úseky rusko-ukrajinskej hranice, čím by sa uvoľnili ruské jednotky na vyslanie do iných oblastí,“ vysvetlil Valerij Rjabych, ukrajinský vojenský expert a riaditeľ rozvoja mediálnej a poradenskej spoločnosti Defense Express pre TV Espreso.

Partizánska skupina SROC na Telegrame s odvolaním sa na nepotvrdené informácie zas uviedla, že severokórejský kontingent spolupracoval na zriadení cvičiska neďaleko obce Sartana pri Mariupole a dohliada na jeho rozvoj.

Skloňuje sa aj možnosť, že na Ukrajine budú pôsobiť ženijné a vojenské stavebné jednotky, ktoré sa budú podieľať napríklad na rekonštrukčných prácach na dobytých územiach a budovaní vojenskej a polovojenskej infraštruktúry. O tomto variante ešte koncom júna informovala juhokórejská televízia Chosun.

Šéf Centra vojenských a právnych štúdií Oleksandr Musienko pre zmenu v ukrajinskej televízii TSN skonštatoval, že severokórejská armáda, ktorá nebojovala od konca vojny na polostrove, chce na Ukrajine získať nové skúsenosti a študovať to, ako sa vojna transformovala.

"Bojujeme proti dvom diktatúram"

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s odvolaním sa na správy tamojšej rozviedky v pondelok povedal, že Rusko plánuje túto jeseň a zimu zapojiť Severnú Kóreu priamo do vojny. Nekonkretizoval však, ktorá z možností sa má naplniť a v akej miere.

Pred niekoľkými dňami túto možnosť skloňovala aj Južná Kórea. „Otázka nasadenia pravidelných jednotiek je vysoko pravdepodobná pre vzájomné dohody, ktoré pripomínajú vojenskú alianciu medzi Ruskom a Severnou Kóreou,“ poznamenal vtedy šéf tamojšieho ministerstva obrany Kim Jong-hjun.

„Ukrajina vlastne nebojuje len proti Rusku, do tejto únie vstúpila ďalšia krajina, a preto treba výrazne zvýšiť pomoc Ukrajine, pretože teraz nebojujeme len proti jednej diktatúre, ale dvom,“ povedal major ukrajinských ozbrojených síl Ihor Čečerinda na Channel 24.

Armáda KĽDR je vraj ako čierna skrinka

KĽDR je jednou z najviac militarizovaných spoločností na svete. Povinná vojenská služba v nej trvá desať až trinásť rokov v prípade mužov a sedem rokov u žien. Pchjongjang disponuje štvrtou najväčšou armádou na svete, ktorá údajne pozostáva až z 1,3 milióna aktívnych príslušníkov. Otázka však je, koľkí z nich sú bojaschopní.

"Pokiaľ ide o KĽDR, hovoríme o úplne čiernej skrinke. Nikto s istotou nevie, čo sa v nej nachádza. Možno najvyspelejšie spravodajské služby na svete majú podrobnejšie informácie, ale tie sú klasifikované ako tajné. A na verejnosti nie je známe nič," povedal v pondelkovom rozhovore pre ukrajinský rozhlas šéfredaktor časopisu Defense Express Oleh Katkov.

Dohoda o komplexnom partnerstve

Pripomeňme, že vodca KĽDR Kim Čong-un a ruský prezident Vladimir Putin podpísali v júni v Pchjongjangu zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve v snahe rozšíriť ekonomickú a vojenskú spoluprácu oboch krajín.

Severná Kórea a Rusko sa v rámci nej dohodli aj na takzvanom obrannom pakte, teda na poskytnutí bezodkladnej vojenskej pomoci za predpokladu, že bude druhá strana vystavená ozbrojenej agresii.

Severná Kórea podľa viacerých informácií dodáva Rusku počas vojny milióny delostreleckých granátov a veľké množstvo rakiet. Moskva aj Pchjongjang však dodávky tohto druhu oficiálne popierajú.