Cudzinečnosť. Mladá Ukrajinka ako nový talent slovenskej poézie

Jej autorkou je mladá ukrajinská poetka Anna Siedykhová, ktorá už viac ako štyri roky píše poéziu v slovenčine. Na Slovensko prišla študovať. Absolvovala tu masmediálnu komunikáciu na Univerzite svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Jedny zo svojich prvých básní publikovala v antológii Muuza 2021, na ktorej som mal možnosť spolupracovať na jej ranej tvorbe. Poznal som tak jej tvorbu ešte nepoznačenú vojnovými udalosťami.

Keď som prvý raz čítal Ankine verše, prekvapila ma jej zručnosť a istota v práci so slovom v slovenskom jazyku, ktorého kapacitu a potenciál využíva na úrovni materinského jazyka. Takáto práca so slovom si vyžaduje vnímať jazyk nielen v intenciách jeho komunikatívnej funkcie, ale všímať si aj jeho estetickú a reprezentatívnu funkciu, preniknúť do jeho zákutí. Spomenul som si na báseň Mikuláša Kováča O reči, v ktorej hovorí, že každý človek má iba jeden jazyk. Zapochyboval som a vďaka zbierke Cudzinečnosť pochybujem doteraz. Jej prvé verše v slovenčine - melancholicky cizelované - prekypovali čímsi tajomným, dôverným a vrúcnym:

Zmestím sa do cudzieho jazyka

od kľúčnej kosti po členky